Trailer vyznel jednoznačne. Mala to byť smutno-smiešna vieweghovská správa z jednej obyčajnej svadby. Typickej a trochu trápnej oslavy, kde pod vplyvom alkoholu ožívajú problémy, rodiny sa pohádajú, vytriezvejú, pomeria sa, a ten najviac opitý je, samozrejme, maskotom večera.
Hřebejkov posun
Aké je to prekvapenie v kine, keď zisťujete, že je to celkom iný film. Žiadna letná konverzačka, ale ťažkotonážna existenciálna dráma. Film severského strihu, ktorý pôsobí, ako keby prózu Franza Werfela adaptoval dánsky filmár Lars von Trier, aby mohol provokovať publikum.
Až na zopár odlišností. Že Jarchovský nie je Werfel, Hřebejk nie je celkom Trier a diváci, čo si riadne zaplatili, nesmú odísť urazení, ale iba zamyslení.
Keby vlani na Slovensko prišiel film Odpad, město, smrt, mohli sme mať lepší prehľad, kam sa autor Pelíškov medzičasom posunul. Už to dávno nie je ľúbivé a komediálne retro. Jan Hřebejk so scenáristom Jarchovským už prinášajú odvážnejšie, čoraz viac civilnejšie príbehy čoraz viac založené na závažných spoločenských témach.
Lenže i Líbánky (český názov distribútor chvalabohu neprekladal), asi najviac príbuzné s titulom Nevinnosť spred dvoch rokov, obsahujú čosi, čo vám na nich môže prekážať už od čias Pelíškov a Pupenda.
Nie je rozdiel, či je témou normalizácia, rasové predsudky, alebo muži v kríze stredného veku. Akoby sa opakoval recept – otvorte si noviny, vyberte si dobre známy kontroverzný príbeh, urobte ho plastickejším, nech má divák pocit, že pravda je mnohoznačná, nikdy nie čiernobiela.
Tak to bolo v Kawasakiho ružiach o „skutočných disidentoch“ (známy prípad pesničkára Třešňáka, ktorého eštebáci na výsluchoch pálili cigaretou) alebo aj v Nevinnosti so zápletkou ovplyvnenou správami o pedofilných prominentoch.
Máte radi Antonioniho?
V Líbánkách je rovnaká návnada na diváka len navonok odlišná. Filmovú svadbu ukazujú presne týmto podliezavým spôsobom, aby každý získal pocit, že toto sú presne veci, ktoré dobre pozná.
Hřebejk je už v českom kine značka, ktorú škoda znehodnotiť, a odvaha siaha iba potiaľ, pokiaľ sa divák môže cítiť v známych vodách. No ak sa viete preniesť cez toto, tak to – celkom prekvapivo - funguje.
Dokáže vás vtiahnuť do zápletky s tajomstvom, možno aj znepokojiť. Presvedčivo ukázať, ako sa za jeden víkend človeku môžu zrútiť istoty. Urobiť si rafinované alibi voči možným výčitkám a pritom si uťahovať zo samotných filmárov.
Môže to byť dokonca aj skvelý film - ak váš obľúbený filmár nie je napríklad Antonioni, ak namiesto bielych miest máte radšej všetko vysvetlené, ideálne v spomalenom zábere a s emotívnou hudbou.
Ak sa viete zmieriť s tým, že druhýkrát nemá zmysel pozerať na prezradené tajomstvo. Nie, ani kvôli Geislerovej.
Líbánky
Česká republika, Slovenská republika, 98 minút.
Scenár: Petr Jarchovský.
Réžia: Jan Hřebejk.
Kamera: Martin Štrba. Strih: Alois Fišárek. Hudba: Aleš Březina.
Účinkujú: Aňa Geislerová, Stanislav Majer, Bořivoj Čermák, Kristýna Nováková-Fuitová, Jiří Černý, Jiří Šesták, David Máj, Juraj Nvota a ďalší.
Premiéra v SR: 29. augusta
