Je len málo režisérov, ktorých meno si televízni diváci pamätajú tak ako jeho. Možno je to tým, že nemá slovenský pôvod, možno preto, že sa spája s prvými sériami Slovensko hľadá SuperStar. Svojho času stál Peter Nuňéz za najväčšími televíznymi projektmi, dnes jeho meno uvidíte v titulkoch len zriedka.
Keď sme si dohadovali stretnutie, ospravedlňovali ste sa, že máte málo času, pretože ste pracovne veľmi vyťažený. Ja som však nenašla žiadny projekt, ktorý by ste aktuálne režírovali.
Režírujem, ale málo. Došlo k naplneniu môjho smerovania v posledných troch rokoch. Túžba byť pánom situácie, čo ako režisér nikdy nie ste, ma preniesla na druhú stranu, som nezávislým televíznym producentom a manažujem svoje firmy.
Za ktorými reláciami stojíte ako producent?
Pre Jojku vyrábame denne Vyvolených so Sajfom, Nakupuje vám to s Ďurom Mokrým a šou Cena je správna. Moderovať ju budú Sajfa a Andrea Lehotská, Slovenka, ktorá spravila kariéru najprv v talianskej televízii a teraz prichádza na Slovensko. Pre RTVS produkujeme náš najstabilnejší produkt 5 proti 5. V tomto roku prekročíme hranicu tisíc vyrobených relácií. V Česku som producentom relácie Vtip za stovku. Pre TA3 vyrábame počasie. S ČT pripravujeme zmluvu na veľkú silvestrovskú šou, pre RTVS chystáme prenos cien Nadácie Tatrabanky a pre Markízu Športovca roka. Toto sú moje aktuálne biznisy.
Nespájalo sa vaše meno aj so sitkomom Hlavne, že sa máme radi?
Áno, je to náš projekt a som naň hrdý. Počet divákov bol nižší, ako som predpokladal, ale to nič nemení na fakte, že som šťastný, že som sa do tohto projektu s Petrom Marcinom pustil. Dokonca v týchto dňoch finišujeme jeho predaj televízii Prima, čo mne osobne prinieslo pocit satisfakcie a dúfam, že sa to týka aj RTVS. A možno sa mi podarí podobná vec ako s Nesmrteľnými. Po priemernom prijatí na Slovensku sme ho predali do Českej televízie a tam sa stretol s vynikajúcim ohlasom. Doma nikto nie je prorokom. Možno český kontrakt a ohlas potešia aj slovenských fanúšikov. Momentálne riešime otázku dabingu.
Zvažujete dabing sitkomu postaveného na gagoch vychádzajúcich z česko-slovenského manželstva a českej svokry na Slovensku?
Česká strana chcela pôvodne dabovať, teraz si robí prieskumy. Na ich základe sa rozhodne, či chce dabing, alebo originálnu, česko-slovenskú verziu.
Z moderátorky Fun rádia Adely Banášovej spravil televíznu hviezdu. Na snímke s českým moderátorom Leošom Marešom počas šou Let’s Dance. FOTO: archív P. N.
Česi majú nechuť k slovenčine? Veď len nedávno si na ňu zvykli vďaka SuperStar a Talentu.
Existujú také obavy. Mal som to šťastie stáť pri vzniku prvej česko-slovenskej SuperStar a pamätám si na reálnu debatu televízie Nova o tom, že Adelu v strihových epizódach treba nadabovať. Mali strach, že mladí Česi nebudú rozumieť. Zafungovalo to a debaty sa skončili. V súčasnosti sa v Česku vlna česko-slovenských vzájomných projektov prejedla, v tomto okamihu panuje ku slovenčine mierna averzia, bolo toho priveľa.
Nesmrteľní sa tiež vysielajú v češtine?
Nie. Tí sú a boli vnímaní ako artový produkt.
Na čom zlyhala Adela šou? Pod ňu ste sa podpísali ako režisér aj ako producent.
Nepovažujem to za zlyhanie, nazval by som to chybne odhadnutou ambíciou. Ale ak urobíte štyristo epizód talkšou, tak bodaj by som mal ešte veľa takých neúspechov. Kľúčovým problémom bolo, že do Adely sa projektovali nereálne nádeje a očakávania. K nám Gwyneth Paltrow ani Brad Pitt nikdy neprídu predstaviť svoj nový film, hoci Adela by na to bola mentálne i jazykovo pripravená, a tak sa okruh rozhovorov točil na provinčnej úrovni. Ak sme chceli udržať divácky záujem, museli sme vyjsť na tenký ľad „atraktívnych bulvárnych tém“, čo Adelu zaviedlo tam, kde sa necítila dobre. Päť až desať epizód považujem za výnimočné, som šťastný, že som ich robil, zvyšok je podľa mňa veľmi príjemný televízny štandard.
Pokorný
Povráva sa o ňom, že je namyslený, príliš sebavedomý a nedá sa s ním robiť. Varovali pred ním aj nášho fotografa. Nakoniec sme mali obaja úplne opačnú skúsenosť: skromný, pracovitý a pokorný. „Vyrastal som ako polosirota,“ povedal na záver rozhovoru. „Mama sa mala čo oháňať, odmalička som musel pomáhať na farme. Možno odtiaľ pochádza moje presvedčenie, že práca a povinnosti formujú človeka.“
Ktoré napríklad?
Najlepšie boli rozhovory s najväčšími hviezdami zo zahraničia. Napríklad s operným spevákom Ramonom Vargasom, Karlom Gottom, Janom Krausom či Annou Kurnikovovou. A títo ľudia prišli pokojní, zrelaxovaní a takým spôsobom sa aj s Adelou bavili, čo bolo veľmi príjemné hlavne v porovnaní so stresovými rozhovormi s ľuďmi zvnútra nášho šoubiznisu, kde si každý dáva na všetko pozor a nič sa ich nesmiete pýtať.
Sledujete SuperStar? Rozmýšľate nad tým, čo by ste ako režisér urobili inak?
Z posledného ročníka som videl dve epizódy. Snažím sa nehodnotiť, nepoznám kontext, remeselne to bola pekne urobená šou. Nastavenie je už inde a nerieši sa to, čo sa riešilo kedysi. Čo je dobré aj zlé zároveň, lebo istý typ hystérie k takémuto typu programu patrí. Dnes však už nikto neverí, že po jej skončení sa zmení slovenská populárna hudba, ľudia nedemonštrujú za alebo proti SuperStar. Teraz je to príjemná a elegantná televízna šou a tak to má byť. Sedemkrát do tej istej rieky nevstúpiš.
Koľko ročníkov diváci ešte zvládnu?
Keby ste sa ma to spýtali počas druhej série SuperStar, tipnem si maximálne tretiu sériu. Napriek tomu, že som poznal trh pomerne detailne. Počet a úroveň epizód Talentu aj SuperStar, ktoré sa odohrali na Slovensku, považujem za malý zázrak. Tie formáty sú evidentne dobré.
V zákulisí prvej šou Slovensko hľadá SuperStar. Druhý sprava porotca Paľo Habera. FOTO: archív P. N.
V reality šou typu Farma či Vyvolení, ktoré sa v týchto dňoch nakrúcajú a vy ich producentsky zastrešujete, sú najdôležitejším článkom účinkujúci. Čo v prípade, ak niekto z nich zlyhá, zrúti sa alebo odmietne spolupracovať uprostred nakrúcania?
To je vec, z ktorej nespím. Napriek základnej rutine a odhadu situácií nikdy nie ste pánom situácie a musíte čakať, čo sa stane. To je súčasť hry, práve toto vzrušenie divákov zaujíma najviac.
Zažili ste hraničné situácie?
Mnoho. Ale všetky nakoniec dopadli dobre. Boli to hraničné rozhovory, keď som povedal, ak spravíš toto, tak za to prevezmeš plnú zodpovednosť. Aj keď to tak nevyzerá, vzťahy medzi účinkujúcimi a štábom sú naozaj rovnocenné, obidve strany sú od seba závislé.
Spolupracujete pri výrobe so psychológmi?
Áno, ale reálny význam to pre mňa nemá. Všetky posudky sú v princípe rovnaké: v prípade takom a takom nastane také a také riziko. Rozhodnutia sú v konečnom dôsledku na nás a na televízii.
Stáva sa, že súťažiaci prestanú vnímať nakrúcanie ako hru, uveria jej a stratia nadhľad?
To je pravidlo a princíp týchto šou. To isté sa vám stane aj v skautskom tábore. Začnete hrať bobríka odvahy, s kolegami z redakcie vás pošlú do lesa a vy sa v tom momentne zmeníte podľa toho, akú úlohu vám pridelia. Je jedno, že doteraz ste boli najbohatšia a najvplyvnejšia vo firme, v lese je z vás nosička vody a všetkých poslúchate. Ak je hra dobre nastavená, za dve hodiny zmiznú všetky vaše predstavy o tom, za koho sa považujete.
Ktorý z tých charakterov je potom pravý? Ten z kancelárie alebo ten z lesa?
Nemyslím, že existuje len jeden obraz človeka. Každý má mnoho tvárí a je práve našou slobodnou voľbou, s ktorou sa rozhodneme prežiť svoj život. Nerád by som ukazoval na niekoho prstom, že to je idiot, lebo sa správal tak alebo tak. Aj ja som sa v mnohých situáciách, pracovných aj osobných, zachoval tak, že sa za to hanbím. Takých situácií bolo veľa a som rád, že pri tom neboli kamery. Títo ľudia to šťastie nemali.
Oni však do toho rizika išli dobrovoľne.
Išli, pretože si mysleli, že to zvládnu. Bál by som sa tváriť, že som lepší. Pred šiestimi rokmi nakrútili v Nemecku film Experiment podľa skutočnej udalosti z roku 1971, známej ako kontroverzný „Standfordský väzenský experiment“. Skupinu elitných študentov, dokonca z odborov ako psychológia, ktorí museli vedieť, čo sú to psychologické hry, rozdelili na väzňov a dozorcov a sledovali, ako sa zmení ich správanie. Experiment museli nakoniec predčasne ukončiť pre nečakanú brutalitu dozorcov, niektorí zo študentov sú dodnes postihnutí. To, čo sa deje u nás na obrazovkách, je proti tomu čajíček.
Akým spôsobom motivujete súťažiacich k hádkam a intrigám?
Nemotivujeme, nie je to potrebné. Pri kastingu vyberáme konkrétne typy ľudí, aby nám sedeli do šablóny. Od milého dievčaťa po nepríjemnú asertívnu pani, takže určité reakcie vzniknú prirodzene. Vnútri hry je zas nastavená hierarchia povinností a tie spolu s rituálmi sú hybnou silou relácie. Tu už vážne nemusíte nič ovplyvňovať, princíp skautského tábora začne fungovať sám od seba.
Vaša kariéra dejepisára, ktorý sa stal režisérom veľkých televíznych projektov, je všeobecne známa. Keď sa obzriete späť, čomu vďačíte za úspech?
Bol som v správnom čase na správnom mieste a hlavne boli časy, keď sa dala spraviť kariéra na počkanie v čomkoľvek, stačilo napríklad vedieť po anglicky. Dnešnej generácii nezávidím, keď si predstavím, koľko dverí sme mali otvorených my a ako musia oni o tie isté miesta tvrdo bojovať.
Keby ste začínali dnes...?
Tak by som, myslím, nemal šancu. Hoci ja osobne mám pocit, že mi chýbajú noví, draví kolegovia, ktorí by zozadu vyvíjali tlak. Ale som si istý, že teraz je omnoho ťažšie zazvoniť a povedať: Dobrý deň, chcel by som pre vašu firmu pracovať - čo sa mne podarilo vždy, keď som sa rozhodol. Divoké deväťdesiate roky mali svoje čaro, aj keď som rád, že sú za nami.
Stratili ste za tých trinásť rokov ideály ohľadom podnikania a vzťahov v mediálnom biznise?
Nie, len je to ťažšie, ako som si myslel. Keby som sa po odchode z Markízy nespojil s ambicióznym chalanom Martinom Hudákom, ktorý presne vedel, akú firmu chce založiť, mal vymyslený názov Oreo, tak by som niekam išiel a prosil niekde inde o trvalé zamestnanie. Martin mal guráž a viac-menej ma do toho dokopal. O jednu ilúziu som však za ten čas prišiel. Zistil som, že to nemá koniec. Tlak peňazí je nekonečný. Na druhej strane si hovorím, že je asi dobre byť pod tlakom, byť stále tlačený do rozhodnutí, do aktívnej práce a do rizika.
S manželkou Oľgou a dcérou Ninou. FOTO: archív P. N.
Nie je naopak snom každého podnikateľa vlastniť spoločnosť, ktorá je samostatná a bez jeho pričinenia prináša zisky?
Tešil by som sa z toho, smerom k päťdesiatke na niečom podobnom pracujem. Ale myslím, že je to len ilúzia, ktorá sa nikdy nepodarí. Formujem svoje firmy tak, aby sa zaobišli bezo mňa, ale predpokladám, že v okamihu, keď ľudia postrehnú, že už do toho nevkladám energiu, celé sa to rozpadne a oni si založia vlastné firmy. V mojej momentálnej pozícii je asi najťažšie udržať tú dostredivú energiu, vnútornú dynamiku firiem a kontrolu. Nemyslím si, že keď odídem na Kubu a vrátim sa po štyroch rokoch, firmy budú fungovať.
Martin Hudák, s ktorým ste zakladali Oreo, už nikde nefiguruje ako váš obchodný partner. Klasický príklad, keď spoločné podnikanie zničilo priateľstvo?
K rozdeleniu ma pred troma rokmi dohnala moja potreba mať veci pod kontrolou. Už som bol unavený z toho, že sa všetko robilo dvojmo. Polovičné boli aj zisky, právomoci a zodpovednosť. Podarilo sa nám to, vyrovnali sme sa bez toho, aby sme sa pohádali pre peniaze. Nemám pocit, a dúfam, že ani Martin, že by som mu ja alebo on mne ostal niečo dlžný. Zásobujeme sa zákazkami, v niektorých prípadoch máme právo prvej spolupráce.
Peter Núňez v číslach
43
pred toľkými rokmi sa narodil v Bánovciach nad Bebravou. Vyrastal v neďalekej Čiernej Lehote, od ukončenia štúdia na FFUK žije v Bratislave. Má polovičný kubánsky pôvod, ale všetko dobré aj zlé, čo sa mu v živote stalo, je zviazané so Slovenskom. A keďže toho dobrého bolo výrazne, ale výrazne viac, myslí si, že Slovensko je úžasné miesto pre život.
2
počet detí, ktoré má so svojou manželkou Oľgou. Chlapec sa volá Erik Nikola, dievča Nina Nikita.
2000
rok, keď vstúpil do firmy Oreo Martina Hudáka. Pod jej značkou režíroval a produkoval prvé dve série Slovensko hľadá SuperStar, prvú sériu Československo hľadá SuperStar, Slovensko má talent, všetky tanečné šou Let's Dance a Bailando, prenosy Miss, Zlatý slávik a OTO.
