Bola to pravda, ako aj to, že vďaka tejto skupine sa stal tým, kým bol.
Všetko podstatné v jeho živote prišlo až po štyridsiatke. Presnejšie, v roku 1963. Vtedy sa Sid Bernstein (12. 8. 1918 - 21. 8. 2013) oženil aj zatelefonoval manažérovi skupiny, v ktorej vycítil obrovský potenciál. S manželkou prežil polstoročie a stal sa jedným z kľúčových ľudí v kariére Beatles.
Rodený organizátor
Narodil sa aj zomrel uprostred newyorského Manhattanu, no nebol príbuzný slávneho dirigenta a skladateľa Leonarda Bernsteina. Hudbu robil z úplne inej strany – ako organizátor koncertov a turné.
Začalo sa to už na univerzite, keď popri štúdiu žurnalistiky začal pracovať v nočnom klube. Cez druhú svetovú vojnu narukoval a už vtedy sa prejavili jeho organizačné schopnosti – vo Francúzsku sprevádzkoval nočný klub pre amerických vojakov.
Po návrate začal produkovať koncerty rôznych hudobníkov v hoteloch aj v klube Tremont Terrace. Už vtedy prejavil cit pre masy, keď začalo pribúdať hispánskych prisťahovalcov, zmenil názov klubu na Trocadero a začal ponúkať viac latinskoamerickej hudby.
Stále však išlo o neznáme mená a malé peniaze. Začiatkom 50. rokov preto vstúpil do veľkej agentúry General Artists Corporation. Dostal na starosť hviezdy ako Duke Ellington, Tony Bennet či Judy Garland aj mladé talenty. Získal cenné skúsenosti a veľa kontaktov, ktoré sa mu čoskoro veľmi zišli.
Od 6500 dolárov k miliónu
Osudový zlom v kariére prišiel pri čítaní britských novín. Čoraz častejšie sa v nich začala objavovať vlasatá štvorica z Liverpoolu. Bernstein začal presviedčať kolegov, že ich musia doviezť do Ameriky, no jeho nadšenie nezdieľali.
On sa však nevzdal, požičal si peniaze a zohnal telefón na manažéra Beatles. Ponúkol mu 6500 dolárov za dva večery v prestížnej Carnegie Hall. Bola to viac než slušná ponuka, no Brian Epstein ju navrhol posunúť až na budúci rok, lebo sa obával rovnakého fiaska, aké utŕžili prvé americké vydania singlov kapely.
A potom už len všetko dokonale zapadalo do seba. Firma Capitol investovala do kampane pred prvou návštevou Beatles 40-tisíc dolárov, Epsteinovi dohodol účasť v sledovanej televíznej šou Eda Sullivana a vypredať Carnegie Hall už nebol problém.
Americký promotér urobil prvý veľký biznis. A jeho plány boli ešte odvážnejšie. Po premiére bigbítu v bašte klasickej hudby sa rozhodol urobiť aj prvý bigbítový koncert na štadióne. Začal rokovať s majiteľmi baseballového klubu Yankees a v auguste 1965 sa beznádejne vypredaný Shea Stadium otriasal krikom 55-tisíc fanúšikov Beatles.
Kapela zinkasovala 180-tisíc dolárov, Bernsteinovi po odrátaní nákladov zostalo 6500. To bola suma, ktorú im ponúkal za debut v Carnegie Hall, no nesťažoval sa. Toľko peňazí by v starej agentúre zarobil za pol roka práce.
Úspechy i neúspechy
Nie všetko mu však vyšlo. Keď Beatles priviezol na Shea Stadium aj v lete 1966, vďaka Lennonovmu výroku, že sú populárnejší než Ježiš Kristus, koncert už taký masový záujem nevyvolal. Narazil aj s The Rolling Stones, po sťažnostiach na správanie ich fanúšikov mu vedenie Carnegie Hall dalo niekoľkoročný zákaz akcií.
Neuspel ani pri lákaní The Beatles, aby v roku 1967 prelomili koncertnú pauzu za milión dolárov, ani s celostranovým inzerátom v The New York Times, ktorý ich po rozpade vyzýval na comebackový koncert na charitatívne účely.
Napriek tomu nálepka Otec britskej hudobnej invázie bola úplne namieste. Do Ameriky importoval ďalšie slávne kapely ako The Kinks či Animals. Aj iné slávne mená od Jimiho Hendrixa až po Lennyho Kravitza hrali v New Yorku v jeho réžii.
„Tajomstvo môjho úspechu spočívalo v tom, že som miloval dobrú hudbu a ľudí. Dnes je všetko len o tom, koľko koncerty zarobia. To je v poriadku, žijeme v kapitalizme. Ale cítim, že sa z tejto práce vytratilo umenie," napísal v autobiografii, ktorá vyšla v roku 2000. Názov Not Just the Beatles bol viac než výstižný.
