Gisi Fleischmannová cez druhú svetovú vojnu pracovala pre nacistami zriadenú Ústredňu Židov. Časť členov vytvorila ilegálnu skupinu s cieľom zastaviť transporty, na ich čele bola organizačne zdatná Fleischmannová.
Rozhodla sa rokovať s Dieterom Wislicenym, nemeckým poradcom našej vlády. Prezentoval sa totiž ako človek, ktorý by chcel situáciu zlepšiť. Tváril sa však, že mnoho vecí závisí od tých, ktorí sú nad ním. Týmto spôsobom sa mu podarilo vytiahnuť od Gisi a jej priateľov veľké množstvo peňazí, ktoré posielali aj Židia zo zahraničia. „Bola do istej miery naivná, lebo verila aj tým, ktorí chceli zničiť židovský národ. Dnes vieme, že Wisliceny nebol o nič lepší než iní,“ komentuje konanie svojej tety synovec Avri Fischer.
Fischer však pripomína, že Wislicenymu naletel aj rabín Weissmandel, ktorý bol skúsenejší a rafinovanejší ako Gisi. Podľa neho vo výbore panovala istá kolektívna naivita. „Povedali si, že pôjdu aj do pekla, aby zachránili jednu židovskú dušu,“ dodáva.
V Gisi Fleischmannovej sa podľa neho spájali až protichodné vlastnosti – jemnosť s odhodlanosťou, skromnosť s vodcovstvom, umiernenosť so smelosťou voľby bojovníčky. „Chvalabohu, nikto z nás dnes nemusí prejsť takou ťažkou, nadľudskou skúškou ako ona, v ktorej by zachránenie života iných ohrozovalo náš vlastný,“ dodal Fischer.
Dnes sa nedá povedať, ako by sa situácia vyvíjala, ak by výbor odmietol spoluprácu s Nemcami. „Nevieme, ako by sa zachovali v podobnej situácii tí, ktorí dnes kritizujú styky židovských funkcionárov s Nemcami. Na to neexistuje odpoveď,“ vraví Fischer.
„Nikdy nerátala tých, ktorých zachránila, neviedla si žiadnu evidenciu, všetko robila veľmi samozrejme, takmer ako na bežiacom páse,“ hovorí režisérka dokumentu Anna Grusková. Tejto osobnosti už venovala rozhlasovú hru, neskôr aj divadelnú hru, všetky s titulom Rabínka. Gisina matka sa jej totiž v hre pýta, či si myslí, že je rabínka, keď sa tak stará o iných.
Fischer by radšej za titulom videl otáznik, aby si ľudia nemysleli, že ňou skutočne bola alebo že sa sama takto označovala. Fleischmannovej meno podľa neho v Izraeli veľmi nepoznajú. „Tí, ktorí zažili holokaust na Slovensku, nemali v Izraeli taký veľký vplyv ako tí, ktorí prišli z Poľska. Preto sa tam vie oveľa viac napríklad o povstalcoch z varšavského geta. Myslím, že máme veľkú úlohu, aby sme s tým niečo urobili,“ dodáva.
