Film s najfascinujúcejším sériovým zabijakom? U mnohých víťazí Sedem

„Keď chcete upútať pozornosť, musíte ľudí udrieť palicou po hlave. Len tak ich môžete prebudiť,“ vysvetľuje svoje činy sériový vrah v pochmúrnej detektívke z roku 1995. Jeho slová môžeme vztiahnuť na celý film Sedem Davida Finchera.

Pre mnohých vôbec najlepší psychotriller, dokonale nakrútené dielo, ktorému by pridelili sedem z piatich hviezdičiek.

Veľa filmov nemá taký koniec, ktorý možno prirovnať len k úderu do hlavy. Že takéto zakončenie presahuje hranicu, vravela aj pomerne otvorená firma New Line Cinema, čo mala na starosti produkciu.

Pre filmára pripravili upravenú verziu scenára, len sa potom prihodilo, že omylom Fincherovi doručili originál. Prišli na to neskoro. Darmo naňho tlačili, on bol dávno rozhodnutý pre pôvodný záver. Kto ho videl, vie prečo a asi naňho nezabudne.

Mesto, kde stále prší

Na pohľad klasická detektívka je návratom k žánru noir štyridsiatych rokov minulého storočia.

Policajti newyorského odelenia vrážd sa líšia takmer všetkým. Rasou, vekom, prízvukom aj temperamentom. Starší a skúsený Wiliam Somerset (Morgan Freeman) je starý mládenec, ktorý končí kariéru, ambicózny David Mills (Brad Pitt) je ten mladý, čo musí kolegovi dokazovať, že tiež nie je zelenáč.

Sedem je temný príbeh z pochmúrneho veľkomesta, kde večne padá dážď, policajti v baloniakoch trúsia hlášky nad mŕtvolou, tie prelomové prípady prichádzajú zásadne pred odchodom policajta do dôchodku a v hriešnej metropole sú hranice dobra a zla mrazivo spochybnené.

Je to hra so všetkými klišé žánru, aké mohol pozbierať, ale nielen to. Keď Fincher nakrúca detektívku, nie je to len detektívka.

Je to ten typ filmu, na aký bolo treba počkať na deväťdesiate roky. Sotva by sa predtým zjavil podobne mnohoznačný príbeh, ktorý je pod žánrovou fasádou zároveň filozofický, ironický, naturalistický, metaforický, aj mrazivý.

Sedem je navyše aj vtipný a pritom má – akademicky povedané – existenciálny presah.

Podľa mnohých predčí aj Mlčanie jahniat, iný slávny film o sériovom vrahovi z deväťdesiatych rokov. Na scénu privádza zvrátenú postavu zabijaka s premyslenou filozofiou a ešte fascinujúcejším charakterom než mal Hannibal.

Šialený kazateľ

„Urobila na mňa dojem predstava, že sa na vrchole dvojhodinového filmu objaví Kevin Spacey celý postriekaný krvou. Je to podobne silné ako scéna v sprche v Hitchcockovom filme Psycho,“ približuje efektný príchod vraha režisér.

John Doe je mnohoznačná figúra. Diváka odpudzuje a zároveň priťahuje, aby sa k nej stále vracal. Trpezlivý, metodický a nesmierne rafinovaný vrah je vždy napred pred políciou.

Pripomína kazateľa, ktorý nie je jednoducho démonickým protihráčom hrdinov na šachovnici zápletky. Je skôr zrkadlom, čo odráža hriechy skazeného sveta vrátane samotných detektívov. Popravovať hriešnika jeho vlastným hriechom je jeho zvláštna verzia spravodlivosti. „Bolo by príliš jednoduché, dať mi nálepku šialenca,“ bráni sa pokojným hlasom ako to dokážu iba psychopati vo filmoch.

David Fincher nakrútil svoje vrcholné dielo, keď mal za sebou klipy pre Madonnu či Aerosmith a svoj celovečerný debut, tretí diel Votrelca. To bola frustrujúca skúsenosť. „Vravel som si, že radšej umrieť na rakovinu ako sa pustiť opäť do filmu,“ spomínal 33-ročný a (dodnes) tvrdohlavý filmár.

Scenár ho však pohltil. „Bol to ten druh drámy, kde je zlo omnoho bližšie a skutočnejšie ako som predtým kedy videl. Najdôležitejšia preto bola maximálna autenticita. Vo filme zobrazujeme život vo veľkomeste. Špinavom, násilnom, depresívnom.“

New York z filmu Sedem je mesto v úpadku, kde poriadne nič nefunguje a všetko sa rozpadáva. Práve tak si na svoj pobyt spomínal scenárista Andrew Kevin Walker z čias, keď sa tam ako mladík pretĺkal a pokúšal preraziť. „Nikdy som nemal v láske čas strávený v New Yorku. Ale keby som tam nebol žil, nikdy nenapíšem Seven,“ vysvetľoval.

Slabosť pre sériových vrahov

Časopisu Time to nešlo to do hlavy, tak sa na to režiséra spýtal. Sedem, Zodiac a nedávno americký remake filmu Muži, ktorí nenávidia ženy. Prečo ho tak priťahujú sérioví vrahovia?

„Keby som nakrúcal vlastné filmy, bolo by to podozrivé. Ale v skutočnosti zodpovedám za príbehy, ktorí mi posielajú iní ľudia,“ zaznela odpoveď príznačná pre známeho profesionála a podľa niektorých príliš chladného perfekcionistu. Sedem (v origináli Se7en) to potvrdzuje.

Vidíme to od prvej sekundy – majstrovsky zostrihaného klipu k titulkom, kam skladateľ Howard Shore zamiešal hudbu Nine Inch Nails v remixe indrustriálnych Coil a na konci počujeme hlas Davida Bowieho. Takto precízne a bezchybne to šliape až do konca filmu.

„Nikdy som sa v svojej práci do ničoho nezamiloval. Nikdy, a to nežartujem,“ dával rady David Fincher mladým kolegom. „Urob to najlepšie ako vieš, to je moje motto. Daj do toho doslova všetko. Kto má pocit, že jeho denné práce sú bezchybné, ten nemôže nechápať, akú silu dokáže mať film. Nerozumie, čoho je kino schopné.“

Ako vraví, vždy je čo zlepšovať.