Letné kiná kedysi fungovali takmer v každom meste, ľudia nakúkali aj spoza brán, preliezali steny. Dnes už v lete lákajú úplne iné atrakcie. Niekoľko ľudí v rôznych kútoch Slovenska sa však začalo snažiť, aby noci v amfiteátroch neboli len nostalgickou spomienkou strednej a staršej generácie.
Veľká biela stena s pódiom, pod ním dlhé rady drevených lavíc, nad hlavou hviezdy, vedľa kamaráti, páriky a partie rôzneho veku. Kus prírody uprostred mesta, za bývalého režimu oáza slobody a miesto, kde ste mohli pochopiť, že ísť na film a ísť do kina môže znamenať dve úplne rozličné veci.
Amfiteáter sa jednoducho navštevoval s rôznymi motiváciami. Bolo to masové, ale malo to svoje čaro. Na tradíciu sa snaží nadviazať niekoľko podnikateľov a aktivistov v niekoľkých mestách.
Prvý ožil Prešov
V roku 1969 tam hrali The Blossom Toes, v roku 1996 ešte slávnejšia britská skupina King Crimson a o rok neskôr aj Jethro Tull. Prešovský amfiteáter patrí medzi najväčšie na Slovensku a bol miestom, kde sa okrem filmov dali vidieť aj koncerty známych mien.
Fungoval do roku 2002, keď začali byť problémy s rozpočtom aj s návštevnosťou. Chátral by dodnes, alebo by možno skončil asanáciou ako amfiteáter v Bratislave, no objavil sa Miro Tásler.
Brat známejšieho hudobníka sa rozhodol oživiť tradíciu. Rekonštrukcii venoval už niekoľko rokov a stotisíc eur. „Celý areál sme vyčistili a upravili terén, je tu nová infraštruktúra, elektrina, voda, nová brána. Pódium je prekryté, zázemie pre umelcov už je opäť obývateľné, zmenami prešlo aj hľadisko.“
Z pôvodných 60 radov na sedenie sa podarilo zachovať necelú tretinu, zvyšok zničili vandali alebo zub času. Namiesto nich vzniklo stupienkovité sedenie na zemi, na ktorom sa dá počas predstavenia piknikovať. Ak sa podarí predĺžiť zmluva s mestom, v areáli by malo vyrásť ešte jedno menšie pódium a pribudnúť by mal detský kútik.
Čo sa týka programu, nový prenajímateľ sa hlási k tradícii. Nechce konkurovať multiplexom a zháňať nové trháky. Každú sobotu ponúka overené československé komédie. Sezónu otvoril film Pásla kone na betóne (1982), ktorého časť sa nakrúcala priamo v týchto priestoroch, dnes tam môžete vidieť klasiku Marečku, podejte mi pero! z roku 1976. Vstupné má tiež bližšie k minulosti než k súčasnosti – za dve eurá si lístok do kina len tak nekúpite.
Okrem toho sa tam konali aj Dobrý festival, Miss Prešov a prvú „ostrú“ sezónu na konci septembra uzavrie country festival Colštok, ktorého tradícia sa tiež viaže k tomuto priestoru.
Plátno a svetlá Štiavnice
Hoci Miro Tásler priznáva, že návštevnosť filmov je dosť slabá, rozhodol sa oživiť ešte jeden amfiteáter. „Banská Štiavnica sa mi vždy páčila. V lete je tam iná klientela – viac turisti než miestni obyvatelia a amfiteáter je menší. Preto sa tam dajú premietať aj iné filmy, skôr umelecké než staré kultové komédie,“ vysvetľuje.
Tento amfiteáter je špeciálny aj svojím umiestnením pod Novým zámkom a medzi uličkami s pôvodnou baníckou architektúrou. „Má neopakovateľnú atmosféru. Keď sa pozeráte na plátno, za ním a po stranách vidíte rozsvietené banskoštiavnické staré mesto,“ vysvetľuje organizátorka navštevovaného filmového seminára 4 živly Daniela Chlapíková, ktorý sa tu každoročne koná.
„Keď nám v lete prialo počasie a na tridsaťpäťkách boli ešte k dispozícii celkom dobré filmy, dokázali sme ho aj vypredať. Rekordnú návštevnosť sme zaznamenali tuším na jednej z častí animovanej Doby ľadovej. Prišlo asi 980 ľudí, takže sme museli premietať dvakrát,“ spomína na posledné roky pred érou digitalizácie, keď amfiteáter dokázal fungovať v miernom zisku, Rastislav Marko, šéf oddelenia kultúry banskoštiavnickej radnice.
Problémy však dlhodobo spôsobovalo zatekanie priestorov. „Na to mesto peniaze nemalo, a tak hľadalo partnera, ktorý by bol schopný do rekonštrukcie amfiteátra zainvestovať vo väčšom,“ objasňuje Marko.
Len pred niekoľkými týždňami získala amfiteáter do prenájmu práve spoločnosť IMT Smile media, a to na dvadsať rokov za symbolických desať eur ročne. Táslerovci avizujú, že do obnovy investujú 100-tisíc eur. Súčasný ráz amfiteátra s drevenými sedadlami a šindľovou strechou však chcú zachovať.
„Banskoštiavnický amfiteáter patrí k najkrajším na Slovensku. Chceme, aby toto miesto žilo, a to po celý rok, nielen počas leta,“ dodáva Tásler.
Toto leto už stihli benefičný festival pre mentálne postihnuté a autistické deti Osmidiv a počas septembrových salamandrových dní vystúpi v areáli český Čechomor (6. septembra).
Zachránená Bystrica
Dnes sa už nechce nikomu chodiť s dekou pod pazuchou cez celé mesto do amfiteátra. Mesto by uprednostnilo skôr vybudovanie celoročného kultúrneho stánku, argumentoval pred časom primátor Banskej Bystrice Peter Gogola.
Mladým ľuďom z neformálnej skupiny ľudí spája(ť_je) umenie však tento zabudnutý priestor nedal spávať. Začali tu organizovať podujatie s názvom amfiteÁRTňa a rozbehli podpisovú akciu za jeho záchranu, pretože svojho času patril tento amfiteáter k najznámejším na Slovensku a mal neopakovateľnú atmosféru.
Banskobystričania sa cez leto ani tak netešili na plážové kúpalisko, ako skôr na to, že večer zbalia deky a pôjdu za zábavou na dobré filmy pod nebo. Po veľkej sláve ostali v posledných rokoch polorozpadnuté sedadlá vo svahu a burina v uličkách.
V marci tohto roka zaradilo mesto amfiteáter na zoznam neupotrebiteľného majetku. Odrazu hrozilo, že sa priestor predá a v nasledujúcich rokoch tu namiesto kultúry môže trčať nejaký developerský projekt.
„Nás to vtedy veľmi zarazilo, ale súčasne možno aj naštartovalo k novým aktivitám,“ hovorí Juraj Havlík z neformálneho združenia ľudí spája(ť_je) umenie. Primátor Peter Gogola dal mladým napokon šancu.
Podpísali memorandum, v ktorom sa primátor zaviazal, že mesto nebude do septembra vyvíjať aktivity, smerujúce k predaju amfiteátra.
„Našou víziou je získať amfiteáter do symbolického prenájmu a v prvej fáze ho revitalizovať. O rok - dva by sme chceli navrátiť život do amfiteátra v podobe podujatí tým, že ho ponúkneme organizátorom rôznych akcií,“ hovorí Juraj Havlík.
Tu sa však ich snaha nekončí. Pozemok má veľký potenciál a mesto si žiada priestor s celoročnou prevádzkou. Vytvorenie multikultúrneho priestoru nemusí byť chiméra. Jedným z nápadov je napríklad využiť spodnú časť pozemku pre krytý priestor a vo vrchnej časti pozemku, s väčším sklonom, zachovať časť amfiteátra.
Architekt Štefan Moravčík, ktorý sa k iniciatíve na záchranu amfiteátra pripojil, tvrdí: „V dlhodobej perspektíve má územie všetky predpoklady na to, aby sa vytvorilo niečo, čo bude porovnateľné s tými najlepšími príkladmi, minimálne v európskom kontexte.“
Bratislava mala kino v galérii
Letné kino v Slovenskej národnej galérii zažilo dve sezóny. Bol to krátky čas, ale dramaturgovi programu Petrovi Konečnému to stačilo na zaujímavý spoločenský experiment. Keď premietali bulharský film Ostrov, nechápavo krútil hlavou.
"Prišlo sem dvestotridsať ľudí. Opakujem, na bulharský film! To nepasuje k ničomu, čo som zatiaľ zažil, ani k skúsenostiam, ktoré som zažil pri chystaní festivalov, hovorí. "V iných mestách by sme si možno nemohli dovoliť premietať umelecké alebo experimentálne filmy, ale v Bratislave sa nájde dosť veľká skupina ľudí, ktorá o ne záujem má.“
Tak ako mnoho iných Bratislavčanov, ani Peter Konečný dlho nevedel, že v Slovenskej národnej galérii letné kino vôbec je. Videl ho pri jednej z akcií Noci múzeí a galérií a jeho pekný aj praktický priestor mu dodal odvahu. "Oslovil som distribučnú spoločnosť Film Europe s otázkou, či by nestálo za to vyskúšať s to aj s inými filmami ako letnými hitmi," hovorí.
"Ukázalo sa, že stálo. Letné kino v centre mesta evidentne prináša nejakú hodnotu navyše. Pre ľudí je to udalosť a okrem premietané filmu ich zaujíma aj to, že sa naň prídu pozrieť aj kamaráti."
Kino je ohradené priehľadným tehlovým plotom, cez jeho diery okoloidúci nakúkajú dnu, zisťujú, či by sa film nedal vidieť aj tak. Nedá sa, treba ísť dnu a zaplatiť vstupné. To je v porovnaní s otvorenými priestormi (ako je napríklad Kuchajda) nevýhodou. Naopak, bonusom pre divákov je, že ich neotravuje nikto, koho film samotný až tak nezaujíma.
"K nám nechodia ľudia, čo robia hlúposti alebo sa chcú opiť," hovorí Peter Konečný. A tí, čo prídu, dostanú na začiatku jemné inštrukcie. "Poprosím divákov, aby sa od premietania vzdialili, keby ich film prestal baviť. Aby nefajčili a netelefonovali. Pivo sa u nás predáva, ale keďže nemáme upratovaciu službu, ľudí upozorníme na možnosť zahodiť poháre do koša pri východe."
Starosti s prevádzkou kina zažil aj Peter Konečný, hoci kino sa tento rok stalo oficiálnou súčasťou Bratislavského kultúrneho leta.
"Volali na nás aj políciu a často si mysleli, že sme len nejaká skupinka chlapcov, čo si púšťa film sama pre seba. Vždy sme sa im to nejako pokúsili vysvetliť. Všetci boli vždy pozvaní na premietanie. Nikto z nich však, myslím, neprišiel."
Kino prežilo aj bláznivé predpovede, že toto leto bude najstudenšie za posledných dvesto rokov. Napriek tomu nemá jeho príbeh žiadnu bombastickú pointu. Možno práve naopak. Fungovalo dva roky, teraz sa plánuje jeho búranie.
Galéria musí prejsť prestavbou a v novom návrhu sa zatiaľ s letným kinom neráta. Peter Konečný a jeho kolegovia zostávajú optimistickí. „Priestor pre nové a zaujímavé kino sa možno ešte objaví,“ uzatvára.
