Môžete mi vysvetliť, akú tajomnosť by mala mať v sebe Juliette Binoche - spýtal sa celkom nekolegiálne Gérard Depardieu v rozhovore pre rakúsky časopis Profil.
La Binoche, ako ju volajú Francúzi, skutočne nemá v sebe divoký sexepíl Fanny Ardantovej, dokonalosť Catherine Deneuveovej či večný údiv Isabelle Adjaniovej. Táto 49-ročná herečka je jednoducho esenciálne ženská.
Ľudsky aj herecky dozrela bez toho, aby stratila svoj povestný, večne neistý pohľad, a je priam stelesnením empatie. Potrebujeme niekoho, kto sa bude starať o nevládneho pacienta? Sem s Binocheovou. Niekoho, kto vyzerá ako utrápená Východoeurópanka či utečenkyňa? Čo tak Binocheová?
Nie jej vinou nie je film Neznesiteľná ľahkosť bytia z roku 1988 nakrútený podľa románu Milana Kunderu až taký vydarený.
Fotografku Terezu v ňom hrala oveľa dôveryhodnejšie ako Daniel Day-Lewis českého lekára Tomáša. Nakoniec, mala na to aj nejaké gény. Jej babička s priezviskom Mlynarczyk bola herečkou v Čenstochovej, obaja starí rodičia sa ako intelektuáli dostali za vojny do tábora v Osvienčime.
V žilách má však aj trochu flámskej, brazílskej či marockej krvi.
Skôr melancholická ako akčná
Vo filmografii má len zopár akčných filmov, agentská snímka 10 dní pred katastrofou, ktorá sa kontroverzne vracia k septembrovej katastrofe newyorských dvojičiek, či pripravovaný triler Godzilla sú skôr výnimkou.
Celkom ideálna nie je ani do typicky romantických filmov, na to má v tvári niečo priveľmi pravdivé. Po boku dobrého priateľa Ralpha Fiennesa sa síce na začiatku svojej kariéry objavila aj v Búrlivých výšinách, film mal však zmiešané reakcie. Briti jej neodpustili, že ich národnú hrdinku stvárnila Francúzka.
Hollywodskeho guru Stevena Spielberga odmietla až trikrát. Urobila však veľmi dobre, že účinkovanie v jeho Jurskom parku vymenila za film Tri farby: Modrá, ktorý je dodnes jej vizitkou. Spielbergovi nepovedala áno dokonca ani v prípade Schindlerovho zoznamu, ktorý sa žánrovo azda najviac blíži k „jej“ filmom.
Niežeby si o ňom nemyslela, že je skvelý producent a robí dôležité filmy, len má pocit, že ako režisér sa sústreďuje viac na mužské ako na ženské postavy. „Na ženský svet musíte mať trochu viac ženskej inšpirácie a srdca,“ vyjadrila sa pre BBC. Tomu sa hovorí ženská odvaha.
Zo žánrových filmoch sa častejšie objavovala v psychotrileroch. Jej tvár uvidíme aj v napínavej snímke Utajený Michaela Hanekeho. No aj pri tomto režisérovi mala pocit, že viac rozumie protagonistovi než tomu, čo mala robiť jej hrdinka.
Práve prichádza do našich kín debut francúzskej režisérky Sylvie Testudovej Život tej druhej, ktorá do ľahkej komédie primiešala aj dávku napätia. Binocheová tu hrá Máriu, ktorá sa v dôsledku zvláštnej amnézie sa jedného dňa zobudí a nevie si spomenúť, ako sa mohla z vášnivej slobodnej ženy za pätnásť rokov stať mocnou šéfkou spoločnosti s cennými papiermi, za čo však zaplatila narušenými vzťahmi v rodine.
Camille Claudel aj George Sand
Herecké povolanie robí s veľkým nasadením, nepreceňuje ho však. „Nie som veľká Francúzka, takými boli George Sand, Marguerite Duras či Simone de Beauvoir,“ vyjadrila sa.
Práve Sandovú dostala možnosť hrať vo filme Deti storočia z roku 1999. A nebola to posledná slávna umelkyňa, ktorú stvárnila. Nedávny životopis o známej sochárke Camille Claudel 1915 priniesol ódy kritikov na Binocheovej herectvo. Táto postava presne sadla na jej typ - je plná konfliktných pocitov, zraniteľná, utrápená, vyhnaná mimo spoločnosti a rodiny, ale hlavne mimo seba samej.
Vášeň pre výtvarné umenie nemusela v tomto filme vôbec predstierať, sama veľmi rada maľuje, do niektorých svojich filmov si dokonca navrhla filmový plagát. O jej umeleckej odvahe svedčí aj ochota zapojiť sa do tanečného projektu so slávnym choreografom Akramom Khanom.
Nepovedala nie, ale ani neodpovedala
Binocheová dokáže tak dokonale stvárniť rozorvané hrdinky možno preto, že sama v detstve prežívala nemalé traumy. Ako dieťa rozvedených rodičov striedala ich oddelené domácnosti s katolíckou internátnou školou. „Moja prvá spomienka je samota, s tým sa žije ťažko,“ vyjadril sa pred časom. Tu kdesi možno môžeme hľadať aj korene jej nepokojnej duše. Na štyri návrhy na sobáš vraj nepovedala nie. Jednoducho na ne neodpovedala.
Jej partnerom bol päť rokov režisér Leos Carax, neskôr Olivier Martinez. Syna Raphaëla má s profesionálnym potápačom Andre Hallom, dcéru Hannah s francúzskym hercom Benoîtom Magimelom, s ktorým žila tri roky, priatelila sa napríklad aj s hercom Mathieuom Amalricom. S Caraxom spolupracovali na filme Milenci z Pont Neuf, za ktorý získala v roku 1991 Európsku filmovú cenu. Film prináša nielen krásne obrazy Paríža, ale aj jej vlastné maľby.
Ako herečka sa nemá na čo sťažovať, robila s najväčšími legendami filmu, ako sú Jean-Luc Godard či Louis Malle. Jej nenaplneným snom však bola spolupráca s Andrejom Tarkovským. Režisér Bruno Dumont, s ktorým nakrútila Claudelovej príbeh, má podľa nej k nemu najbližšie.
Dobre skrývaná vášeň
Vo filme Čokoláda (2000), za ktorý bola jediný raz nominovaná na Oscara, potvrdila postavenie hereckej jednotky. Bez nej - a samozrejme aj bez Johnnyho Deppa – by mal tento film všetky parametre sladkého gýča. Binocheová však obdarila prišelkyňu do ospalého mestečka, ktorá sa v ňom snaží prevádzkovať obchod s čokoládou, zvláštnou krásou, ale aj vnútornou slobodou.
Autorka predlohy Joanne Harris raz vyrozprávala, ako ju šokovalo, keď odrazu videla slávnu herečku stáť pri bráne svojho domu. Binocheová bola práve do filmu podľa jej knihy obsadená a prišla za autorkou sa len tak porozprávať, dokonca sa zdržala tak dlho, že prespala v detskej izbičke.
Zato pozvanie francúzskeho prezidenta Françoisa Mitterranda na večeru do prezidentského paláca v roku 1990 odmietla, keď len novinárom naznačil, že by mohla byť aj jeho milenkou. Clintonovcov už neodmietla, medzi jej obdivovateľov patrí aj Nelson Mandela.
Juliette Binoche má takú delikátnu charizmu, že ju skutočne nemusia vnímať všetci. Na to, aby vo filme zažiarila, potrebuje chápavé okolie a citlivý prístup. Nebolo by dobré, keby filmy, do ktorých sa tak geniálne hodil jej krehký prejav, celkom vytlačili sci-fi horory. Francúzsky delikátna, ale aj slovansky citlivá „Binoška“ je totiž len jedna.
Juliette Binoche (49)
23
rokov mala, keď sa v roku 1988 objavila vo filme Neznesiteľná ľahkosť bytia.
3
film Tri farby: Modrá z trilógie poľského režiséra Krzysztofa Kieslowského utvrdil jej medzinárodné postavenie. Hrá v ňom Júliu, ktorá po tragickej smrti manžela, známeho skladateľa, začína nanovo hľadať svoje miesto vo svete. Jej tvár dáva spolu so soundtrackom Zbygniewa Preisnera filmu celkom nezabudnuteľný imidž.
5
iba toľko francúzskych herečiek získalo Oscara. Zaradila sa medzi ne vďaka filmu Anthonyho Minghellu Anglický pacient v roku 1996. Herecké ceny má však aj zo všetkých hlavných európskych festivalov vrátane Cannes, Benátok či Berlína. Bola nominovaná aj na divadelnú Tony Award za revival hry Harolda Pintera. V parížskom divadle l´Odéon hrala v réžii Andreja Končalovského Čechovovu Čajku.
