Dnes už zrejme nestačí, že každý dátum v roku je spojený s krstným menom. Preto je kalendár plný neraz bizarných nápadov, čo všetko si možno pripomínať či oslavovať. Ušetrený nezostal ani posledný augustový dátum, a tak sobota bola opäť Dňom neprečítaných kníh. Tak ako vo svete aj u nás je s ním spojený rozsiahly prieskum zisťujúci, ktoré knihy ľudia nedočítali a svoj rest by mohli napraviť práve teraz.
Z viacerých najfrekventovanejších titulov ma zaujala Hellerova Hlava XXII. U nás je treťou najnedočítanejšou knihou a vo svete dokonca vedie. Keďže tento román som v minulosti hravo dočítal aspoň dvakrát, tak som sa do akcie v sobotu zapojil – hoci trochu z inej pozície. S vedomím, že štatistiku už nemôžem ovplyvniť, som knihu o absurdných osudoch Yossariana a jeho letky bombardérov počas druhej svetovej vojny náhodne otváral niekoľko hodín a utvrdil sa, že by som ju s radosťou dočítal opäť.
Pri listovaní som začal úžasnou pasážou o vojakovi Orrovi, ktorého aj nadriadení považovali za blázna, keďže napriek mnohým situáciám, kde len o vlások unikol smrti, neprestal lietať. Pritom mu stačilo, ako jasnému bláznovi, len požiadať o preradenie.
Lenže tu nastupuje Hlava XXII: ten, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon, a teda musí lietať ďalej. Ako uznanlivo skonštatoval Yossarian, Hlave XXII nikto neprejde cez rozum. A už vôbec nie tí, ktorí ju ne(do)čítali.
