Scenárista Petr Jarchovský: Na mňa sa nesype potlesk ani paradajky

Čo scenár, to hit. Skrotil nielen Českých levov, ale priblížil sa aj k Oscarom.

Petr Jarchovský (1966) – ukončil scenáristiku na FAMU, kde dnes pôsobí ako pedagóg. Jeho dlhoročná spolupráca s Janom Hřebejkom sa začala scenárom pre režiséra Ondřeja Trojana Pějme píseň dohola (1991). Je autorom scenára retromuzikálu z 50. rokov Šakalie(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Dôležitejšie než formálne ocenenia je však to, že filmy, na ktorých sa podieľal, sa stali súčasťou všeobecného povedomia v Česku, aj na Slovensku. Jeho posledným filmom, ktorý práve prichádza do kín, sú Líbánky.

Keď vstúpi scenárista na červený koberec, fotografi prestanú cvakať a všetci sa pýtajú, kto to len môže byť. Neprekáža vám to?

Nebudete mi to veriť, ale skutočne nie. Som len rád, že ma nepoznávajú ľudia v metre, uspokojuje ma, ak ma poznajú ľudia z brandže. Mám navyše výhodu, že od istého okamihu vystupujeme s Janom Hřebejkom ako autorská dvojica a takto nás uvádzajú aj na plagátoch. Žiadny iný český scenárista s výnimkou Zdenka Svěráka také privilégium nemá.

Mnohé vaše filmy sú také silné a tak často sa opakujú v televízii, že pomaly si ľudia nebudú pamätať vlastné spomienky tak dobre ako vaše filmy. Cítite niekedy zodpovednosť, že nimi vytvárate obraz dnešnej či minulej spoločnosti pre budúce generácie?

To keby bola pravda! Bol by som šťastný, keby len jeden z mojich filmov rezonoval v spoločnosti ešte aj po päťdesiatich rokoch. No na pravdivé mapovanie spoločnosti sú dokumentárne filmy a historici. Sú, samozrejme, aj filmy ako fenomenálny Lincoln, ktoré ilustrujú dejiny, ja sa však snažím vytvoriť osobnejšiu, intímnejšiu metaforu, v ktorej má miesto aj istý posun.

Až za hranicou uveriteľnosti? Takto sa ktosi vyjadril o závere filmu Kawasakiho růže, v ktorom sa hrdina Pavel Josek (Martin Huba), pred spoločnosťou prizná k zlyhaniam z minulosti spojenej s ŠtB.

Áno, bolo to na hranici uveriteľnosti. No robili sme to za plného vedomia, nikto nás k tomu nenútil. Chceli sme jednoducho ukázať ideál, k akej katarzii by v spoločnosti došlo, ak by ľudia našli takúto odvahu. K podobným spovediam však nedošlo. Vlasta Chramostová ako jedna z mála dokázala otvorene prehovoriť o momente svojej slabosti. Nehľadala výhovorky, len opísala, ako sa stalo, že sa jej meno objavilo na zoznamoch. Potom sa to celý život snažila odčiniť, podpísala chartu, stala sa disidentkou, prišla o zamestnanie aj slávu. Mohla by sa zapierať, ale našla odvahu napísať to. To je veľmi cenné.

Nad akou témou pracujete dnes?

Chcel by som sa venovať životu môjho deda po návrate z koncentračného tábora. Už som sa ho trochu dotkol v postave, ktorú hral v Pelíškoch Jiří Kodet. Láka ma spracovať situáciu, čo to znamená vrátiť sa do rodiny, ktorá s vami už nepočítala. Vo filme síce nebudú tanky a scény vojnových bitiek, ale vojna bude v ľuďoch, v tom, čo si so sebou nesú. Gestapo zatklo môjho dedka dva mesiace po narodení mojej mamy, keď sa vrátil, mala už šesť rokov, bol to pre ňu cudzí človek, čo prinášalo veľa absurdných, ale aj horko vtipných situácií. Podobná je tá s „nokami“ v Pelíškoch. Ukazuje na stratu dominantného postavenia muža v spoločnosti po druhej svetovej vojne, keď chlapi už prestali veliť svojim rodinám. Je to však ťažké, lebo sa pokúšam destilovať vytrácajúcu sa pamäť mojej rodiny.

Práve v Pelíškoch zaznieva veľa nezabudnuteľných dialógov. Do akej miery sa na nich podieľajú herci?

Niektoré scény - ako tá s „nokmi“ - sa odohrali presne podľa textu, akoby to bola divadelná hra. No to, ako Stella Zázvorková zareagovala na nerozbitný pohár s tým, „že teraz sklári nebudú mať čo žrať“, to si nevymyslíte. Ona jednoducho presne pochopila postavu babičky aj s jej sociálnym myslením a využila svoju dlhoročnú komediálnu skúsenosť.

Aj vo vašom najnovšom filme Líbánky sa mnohí pousmejú nad vetou: „Bude něco?“ Je to tiež odžité či započuté?

Väčšina vecí z našich filmov sa nejakým spôsobom odohrala. Aj pri filme Musíme si pomáhať som vychádzal zo skutočnej udalosti. Pôvodnou inšpiráciou pri Občianskom preukaze bola zasa kniha Petra Šabacha, svoje spomienky však dodal aj režisér Ondřej Trojan. Ja som pridal zážitky mojej mamy, ktorú jedna kolegyňa udala, že je frankistka, keď chcela povedať, že je frankofónna. Zo všetkých tých inšpirácií sa potom dá vytvoriť charakter ženy, ktorá chce ublížiť, ale je taká hlúpa, že už ani nemôže.

Aňa Geislerová pózuje na plagáte so svadobnou kyticou. Chcete na Líbánky nalákať húfy vydajachtivých žien?

Je to trochu pasca a trochu cynický vtip. Niečo, čo by malo byť krásne, sa ukáže ako malé peklo.

Nebudú tí, čo prídu na komédiu, trochu sklamaní?

Nie je to prvýkrát, čo sme siahli po psychologickej dráme. Už filmom Horem pádem sme sa presunuli do inej polohy. Celkovo do kín, nielen na drámy, ale aj na populárne filmy, chodí zo všeobecne známych dôvodov oveľa menej divákov ako kedysi. Zatiaľ sme mali šťastie, že sme vždy spracúvali témy, o ktorých sme rozhodovali autorsky slobodne. Samozrejme, že v prípade nostalgických komédií sa očakáva širší ohlas, ale niekedy sa to vôbec nedá vopred odhadnúť. Ani Občiansky preukaz nebol komédiou, vlastne to bol veľmi smutný film, pritom práve na Slovensku mal veľmi veľa divákov.

Ak však chcete byť k divákom aspoň trochu ústretový, asi nemôžete ísť do tých najkrutejších, najhlbších vecí, alebo áno?

Skutočne neuvažujeme o tom, kto je našim divákom. Vo filmovej brandži s ním nemáme priamy kontakt, ako ho majú herci či speváci, na ktorých sa sype potlesk, kvety či paradajky. Mám, samozrejme, pocit úspechu, ak má môj film veľkú návštevnosť. Je to prijemné, najmä, kým sme ešte boli zainteresovaní na zisku kín, ale skôr ma teší, ak ma ocení niekto, koho si vážim, niekto z blízkej skupiny priateľov či rodiny. Vtedy zažívam pocit satisfakcie.

Čo poviete na to, že Líbánky v niečom prirovnávajú k Melanchólii?

Ten film som nevidel. Lars von Trier je fantastický filmár, ale nie je to vôbec náš vzor. Ak mám nejakú inšpiráciu zo severských krajín, tak je to Ingmar Bergman či Strinbergove hry. No sú tam aj niektorí súčasní filmári.

Možno Thomas Vinterberg? Váš nedávny film Nevinnosť má trochu podobný námet ako jeho Hon.

Ten prišiel do kín neskôr ako náš film. Na tieto veci som zvyknutý. Ak poviete v nejakom rozhovore, že sa vám páči ten a ten film, už máte na tanieri, že ste to odpísali.

Vo vašich ostatných troch filmoch sa opakujú podobné schémy. Na jednej strane máte navonok dokonalých ľudí, úspešných a krásnych, proti nim sa postavia ich kritici, ktorí odhaľujú neslávne zákutia ich minulosti, ale sami sú menej pekní, menej úspešní. Komu majú diváci držať palce, s kým sympatizujete vy?

Ja sa snažím uvažovať ako dramatický autor a vytvárať nejednoznačné postavy. Vždy ma zaujíma motivácia postavy. Jago je fantastická postava – zaujímavo napísaná, ale držíme mu palce? Pri našom filme by si divák mohol položiť otázku, ako to s ním bolo, keď mal štrnásť rokov, na ktorej strane sa cítil byť, prípadne otázku, od akého veku zodpovedáme za svoje činy.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 413
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 318
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 333
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 061
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 985
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 162
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 008
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 574
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 883
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 568

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop