Som rád, že Murínova kniha o Gorile vyšla skôr ako Nicholsonova, aj sme na nej zarobili, tvrdí v rozhovore vydavateľ kníh Albert Marenčin.
Koľkokrát ste mali chuť praštiť s vydávaním kníh?
Ani raz. Baví ma to a zvyknem vravieť, že je to moje poslanie. Pravda je však taká, že nič iné už dnes robiť neviem a ani nechcem.
Ste vďaka knihám boháčom?
Nie, hoci poznám chudobnejších. Štatisticky na tom teda nie som tak zle ako väčšina ľudí na Slovensku. Bohatý ale nie som.
Čo vás najviac vytáča v slovenskom knižnom biznise?
Kým sme boli menší, problémov bolo menej. Teraz sa nás oveľa viac dotýka kríza, recesia či krach niektorej distribúcie. Predaj kníh však znižuje aj krásne slnečné počasie a veľa štátnych sviatkov. Momentálne je jedna z veľkých distribučných spoločností v reštrukturalizácii. Vypadlo tak 10 až 15 percent trhu, vďaka čomu sme stratili kontakt najmä s kníhkupectvami na vidieku a v malých mestách.
Myslíte bývalý TK Belimex, dnes TLP media plus?
Áno, to však bola len distribúcia. Predajne sa z tejto skupiny odčlenili. Ide o bývalé kníhkupectvá TK Libri.
Stáli však za nimi rovnakí ľudia, ktorí neplatili vydavateľom za tovar – Košč, Taraba či Šimko.
Znovu sa však predali a premenovali, preto sme všetci zvedaví, ako sa zachová nový majiteľ.
TLP media plus, kde dnes ako konateľ figuruje Martin Neštrák, vám stále dlhuje obrovskú sumu?
Áno. Dali sme návrh na konkurz, ale nový majiteľ podal návrh na reštrukturalizáciu a súd mu vyhovel. Veritelia prihlásili svoje pohľadávky, v septembri bude schôdza veriteľov a potom sa uvidí, aké sú naše šance, aby sme získali aspoň časť z toho, čo nám dlhujú. My, vydavatelia, to vidíme tak, že sa len naťahuje čas.
Koľko presne vám dlhujú?
K dnešnému dňu 41-tisíc eur za neuhradené faktúry, ale čo je horšie, zadržiavajú nám desaťtisíce kníh v predajnej hodnote státisícov eur. Žiadali sme vrátenie tovaru, ale nič sa neudialo. Hľadajú si rôzne zámienky, oficiálne tam už niekoľko mesiacov prebieha inventúra.
Podľa šéfa Združenia vydavateľov a kníhkupcov Daniela Kollára je firma vydavateľom dlžná za faktúry a zadržiavané knihy milióny eur.
Napriek tomu s vydavateľmi nekomunikuje, s nami teda určite nie. Telefón na Martina Neštráka nefunguje, na e-maily nereaguje. Skladníci ho tam občas vidia, ale majú inštrukcie tovar vydavateľom nevracať a žiadne informácie nepodávať.
Neštrák nám argumentoval, že vydavatelia nevedia dodacími listami preukázať, že knihy naozaj dodali. Môžu tak vraj žiadať peniaze za fiktívny tovar.
My sme dodacie listy poskytli, máme veľmi presnú evidenciu. Stavy tou firmou boli dokonca odsúhlasené. Ak však niekto nekomunikuje a zakaždým treba cestovať do Pezinka, kde sídlia a kde nájdete len reťaz na bráne, je to komplikované.
Takých zbytočných ciest som absolvoval niekoľko v dobrej viere, že si odveziem, čo mi patrí. Niečo sa podarilo, ale väčšina ostala v ich sklade a v predajniach. Namiesto toho, aby nám vrátili naše knihy, robia obštrukcie.
Distribučných firiem už padlo viac. O koľko peňazí ste tým prišli?
Pred mnohými rokmi skrachovala firma Pištek - Freddie, tam sme stratili len asi 2700 eur a množstvo kníh. Vtedy sa nám to zdalo veľa, ale Pištek nám robil slušné obraty, takže tá strata bola viac-menej symbolická.
Minulý rok padli dve distribúcie – Marsab a LB-Story. S Marsabom sme nespolupracovali. LB-Story sa snažila cez reštrukturalizáciu pokračovať, ale nakoniec to nezvládla a skončila v konkurze. Knihy nám však vrátili a z celkového dlhu asi 7000 eur aj čosi zaplatili.
Komisionálny predaj je rizikový, ale stále výhodnejší
Prečo vlastne vydavatelia dávajú knihy do komisionálneho predaja? Riziko tak znášajú sami, nedelia sa oň s distribúciami ani kníhkupectvami.
To je zložité. Ak by sme predávali priamo na faktúru, do predajní by sme dostali len pár kusov kníh. Žiadny distribútor totiž nie je taký bohatý, aby od nás napríklad do siete Panta Rhei dodal a vopred zaplatil tisíce kníh.
Cez komisionálny predaj sa k zákazníkom dostávajú pyramídy noviniek a bestsellerov. Ak totiž vystavíte 100 kníh, je väčšia šanca, že sa predá nejaké percento z nich. A to je vždy lepšie, ako keď predáte len dva či tri kusy na faktúru. Štatisticky je komisionálny predaj výhodnejší.
Smola nastane, ak na trh vstúpi nezodpovedný distribútor, ktorý za dva roky narobí miliónové dlhy, obštrukcie, parazituje, zadržiava knihy. Otázka je, či sme to nemali riešiť skôr a razantnejšie. Chybu dnes hľadáme v sebe, ale zdá sa, že tieto nehoráznosti sa dejú podľa pravidiel Obchodného zákonníka, ktorý také praktiky umožňuje. Ak je však niekto neseriózny, nepomohlo by nám, ani keby sme nedávali knihy do komisie, ale priamo na faktúru. Navyše sami nie sme schopní pokryť celé Slovensko vlastnou distribúciou. Niektorí to aj skúšali, ale popálili sa.
Vydavateľ má na knihy vysoké vstupné náklady – honoráre autorom, redakcia, korektúry, grafika, tlač, reklama. Do komisie dá desaťtisíce kusov, vďaka čomu pri krachu alebo nepoctivosti „distribučky“ príde o všetko.
Napriek tomu je komisia výhodnejšia. Faktom je, že keby sme predávali priamo na faktúru, straty by boli menšie, lebo by sme sa asi skôr spamätali. Prínos komisie však stále prevyšuje riziká.
Tento biznis navyše roky bežal na princípe vzájomnej dôvery. Robili v ňom ľudia, ktorí s knihami rástli, žili, bola to tradícia. Teraz do neho vstúpili aj ľudia, ktorým to je jedno. Jeden z nich sa dokonca chválil, že knihy nečíta. Je to pre nás poučenie a určite podnikneme všetky právne kroky na to, aby sme z toho celého vyšli aspoň so cťou.
Ak kniha stojí 10 eur, koľko na tom zarobí vydavateľ, distribútor a samotný predajca?
Tlač malého „paperbacku“ v náklade okolo 3000 kusov je asi 60 centov a menej. Predáva sa za povedzme 7,90 eura. Na takú sumu narastie až v maloobchodnej sieti.
V tých 60 centoch sú všetky náklady?
Nie, len samotná tlač. Treba si tiež uvedomiť, že z konečnej ceny je 10 percent DPH, 50 percent a viac si vezme distribútor. Autor má honorár približne 15 až 20 percent z predajnej ceny, niečo ide na grafika a korektúru. Nakoniec vám vyjde, že vydavateľ na knihe, ktorá stojí 7,90 eura, zarobí možno 60 až 70 centov. Aby sa to teda oplatilo, treba predať veľké množstvá. Aj z toho vidno, že bez komisionálneho predaja by to nešlo.
Sú u nás knihy drahé?
Nie, podľa mňa sú veľmi lacné. Pomohlo by nám, keby boli ľudia ochotní zaplatiť viac.
Spomínali ste cenu tlače „paperbacku“. Na akú sumu vychádza tlač vašich kníh?
Záleží na formáte, ale bežná cena 240-stranovej beletrie formátu A5 pri dvoj- až trojtisícovom náklade môže byť okolo 1,20 až 1,50 eura.
Pri akom predaji dokážu autori pohodlne vyžiť iba z písania? Nemám na mysli extrémy ako Táňa Keleová-Vasilková, ktorá dokázala predať už viac ako milión kníh.
Predala ich však v rozpätí 20 rokov. Áno, vtedy je to už veľmi slušný príjem. Uživiť by sa tým, keby žil, dokázal aj Július Satinský za predpokladu, že by napísal aspoň dve knihy ročne.
Slovenský trh je však malý, väčšina vydavateľov žije z bestsellerov. Z nich dokážu fungovať a popri tom vydávať „chlebové“ knihy, takzvané dojné kravy. Tie nás držia, až kým raz za rok či dva nepríde bestseller. Ale kým na nemeckom či anglickom trhu ide o státisícové až miliónové náklady, u nás sú to len desaťtisíce.
Väčšina vašich kníh sa teda predáva maximálne v tisíckach kusov?
Áno. Mnohé len v stovkách.
Koľko sa musí predať, aby sa vydanie knihy rentovalo?
Ak sa predá dvetisíc kusov, sme na nule, ak tritisíc a viac, tak zarobíme. Občas však vydáme aj stratovú, ale kvalitnú knihu, a berieme to ako relatívne lacnú reklamu. Dá sa povedať, že takými knihami sme si za 20 rokov urobili meno, bestsellermi zasa pozíciu na trhu.
Vydali ste viac ako 300 kníh. Aký je pomer stratových a ziskových?
Vydali sme ich presne 364. Najlepšie sa predávajú knihy Gustáva Murína o mafii, ktoré majú desaťtisícové náklady, spolu už viac ako 100-tisíc kusov. Veľký úspech mali aj Satinského knihy, predalo sa okolo 50-tisíc kusov. Aj vďaka nim sme sa dostali na istú úroveň. Stratové knihy tvoria asi 10 percent portfólia. Dávame si pozor, aby ich nebolo príliš veľa, a snažíme sa na ne získavať dotácie.
Murína kritizujú, lebo je bestsellerom
Keď už ste spomenuli Murína, určite ste zaregistrovali kritiku, že ste sa on aj vy zachovali neférovo, keď ste predbehli Toma Nicholsona a vydali knihu Gorily v podsvetí. Názvom ste tak mali parazitovať na Gorile, hoci v knihe tvorila len zlomok obsahu, a do omylu uviesť aj ľudí, čo si mysleli, že to je kniha, o ktorej sa dlho verejne hovorilo.
Téma Gorila rezonovala pomerne dlho. Oslovil som Toma Nicholsona a chcel sa dohodnúť na vydaní jeho knihy. Najskôr súhlasil, potom zmenil názor. Keď odmietol, oslovili sme Murína, aby tú kauzu spracoval. Aj on sa už vtedy zaoberal touto témou.
Bol som rád, že naša kniha vyšla skôr, aj sme na nej zarobili. Nemyslím si, že to ovplyvnilo predaj Nicholsonovej knihy. Najväčšie predaje sme mali, keď už boli obe na pultoch. Ak je téma zaujímavá, môže o nej pokojne vyjsť aj 10 kníh. V denníkoch tiež vychádzajú takmer identické články a ľudia si napriek tomu kupujú aj dvoje či troje noviny.
Prečo mala Murínova kniha v názve slovo gorila, ak tá podľa neho samotného tvorila len jedenástinu obsahu? Vyčítali vám to ako neférový marketingový ťah.
To znie, akoby ste povedali, že Nicholson parazitoval na spise Gorila. On ju začal medializovať, tá téma bola dlho vo vzduchu a hoci je jej v Murínovej knihe venovaná rozsahom malá časť, to podstatné odznelo. Bolo to zaujímavo spracované na základe článkov v médiách, ktoré vyšli už predtým. Ľudia Murínovi vyčítajú, že vykráda noviny a témy...
Nazývajú ho výstrižkovou službou.
Veď on sa tomu ani nebráni. Naopak, hovorí, že je to mediálny obraz daných tém, doplnený jeho komentármi. To by som mu nevyčítal. Témy sa kompilujú aj v iných oblastiach. Lenže si to nik nevšimne. U Murína však áno, lebo je bestsellerom.
Iba z kvalitných kníh sa vyžiť nedá
Keď debatujem s ľuďmi, ktorí sú vašimi zákazníkmi, viacerí máme pocit, že dnes vydávate aj knihy, ktoré by ste kedysi nepustili, napríklad Tarotový snár, horoskopy a praktický výklad kariet či knihu o chudnutí bez stresu. Je to nevyhnutný kompromis, aby ste predajom tejto literatúry mohli dotovať tú kvalitnú? Koloman Kertész Bagala zase trvá len na kvalite, ale faktom je, že mu to spôsobilo finančné problémy.
Mne to vyčítate, ale sú vydavateľstvá, ktoré ponúkajú len snáre, taroty a ezoterickú literatúru. Tam akoby to neprekážalo. Svojho času som naozaj vyhlasoval, že chcem vydávať len kvalitnú literatúru. Jednoducho však prišla doba, keď mám na výber – buď sa budem doprosovať peňazí od štátnych inštitúcií, sponzorov a vydávať len pár kníh ročne, alebo budem vydávať viac a potom sa podľa toho musím zariadiť.
Pred pár rokmi sme mali finančné problémy, dlhovali sme tlačiarni. Vraveli nám, že radi tlačia naše knihy, lebo sú pekné a zaujímavé, ale nemôžu nás úverovať donekonečna. Nechápali, prečo nerobíme aj literatúru pre ženy, ezoteriku, detské a obrazové knihy, teda to, čo produkuje každý pragmatický vydavateľ. A mali pravdu. Vstúpili sme si do svedomia a začali sme vydávať aj nové edície.
Mňa baví vydávať knihy. Som rád, ak sa nám občas podarí vydať peknú či kvalitnú knihu, ale uvedomujem si, že z toho sa žiť nedá, takéto knihy vychádzajú v nízkych nákladoch a predávajú sa dlho. Mám pritom zodpovednosť voči zamestnancom, bankám, autorom, redaktorom, takže sa nemôžem hrať na spasiteľa národa.
Nekritizujem vás, pýtal som sa len, či je to nevyhnutný kompromis na prežitie, a spomenul ľudí, ktorých prekvapuje, keď objavia trebárs opis jednej z vašich kníh, kde sa ako lákadlo na ňu uvádza: „Platí vždy rovnica – nájsť si bohatého a úspešného muža rovná sa šťastie? Sama z vlastnej skúsenosti viem, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. V mojom príbehu sa volám Lila. Lila je mladá žena, ktorá dúfa v lásku a túži nájsť Pána Božského.“ Také klišé by ste kedysi nepustili.
Tiež veľakrát žasnem, čo všetko ľudia čítajú. (smiech) Tá kniha sa veľmi slušne predáva. Momentálne je vypredaná a tlačí sa autorkin ďalší opus.
Hovoríme tu o kvalitnej literatúre a braku. Bavme sa však o žánri, lebo aj v tom oddychovom existuje kvalita. Nechcem s vami polemizovať o kvalite konkrétnych textov, ale pre nás tieto knihy tvoria možno 15 až 20 percent obratu, čo nie je zanedbateľné. Nejde teda o kompromis, ale nutnosť. Kali Bagala má svoju filozofiu, my zase inú. Každé veľké vydavateľstvo vydáva poéziu aj beletriu, kvalitu aj brak, ženskú literatúru, ezoteriku, šport či obrazové publikácie. My mnohé z toho nerobíme, ale možno raz budeme.
Mnohé vydavateľstvá zanedbávajú redakciu či korektúry. Niekto na to kašle z časových, iný z finančných dôvodov. A niekto, ako trebárs Vlastimil Svoboda z Ottovho nakladateľstva, do kníh uvádzal aj mená ľudí, ktorí na knihe vôbec nerobili. Na facebookovej stránke vášho vydavateľstva zase gramatické, teda korektorské chyby hneď v úvode knihy Stratené mesto vyčíta čitateľka aj vám.
U nás má každá kniha svojho redaktora, ale neexistuje už ďalší článok, ako býval kedsi takzvaný zodpovedný redaktor, ktorý by knihu pozrel znovu. Veľké vydavateľstvá ako Ikar či Slovart takého redaktora, aspoň podľa tiráže, majú, a aj tak v ich knihách nájdete množstvo chýb.
To, čo spomínate, si musím pozrieť. Vždy ma to mrzí, zvlášť pri knihách, ktoré sú mojou srdcovou záležitosťou. Redaktor bol za to zaplatený, má tam uvedené svoje meno, tak nech si spytuje svedomie. Hanba však padá na moju hlavu.
Koľkokrát vidí text redaktor a korektor? Niektoré vydavateľstvá im ho dávajú viackrát.
U nás redaktor po takzvanej apretácii robí este jednu korektúru, text teda prejde jeho očami dvakrát.
Redaktor robí aj korektúry? Vo viacerých vydavateľstvách to robia rôzne osoby. Viac očí viac vidí.
U nás je to jedna osoba. Z viacerých dôvodov sa nám to zdá praktickejšie. A čím viac ľudí na knihe pracuje, tým vyššie sú aj náklady. Redakčné práce pritom dnes predstavujú významnú položku.
Že autor zomrel a neželal si vydanie? O to je to pikantnejšie
Kradnú si vydavatelia autorov?
Ťažko povedať, my sme to nikdy cielene nerobili. Ale napríklad Satinského vydával Ikar a ja som ho oslovil, lebo som chcel vydať jeden konkrétny text. Satinský sa rozhodol sám. Aj niektorí naši autori už vyšli v Ikare, v Slovarte a inde. Mrzí ma, keď autor od nás odíde, vtedy si za to spytujem svedomie, ale na druhej strane nie je nič horšie ako nespokojný autor. Snažíme sa ich udržať, ale ponechať im aj slobodu, takže si ich nezaväzujeme zmluvami.
Skôr sa však stáva, že autori pendlujú, lebo niekde sú zlé finančné podmienky, inde dlhé lehoty na vydanie alebo im vydavateľstvo príliš zasahuje do textov.
Je v móde vydávať knihy aj po smrti ich autorov, často ide o kompiláty rôznych textov, súkromné listy či denníky. Nie je to neetické, ak na to už autor nemá dosah a nik nevie, či by si to vôbec želal?
Je to zodpovednosť dedičov. Ak sa rozhodnú publikovať takéto texty, je to v poriadku, vydavateľ to nerobí bez ich vedomia. A prečo vlastne nedopriať čitateľom potešenie, aby svojho obľúbeného autora zažili napríklad aj v jeho súkromných listoch? Že si to autor neželal? O to je to pikantnejšie. Nechcem byť cynický, ale autorovi to už môže byť jedno, a ak sú s tým dedičia stotožnení, nevidím dôvod, prečo to nevydať.
Takýto etický problém sme už riešili, keď sme vydali denníky Františka Hečka. Autor v nich v čase písania, teda v 30. rokoch minulého storočia, výrazne uvádzal, že si neželá, aby sa jeho osobné zápisky niekde publikovali. Lenže prišla za nami jeho dcéra a ponúkla nám ich. Na daný problém nás upozornila s tým, že by to rada vydala kvôli deťom a vnúčatám.
Vydávate aj severskú literatúru, dnes majú na Slovensku solídny úspech najmä tamojšie detektívky. Nie je vám ľúto, že ste si nestihli odchytiť autorské práva na mená ako Jo Nesbø, Camilla Läckberg či autora trilógie Millennium Stiega Larssona?
Samozrejme, je mi ľúto, že ich nevydávame. Keby sme sa viac snažili, Nesbøa sme možno mohli mať. Povrávalo sa, že Ikar ho už nebude robiť, možno to však bola len klebeta. V každom prípade sme mali na neho zálusk, neboli sme však dosť aktívni.
Larssona sme sa kedysi snažili získať na frankfurtskom veľtrhu, ale tesne pred stretnutím s našou agentkou práva kúpil Ikar. My vydávame Mankella, Theorina a Lindqvista.
Platí, že najlepšie je vydávať knihy pred Vianocami?
Najviac kníh sa predá od októbra do decembra. Čo by sme však robili zvyšok roka? Vydávame teda priebežne a stalo sa, že sme vydali viac noviniek v januári a predaj bol nad očakávanie dobrý.
Celkovo však platí, že knižný biznis je sezónny. Po Vianociach vždy nasleduje pár mesiacov sucha. Na leto sa pripravujú ženské romány, detektívky, teda takzvané letné čítanie či akciové ponuky a výpredaje. Obrat za november a december rovná sa obratu za január až október.
Koľko percent kníh dokážete predať cez internet v porovnaní s kamennými predajňami?
Stúpa to, dnes predstavuje internetový obchod 15 až 20 percent z nášho obratu. Elektronické knihy sú stále marginálne, zarábajú maximálne niekoľko sto eur mesačne, ale celkový trend je jasný. E-knihy sa budú predávať čoraz viac.
Viete uviesť autorov, pri ktorých ľutujete, že vychádzajú u konkurencie, nie u vás?
Tých je veľa. Najradšej by som mal všetkých dobrých a úspešných autorov. Keď som vo finančnej tiesni, sníva sa mi o Banášovi, Filanovi, Keleovej-Vasilkovej, Matkinovi alebo o Evite Urbaníkovej. (smiech) Človek však nemôže mať všetko.
Rozhovor bol autorizovaný, Albert Marenčin v prepise mierne upravil niektoré formulácie bez zmeny zmyslu pôvodných odpovedí.
Medzititulky: redakcia
