Príbeh filmu (2): Odyssea

Druhá epizóda veľkolepého výpravného dokumentárneho cyklu Marka Cousinsa skúma obdobie medzi rokmi 1918 a 1928, búrlivé a dramatické časy, v ktorých bol Hollywood synonymom filmu.

(Zdroj: PROFIMEDIA)

Charles Chaplin a Buster Keaton sa stali prvými oslavovanými hviezdami. Zdalo sa, že film sa bude ďalej rozvíjať ako veľká iskrivá komédia, jednoduchá a veselá. Ale nestalo sa tak. Nezáväzná iluzívnosť filmu v súvislosti so vzťahom k realite vyprovokovala režisérov ako Robert Flaherty, Eric von Stroheim, Carl Theodor Dreyer a mnohých ďalších k tomu, aby začali brať kinematografiu veľmi, preveľmi vážne. A zmenili ju na umenie seriózne, dospelé. Skončilo sa obdobie jarmočnej atrakcie – film sa začína sústreďovať aj na neveselé témy.

Bitka o dušu filmu

Podľa Marka Cousinsa to boli práve divoké dvadsiate roky, v ktorých sa odohrala bitka o dušu filmu. Ako dnes vieme, táto bitka, podobne ako mnohé iné, sa skončila bez víťaza. Dodnes sa nakrúcajú filmy, ktoré patria vďaka svojej jednoduchosti, prvoplánovosti a snahe len pobaviť do komerčného stredného prúdu, a na druhej strane originálne filmy, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou inovatívnosti a zvykne sa im hovoriť „artové“.

Na prelome 19. a 20. storočia otcovia – zakladatelia bratia Lumiérovci a Georges Meliés rozdali karty. Lumiérovci zobrazeniami Príchodu vlaku a Odchodom robotníkov z továrne, Georges Meliés fantastickou Cestou na Mesiac. Niekde v strede medzi týmito krajnosťami by sa mohlo nachádzať to, čo pracovne nazveme skutočnosťou a okolo tohto stredu zatiaľ v storočnom časovom horizonte kinematografia osciluje, prikláňajúc sa proklamatívne raz na jednu a raz na druhú stranu.

Expresionizmus sa štylizovanými kulisami a ateliérom, herectvom a dôrazom na výtvarno snažil vyjadriť vnútorné stavy, zobraziť skutočnosť ako objektivizovaný výraz pocitov a nálad.

Neorealizmus hľadal podstatu filmu mimo ateliérov a mimo fikcie, mimo štylizácie, mimo akejkoľvek obrazotvornosti. Stotožnenie diváka s fikciou jeho predstavitelia chápali jednoznačne negatívne: ako únik od skutočnosti. Film sa mal stať kronikou a nie fabulovať témy.

Francúzska Nová vlna bola komplikovanejšia a menej jednoznačná – často používala odcudzovacie efekty a dokumentárne postupy na štylizovanom pozadí.

Dôležité však je, že už v dvadsiatych rokoch sa naštartoval proces akéhosi roztvárania nožníc medzi výsostne komerčne orientovanou kinematografiou a intelektuálnym filmom, ktorý chcel priniesť a dodnes prináša pozoruhodné výpovede o našej skutočnosti.

Film ako pamäť doby

Mark Cousins to v tejto druhej epizóde dokumentuje pomocou obrovského množstva ukážok z diel spomínaných režisérov, ale aj mnohými ďalšími scénami z filmov sledovaného obdobia. A aj keď sa epizóda nazýva Hollywoodsky sen, rozhodne sa nesústreďuje len na predmestie Los Angeles.

Cousins nakrúcal aj v Škandinávii, kde pomenúva najslávnejšie obdobie (v prvom rade dánskej) kinematografie, aj v Moskve a na mnohých iných miestach. Podáva nám komplexný obraz doby a toho, ako ju vtedajšia kinematografia dokázala zachytiť. Pretože film je v istom zmysle aj pamäťou.

Pamäť tvoria spomienky. Ale spomienky sú len také klebety mozgu. Kinematografia je tiež pamäťou, je to podobne ako ľudská pamäť procesný nástroj na uchovávanie skúsenosti. Tvoria ju filmy. A film je rozprávanie obrazom. Tieto obrazy zobrazujú formy, štruktúry, resp. formové príznaky reality. Obrazy sú totiž spôsobom, akým skladáme svet okolo nás, nie sú obrazom tohto sveta. Sú samostatnou inštitúciou. Ako klebety. Zároveň istým spôsobom referujú o „skutočnom“ svete, o jeho príznakovom spôsobe bytia. Môžeme sa z nich dozvedieť, ako ľudia v určitom období uvažovali, na čo upriamovali svoju pozornosť a na čo nie, jednoducho povedané ako si vytvorili svoj svet. Vytvárali jeho pamäť. I keď falošnú a klebetnú. Svet obrazov sa totiž pozdvihuje na vlastnú skutočnosť.

Takže i keď má kinematografia nepochybne určitú schopnosť dokumentovať povrch vecí, ako povedzme dobová móda či architektúra, v prvom rade je pamäťou ľudského uvažovania. Mark Cousins to veľmi dobre vie a ukazuje, ako v tomto zmysle film dvadsiatych rokov fungoval. Dáva odpoveď na to, ako je možné, že sa aj dnešní diváci smejú na groteskách a dokážu dlho diskutovať o výpovediach filozofujúcich filmov z týchto rokov.

Zrod filmových konvencií

V tomto období sa rodili aj prvé filmové konvencie, ktoré hrajú dodnes zásadnú úlohu. Zásadnú preto, lebo umožňujú pochopiť výrazovú a významovú vrstvu filmu. Konvencie a spôsob ich používania zároveň budujú štýl jednotlivých tvorcov a ich poznanie umožňuje filmovému divákovi orientáciu medzi jednotlivými žánrovými či inými smermi. V neposlednom rade sledovanie a analýza konvencií vo filme je možno najzábavnejšou oblasťou teórie.

Filmové konvencie sa prejavujú ako účinné nástroje, ktoré menia prvky reálneho sveta a premieňajú ich na prvky sveta filmu. Čiže na filmové obrazy. Ide teda o zavedené schémy (ako povedzme označenie plynutia času pomocou odpadávajúcich lístkov z trhacieho kalendára), ktoré realizátori filmov používajú na oznámenie významov filmovému divákovi. Sú to relatívne ustálené vzorce a postupy, nesúce dohodou stanovený význam.

Tá dohoda, samozrejme, nemusí byť vždy vedomá, všeplatná a ustálená ako povedzme dohodnutý počet políčok za sekundu pri premietaní, formát plátna alebo perforácia filmového pásu. A sú to zároveň štruktúrne prvky, teda v takej či onakej forme sú prítomné v každom filme. Tak ako sú konvencie v takej či onakej forme stále prítomné v našom živote. Či chceme, alebo nie.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  8. Rastie nám pokrivená generácia?
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  1. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  6. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  7. Detské zúbky sú veda
  8. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  9. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 702
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 3 140
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 688
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 120
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 264
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 251
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 040
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 993
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 815
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 777

Téma: Príbeh filmu


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.

Neprehliadnite tiež

Písať je dobré, keď sa necítite pod psa

Víťaz súťaže Poviedka vsadil na poviedku, ktorá nie je o psoch. Pomohla mu čeština

Chýbal nám dobrý album od speváka. Dal nám ho bývalý bubeník IMT Smile

Marián Slávka na svojom debute pekne spieva, básnicky recituje, hrá na klavíri a má cit pre koncepčné myslenie.

Ešte v marci robil v obleku kľuky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

Jan Tříska pre SME: Pod nohy mi hádzali polená, aj tak ma nezastavili

Po návrate z Ameriky sa mu práca doma zdala spomalená.