Príbeh filmu (2): Odyssea

Druhá epizóda veľkolepého výpravného dokumentárneho cyklu Marka Cousinsa skúma obdobie medzi rokmi 1918 a 1928, búrlivé a dramatické časy, v ktorých bol Hollywood synonymom filmu.

(Zdroj: PROFIMEDIA)

Charles Chaplin a Buster Keaton sa stali prvými oslavovanými hviezdami. Zdalo sa, že film sa bude ďalej rozvíjať ako veľká iskrivá komédia, jednoduchá a veselá. Ale nestalo sa tak. Nezáväzná iluzívnosť filmu v súvislosti so vzťahom k realite vyprovokovala režisérov ako Robert Flaherty, Eric von Stroheim, Carl Theodor Dreyer a mnohých ďalších k tomu, aby začali brať kinematografiu veľmi, preveľmi vážne. A zmenili ju na umenie seriózne, dospelé. Skončilo sa obdobie jarmočnej atrakcie – film sa začína sústreďovať aj na neveselé témy.

Bitka o dušu filmu

Podľa Marka Cousinsa to boli práve divoké dvadsiate roky, v ktorých sa odohrala bitka o dušu filmu. Ako dnes vieme, táto bitka, podobne ako mnohé iné, sa skončila bez víťaza. Dodnes sa nakrúcajú filmy, ktoré patria vďaka svojej jednoduchosti, prvoplánovosti a snahe len pobaviť do komerčného stredného prúdu, a na druhej strane originálne filmy, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou inovatívnosti a zvykne sa im hovoriť „artové“.

Na prelome 19. a 20. storočia otcovia – zakladatelia bratia Lumiérovci a Georges Meliés rozdali karty. Lumiérovci zobrazeniami Príchodu vlaku a Odchodom robotníkov z továrne, Georges Meliés fantastickou Cestou na Mesiac. Niekde v strede medzi týmito krajnosťami by sa mohlo nachádzať to, čo pracovne nazveme skutočnosťou a okolo tohto stredu zatiaľ v storočnom časovom horizonte kinematografia osciluje, prikláňajúc sa proklamatívne raz na jednu a raz na druhú stranu.

Expresionizmus sa štylizovanými kulisami a ateliérom, herectvom a dôrazom na výtvarno snažil vyjadriť vnútorné stavy, zobraziť skutočnosť ako objektivizovaný výraz pocitov a nálad.

Neorealizmus hľadal podstatu filmu mimo ateliérov a mimo fikcie, mimo štylizácie, mimo akejkoľvek obrazotvornosti. Stotožnenie diváka s fikciou jeho predstavitelia chápali jednoznačne negatívne: ako únik od skutočnosti. Film sa mal stať kronikou a nie fabulovať témy.

Francúzska Nová vlna bola komplikovanejšia a menej jednoznačná – často používala odcudzovacie efekty a dokumentárne postupy na štylizovanom pozadí.

Dôležité však je, že už v dvadsiatych rokoch sa naštartoval proces akéhosi roztvárania nožníc medzi výsostne komerčne orientovanou kinematografiou a intelektuálnym filmom, ktorý chcel priniesť a dodnes prináša pozoruhodné výpovede o našej skutočnosti.

Film ako pamäť doby

Mark Cousins to v tejto druhej epizóde dokumentuje pomocou obrovského množstva ukážok z diel spomínaných režisérov, ale aj mnohými ďalšími scénami z filmov sledovaného obdobia. A aj keď sa epizóda nazýva Hollywoodsky sen, rozhodne sa nesústreďuje len na predmestie Los Angeles.

Cousins nakrúcal aj v Škandinávii, kde pomenúva najslávnejšie obdobie (v prvom rade dánskej) kinematografie, aj v Moskve a na mnohých iných miestach. Podáva nám komplexný obraz doby a toho, ako ju vtedajšia kinematografia dokázala zachytiť. Pretože film je v istom zmysle aj pamäťou.

Pamäť tvoria spomienky. Ale spomienky sú len také klebety mozgu. Kinematografia je tiež pamäťou, je to podobne ako ľudská pamäť procesný nástroj na uchovávanie skúsenosti. Tvoria ju filmy. A film je rozprávanie obrazom. Tieto obrazy zobrazujú formy, štruktúry, resp. formové príznaky reality. Obrazy sú totiž spôsobom, akým skladáme svet okolo nás, nie sú obrazom tohto sveta. Sú samostatnou inštitúciou. Ako klebety. Zároveň istým spôsobom referujú o „skutočnom“ svete, o jeho príznakovom spôsobe bytia. Môžeme sa z nich dozvedieť, ako ľudia v určitom období uvažovali, na čo upriamovali svoju pozornosť a na čo nie, jednoducho povedané ako si vytvorili svoj svet. Vytvárali jeho pamäť. I keď falošnú a klebetnú. Svet obrazov sa totiž pozdvihuje na vlastnú skutočnosť.

Takže i keď má kinematografia nepochybne určitú schopnosť dokumentovať povrch vecí, ako povedzme dobová móda či architektúra, v prvom rade je pamäťou ľudského uvažovania. Mark Cousins to veľmi dobre vie a ukazuje, ako v tomto zmysle film dvadsiatych rokov fungoval. Dáva odpoveď na to, ako je možné, že sa aj dnešní diváci smejú na groteskách a dokážu dlho diskutovať o výpovediach filozofujúcich filmov z týchto rokov.

Zrod filmových konvencií

V tomto období sa rodili aj prvé filmové konvencie, ktoré hrajú dodnes zásadnú úlohu. Zásadnú preto, lebo umožňujú pochopiť výrazovú a významovú vrstvu filmu. Konvencie a spôsob ich používania zároveň budujú štýl jednotlivých tvorcov a ich poznanie umožňuje filmovému divákovi orientáciu medzi jednotlivými žánrovými či inými smermi. V neposlednom rade sledovanie a analýza konvencií vo filme je možno najzábavnejšou oblasťou teórie.

Filmové konvencie sa prejavujú ako účinné nástroje, ktoré menia prvky reálneho sveta a premieňajú ich na prvky sveta filmu. Čiže na filmové obrazy. Ide teda o zavedené schémy (ako povedzme označenie plynutia času pomocou odpadávajúcich lístkov z trhacieho kalendára), ktoré realizátori filmov používajú na oznámenie významov filmovému divákovi. Sú to relatívne ustálené vzorce a postupy, nesúce dohodou stanovený význam.

Tá dohoda, samozrejme, nemusí byť vždy vedomá, všeplatná a ustálená ako povedzme dohodnutý počet políčok za sekundu pri premietaní, formát plátna alebo perforácia filmového pásu. A sú to zároveň štruktúrne prvky, teda v takej či onakej forme sú prítomné v každom filme. Tak ako sú konvencie v takej či onakej forme stále prítomné v našom živote. Či chceme, alebo nie.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 401
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 307
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 326
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 099
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 980
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 175
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 003
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 581
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 877
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 570

Téma: Príbeh filmu


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop