FÓRUM

Nákaza diagnózou lásky (k poézii)

KNIHA TÝŽDŇA / ŤAHÁK NA BÁSNE Hevierova kniha je vlastne komentovanou miniantológiou slovenských básnikov, nie chronologicky, lež tematicky a typologicky prezentujúcou jej (zväčša) reprezentačné zjavy s dôrazom na ich odlišnosť a jedinečnosť.

KNIHA TÝŽDŇA / ŤAHÁK NA BÁSNE

Hevierova kniha je vlastne komentovanou miniantológiou slovenských básnikov, nie chronologicky, lež tematicky a typologicky prezentujúcou jej (zväčša) reprezentačné zjavy s dôrazom na ich odlišnosť a jedinečnosť.

Daniel Hevier, polyvalentný a multimediálny svojím umeleckým záberom od poézie pre deti aj dospelých, románov, esejí a prekladov cez výtvarné pokusy po divadelné a hudobné performancie, nemá na Slovensku obdobu. Svoj najnovší literárny výtvor Ťahák na básne (LIC) si ilustroval, ako inak, sám a uplatnil v ňom svoj bystrý kritický úsudok i nesporné pedagogické vlohy v spojení s preňho typickou objaviteľskou vášňou a hravosťou. A ešte s čímsi, čo je dnes vzácne – s pokorou pred literárnym textom, pripúšťajúcou, ba privolávajúcou aj iné možnosti výkladu.

Kniha bude stále aktuálna, čo je dobré pripomenúť najmä teraz na začiatku školského roka, keď sa u nás opäť zvažuje prestavba štúdia, uprednostňujúca výučbu matematiky a prírodovedných predmetov pred jazykmi, respektíve v rámci výučby jazyka gramatiku...

Čítam, čítaš, čítame

Ako je Hevierov monumentálny hyperromán spred štyroch rokov Kniha, ktorá sa stane holdom literatúre v jej ústne tradovanej i v jej písomne zaznamenávanej podobe, tak je útly Ťahák na básne esenciálnym holdom literatúre ako poézii v postliterárnom a postknižnom svete tretieho tisícročia, kde dominuje civilizácia obrazu a kult šoubiznisu. Hevier sa ním bez mentorovania prihovára najmä 14- a 15-ročným, no jeho „príhovor“ je v podstate určený všetkým ľuďom bez rozdielu veku, pohlavia a profesie, ktorí majú otvorené srdce aj hlavu a spolu s autorom tušia, že ak niečo „kultivuje, obohacuje náš citový život, mapuje náš vnútorný vesmír, dovoľuje nám ochutnávať všetky chute nášho materinského jazyka, pestuje našu kreativitu, povzbudzuje našu originalitu a invenciu“, tak je to – „pravdepodobne“ – poézia.

V literatúre však „nikdy nejde o množstvo“, „v každom literárnom texte sa zrkadlia všetky ostatné literárne texty“ a „možno sa básne nemajú čítať preto, aby sme z nich niečo pochopili“. Už tieto Hevierove zovšeobecnenia z vlastnej výkladovej praxe v Úvode k záveru znejú kacírsky. Neortodoxný je sám výber z našich starých i nových klasikov – klasicistov, romantikov, parnasistov, oddaných ľudu, národu i jazyku, symbolistov, modernistov, vitalistov, civilistov, konkretistov, osamelých bežcov, barbarov i zúrivých malých robinsonov. Ťahák na básne je vlastne komentovanou miniantológiou slovenskej poézie, nie chronologicky, lež tematicky a typologicky prezentujúcou jej (zväčša) reprezentačné zjavy s dôrazom na ich odlišnosť a jedinečnosť. A treba povedať, že slovenská poézia v Hevierovom podaní iskrí aj dráždi – tvarovou i myšlienkovou rozmanitosťou, „výbuchmi z podstaty jazyka“ i aurou tajomstva.

Schola ludus

„Učenie hrou“ a „nákaza diagnózou lásky (k poézii)“ sú metodickým základom. Aj vtedy, keď sú na pretrase problémy lyrického subjektu s jeho „nárazmi“ na „hrany skutočnosti“(báseň-skladačka Jozefa Urbana Tónovi Pižurnému namiesto opijáša), krehkosť a zraniteľnosť ľudskej bytosti, vystavenej „britvičkám“ mravokárcov (Válkova Óda na Angeliku), „spor tela a duše“, známy už z barokovej, romantickej i symbolistickej tradície, tentoraz v spojení vášnivosti a askézy, osobného a univerzálneho princípu (Kraskovi Askéti). A tiež logika detská a logika dospelácka a originálne využitie detského vnímania (Oči Ľubomíra aj Martina Feldeka), krása nerealizovanej možnosti a hra ako estetický fakt (Ján Smrek) či básnenie ako „márna snaha“ (rozkošne sebaironická báseň Jána Kostru Dal by som za báseň poslednú košeľu aj jej výklad).

V meditatívnej a prírodnej lyrike odkrýva Hevier prekvapujúce polohy – rapový rytmus esenciálne sprítomňovanej „ukrojenej“, okrajovej krajiny (Vojtech Kondrót), kozmickú celostnosť vnútorného a vonkajšieho sveta (Ivan Laučík), neskrotnosť živlov, poskytujúcu zámienku na kritické zobrazenie človeka (v Hviezdoslavovej básni Var’ horúčavy príčinou, ktorej interpretácia je založená na „rozvlnení“ textu a vyjavuje aj vnútorný svár advokáta a básnika v národnom bardovi).

Z básnickej skratky medzi „nachádzaním krajiny a stratou mamy“ ako „bezpečnej krajiny“ vysvitá, že pomenúvať nepomenovateľné sa dá aj „presnými, až dokumentárnymi, faktografickými, konkrétnymi“ veršami (báseň Neurčitok jediného prozaika v antológii Dušana Dušeka), kým zrakovo-mentálne osvojovanie sveta môže prebiehať v napĺňaní kolobehu života, kde sa prírodné a ľudské, mužské a ženské dokonale dopĺňa (Šimonovičove Také oči). To všetko je skombinované s nenápadnými exkurzmi do literatúry, histórie, filozofie, umenia, kultúry, pričom Hevier obhajuje právo básnika na „nevysvetliteľné a nevysvetlené“ a vychádza z existencie básne aj ako zvukového, vždy a predovšetkým rytmicky a eufonicky (nielen metricky) presne organizovaného útvaru.

Zlomky a skvosty

V mnohorakej podobe sa vynára aj vzťah poézie (umenia) a spoločnosti, poézie a národných ašpirácií, „požiadavok doby“, politiky vrátane deformácií aj perzekúcií (od vizionárstva Janka Kráľa a rojčenia Jána Bottu cez sebaspytovanie „pošušky“ Laca Novomeského po úsporné výpovede Mikuláša Kováča, Petra Repku či Jána Ondruša). Ondrušovské „svedectvá o dobe, ktorá lámala ľudí ako zápalky“ (Zlomky IX.) či kováčovské „esteticky účinné morality“ (Stena) zároveň slúžia na objasnenie „metódy asociatívnosti“ ako „jedného z hnacích motorov literatúry, a poézie zvlášť“ či zostreného vnímania skutočnosti a jej dvojitého kódovania z hľadiska básnika.

Sugestívne sú Hevierove „ťaháky na básne“ tých, ktorí sú „najzložitejší na porozumenie“, ako Ján Stacho s navonok hermetickým Letom, založeným na „spájaní či zapájaní zmyslov do vnímania sveta“ a koreniacim v prapočiatkoch ústnej slovesnosti, ale aj, napríklad, Ján Hollý s malým skvostom Na kohútka v bernolákovskej slovenčine a čarovnej časomiere. (Jeho súčasným pendantom je kohút-oheň v dvojitej autorskej sebaprojekcii Kohút Kamila Peteraja). Hoci jazyková bariéra v prípade Hollého nie je podľa mňa taká neprekonateľná (potvrdzuje to aj niekoľkoročná divácka úspešnosť inscenácie HollyRoth v Štúdiu SND), vďaka Hevierovi za „kľúčik k pokladu“, odomykajúci Hollého obrazotvornosť vrátane „jemného zmyslu pre humor“ a emocionálne účinnej prostoty v obraze „tragiky a heroickosti existencie“.

Áno, keď básnik číta básnikov, poézia sa stáva putovaním za prameňom živej vody a napínavým dobrodružstvom.

Z ťaháka trhák

Nie všetko, pravdaže, Hevier povie a dopovie, niekedy iba odchýli dvere (a zastane na prahu ako pri Koleničovi), inokedy odpoveď nastolí v podobe otázky, v ktorej synesteticky zhutní belosť-bolesť, ako v skvelom výklade Strážayovho Smútku, vyúsťujúcom do otázky, prečo je sneh ľaliový. Ako pisateľ i čitateľ však kráča v šľapajach otca modernej poézie Guillauma Apollinaira – vie, že poézia má udivovať! A vie aj to, že v hmotárskom svete virtuálnej reality a čoraz dokonalejších informačných technológií literatúra, tá dnešná popoluška, stavia pre ľudí duchovné mosty a predstavuje „jednu z možností byť človekom, a zároveň prekročiť smrteľnosť vlastného druhu“.

Preto si možno iba želať, aby sa z básnického ťaháka stal literárny trhák, a v kútiku duše dúfať v pokračovanie, veď kto by nebol zvedavý napríklad na Hroboňa či Beniaka, Vadkertiovú, Haugovú či Podrackú, Štrpku či Michala Habaja, ba aj samého Daňa Heviera v Hevierovom podaní!

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 286
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 178
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 236
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 189
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 956
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 225
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 029
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 598
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 852
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 572

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

EKONOMIKA

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Sieť už začala s prestavbou niektorých pobočiek.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop