KNIHA TÝŽDŇA / KOLAPS A REGENERACE
Okrem pohľadov odborníkov z humanitných a prírodných vied, ako aj ekonómie na problematiku kolapsov je kniha aj obhajobou klasického vzdelania v súčasnej ére nových technológií
V súvislosti s prudkými zmenami počasia, s možným zánikom Európskej únie, s finančnou krízou, s nepriaznivým demografickým vývojom na západnej strane sveta či s pravidelne avizovaným koncom sveta ako takého sa často objavuje pojem kolaps. Pojem regenerácia už menej často. Kolaps a regenerácia sú však pojmy pevne previazané a dokázať to sa pokúša aj rozsiahla monografia s dlhým názvom Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur. Minulost, současnost a budoucnost komplexních společností z vydavateľstva Academia.
Obsahuje úctyhodných viac ako 800 strán textu, grafy, mapy a fotografie a spolu so zostavovateľmi – egyptológom Miroslavom Bártom a historikom Martinom Kovářom na nej spolupracovalo ďalších 31 autorov. Kniha je rozšírením knihy Něco překrásného se končí: kolapsy v přírodě a společnosti, zostavovateľov Miroslava Bártu a Petra Pokorného. Obratný rečník Bárta sa dlhodobo venuje popularizácii českej egyptológie a v poslednom čase aj otázke kolapsov – semináre a prednášky na túto tému viedol na pražskom TEDx alebo v českej poslaneckej snemovni.
Teória prerušovaných rovnováh
Pri zostavovaní knihy autori vychádzali z teórie prerušovaných rovnováh, ktorá hovorí, že vývoj neprebieha lineárne, ale prerušovane, v skokoch a je rozdelený na obdobia pokoja a stagnácie a veľmi krátke obdobia, keď dochádza k zásadným zmenám systému. Túto teóriu môžu potvrdiť geológia, paleontológia, história, archeológia a ďalšie humanitné vedné odbory, a preto publikácia zahŕňa príspevky autorov z akademickej sféry rôzneho zamerania.
Texty sú rozdelené do piatich častí - pravek, starovek, stredovek a raný novovek, novovek a najnovšia doba, človek a prírodné prostredie, plus úvod, pričom široký záber nie je len časový, ale aj priestorový. Príznaky kolapsov a neustále sa opakujúcich a podobných zlyhaní ľudí autori nachádzajú v starovekej Číne, v Amerike 16. storočia, v novovekej Osmanskej ríši, v Británii 20. storočia aj v povodňami postihnutej Prahe.
Zaujímavá je konfrontácia jazykových štýlov, niektoré texty (Jednota a rozpady starověké Číny sinológa Jakuba Maršálka, Pulzování archeologických kultur archeológa Evžena Neustupného, Rozdělení Československa 1989 - 1992 historika Jana Rychlíka) neprekročili hranice vedeckého jazyka príslušného odboru a pôsobia ako kapitoly vytrhnuté z úzko špecializovanej odbornej publikácie so zámerom vyplniť medzery na časovej osi.
Záchytný bod pre každého čitateľa
Iní autori pristúpili k téme kolapsu ako k novej úlohe, ktorú je treba uchopiť z pohľadu tej-ktorej disciplíny a pridať svoj odborný alebo ľudský názor do skladačky. A práve takéto texty - našťastie je ich väčšina - sú pôsobivé a stráviteľné aj pre neakademických čitateľov (úvod a prvá kapitola Miroslava Bártu, Kolaps indiánských říší etnologičky Markéty Křížovej, Suroviny a konec světa geológa Václava Cílka, Dlouhá cesta ke kolapsu iberoamerikanistu Josefa Opatrného). Široký záber a rôznorodosť prístupov tak zaručujú každému, odborníkovi aj laikovi, že v knihe svoj záchytný bod nájde.
Otvorenému a zvedavému laikovi špecializácia a odborné zázemie autorov paradoxne ponúka veľké množstvo kuriozít a zaujímavých momentov histórie, ktoré sa hlavnej témy viac či menej vzdialene dotýkajú – napríklad stredoveké spodobenia zemetrasení (Kolapsy vs přírodní prostredí – seizmológ Jan Kozák), vznik novín v španielskych koloniálnych prístavoch (Dlouhá cesta ke kolapsu, Josef Opatrný), Achnatonova náboženská reforma (Achnaton – filozof na trůně, nebo tyran, religionista Jiří Janák).
Poučenie z minulých chýb
Okrem ústrednej témy publikácia otvára aj ďalšiu dôležitú otázku – otázku užitočnosti spoločenských vied v ére googlu a smartphonov, v ére, v ktorej sa vďaka dostupnej technike každý cíti fotografom, novinárom či historikom. A tak môžeme knihu čítať aj ako obhajobu klasického vzdelania a pomalého bádania schopného odpovedať na otázky, na ktoré nedokážu odpovedať politici či IT špecialisti.
Ako obaja zostavovatelia v úvode knihy vravia, zámerom bolo prispieť k interdisciplinárnemu diskurzu na aktuálnu tému, nie hľadať riešenia. Jedno riešenie sa však po prečítaní tohto širokého súboru historických skúseností ponúka – a to poučiť sa z chýb minulých. Pochopiť, že komplexné spoločnosti fungujú veľmi podobne bez ohľadu na časopriestor a naša súčasná spoločnosť sa od tých minulých vo svojej podstate neodlišuje.
Podobá sa na ľudský život so všetkým, čo k nemu patrí. Geofyzik Jan Kozák píše: „Životný oblúk ľudského života, od narodenia, rastu, dosiahnutia prvých úspechov, obdobia kulminácie, stagnácie k útlmu i zániku, každý dobre pozná. Pri skúmaní ‚života‘ jednotlivých minulých civilizácií sa vnucuje porovnanie – paralela medzi životom človeka a životom civilizácií zostavených z generácií ľudí.“ Tak ako každého človeka čaká istý koniec, tak to čaká aj našu spoločnosť, otázkou zostáva, v akom období sa práve nachádzame.
