Príbeh filmu (2): Odyssea

Druhá epizóda veľkolepého výpravného dokumentárneho cyklu Marka Cousinsa skúma obdobie medzi rokmi 1918 a 1928, búrlivé a dramatické časy, v ktorých bol Hollywood synonymom filmu.

(Zdroj: PROFIMEDIA)

Charles Chaplin a Buster Keaton sa stali prvými oslavovanými hviezdami. Zdalo sa, že film sa bude ďalej rozvíjať ako veľká iskrivá komédia, jednoduchá a veselá. Ale nestalo sa tak. Nezáväzná iluzívnosť filmu v súvislosti so vzťahom k realite vyprovokovala režisérov ako Robert Flaherty, Eric von Stroheim, Carl Theodor Dreyer a mnohých ďalších k tomu, aby začali brať kinematografiu veľmi, preveľmi vážne. A zmenili ju na umenie seriózne, dospelé. Skončilo sa obdobie jarmočnej atrakcie – film sa začína sústreďovať aj na neveselé témy.

Článok pokračuje pod video reklamou

Bitka o dušu filmu

Podľa Marka Cousinsa to boli práve divoké dvadsiate roky, v ktorých sa odohrala bitka o dušu filmu. Ako dnes vieme, táto bitka, podobne ako mnohé iné, sa skončila bez víťaza. Dodnes sa nakrúcajú filmy, ktoré patria vďaka svojej jednoduchosti, prvoplánovosti a snahe len pobaviť do komerčného stredného prúdu, a na druhej strane originálne filmy, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou inovatívnosti a zvykne sa im hovoriť „artové“.

Na prelome 19. a 20. storočia otcovia – zakladatelia bratia Lumiérovci a Georges Meliés rozdali karty. Lumiérovci zobrazeniami Príchodu vlaku a Odchodom robotníkov z továrne, Georges Meliés fantastickou Cestou na Mesiac. Niekde v strede medzi týmito krajnosťami by sa mohlo nachádzať to, čo pracovne nazveme skutočnosťou a okolo tohto stredu zatiaľ v storočnom časovom horizonte kinematografia osciluje, prikláňajúc sa proklamatívne raz na jednu a raz na druhú stranu.

Expresionizmus sa štylizovanými kulisami a ateliérom, herectvom a dôrazom na výtvarno snažil vyjadriť vnútorné stavy, zobraziť skutočnosť ako objektivizovaný výraz pocitov a nálad.

Neorealizmus hľadal podstatu filmu mimo ateliérov a mimo fikcie, mimo štylizácie, mimo akejkoľvek obrazotvornosti. Stotožnenie diváka s fikciou jeho predstavitelia chápali jednoznačne negatívne: ako únik od skutočnosti. Film sa mal stať kronikou a nie fabulovať témy.

Francúzska Nová vlna bola komplikovanejšia a menej jednoznačná – často používala odcudzovacie efekty a dokumentárne postupy na štylizovanom pozadí.

Dôležité však je, že už v dvadsiatych rokoch sa naštartoval proces akéhosi roztvárania nožníc medzi výsostne komerčne orientovanou kinematografiou a intelektuálnym filmom, ktorý chcel priniesť a dodnes prináša pozoruhodné výpovede o našej skutočnosti.

Film ako pamäť doby

Mark Cousins to v tejto druhej epizóde dokumentuje pomocou obrovského množstva ukážok z diel spomínaných režisérov, ale aj mnohými ďalšími scénami z filmov sledovaného obdobia. A aj keď sa epizóda nazýva Hollywoodsky sen, rozhodne sa nesústreďuje len na predmestie Los Angeles.

Cousins nakrúcal aj v Škandinávii, kde pomenúva najslávnejšie obdobie (v prvom rade dánskej) kinematografie, aj v Moskve a na mnohých iných miestach. Podáva nám komplexný obraz doby a toho, ako ju vtedajšia kinematografia dokázala zachytiť. Pretože film je v istom zmysle aj pamäťou.

Pamäť tvoria spomienky. Ale spomienky sú len také klebety mozgu. Kinematografia je tiež pamäťou, je to podobne ako ľudská pamäť procesný nástroj na uchovávanie skúsenosti. Tvoria ju filmy. A film je rozprávanie obrazom. Tieto obrazy zobrazujú formy, štruktúry, resp. formové príznaky reality. Obrazy sú totiž spôsobom, akým skladáme svet okolo nás, nie sú obrazom tohto sveta. Sú samostatnou inštitúciou. Ako klebety. Zároveň istým spôsobom referujú o „skutočnom“ svete, o jeho príznakovom spôsobe bytia. Môžeme sa z nich dozvedieť, ako ľudia v určitom období uvažovali, na čo upriamovali svoju pozornosť a na čo nie, jednoducho povedané ako si vytvorili svoj svet. Vytvárali jeho pamäť. I keď falošnú a klebetnú. Svet obrazov sa totiž pozdvihuje na vlastnú skutočnosť.

Takže i keď má kinematografia nepochybne určitú schopnosť dokumentovať povrch vecí, ako povedzme dobová móda či architektúra, v prvom rade je pamäťou ľudského uvažovania. Mark Cousins to veľmi dobre vie a ukazuje, ako v tomto zmysle film dvadsiatych rokov fungoval. Dáva odpoveď na to, ako je možné, že sa aj dnešní diváci smejú na groteskách a dokážu dlho diskutovať o výpovediach filozofujúcich filmov z týchto rokov.

Zrod filmových konvencií

V tomto období sa rodili aj prvé filmové konvencie, ktoré hrajú dodnes zásadnú úlohu. Zásadnú preto, lebo umožňujú pochopiť výrazovú a významovú vrstvu filmu. Konvencie a spôsob ich používania zároveň budujú štýl jednotlivých tvorcov a ich poznanie umožňuje filmovému divákovi orientáciu medzi jednotlivými žánrovými či inými smermi. V neposlednom rade sledovanie a analýza konvencií vo filme je možno najzábavnejšou oblasťou teórie.

Filmové konvencie sa prejavujú ako účinné nástroje, ktoré menia prvky reálneho sveta a premieňajú ich na prvky sveta filmu. Čiže na filmové obrazy. Ide teda o zavedené schémy (ako povedzme označenie plynutia času pomocou odpadávajúcich lístkov z trhacieho kalendára), ktoré realizátori filmov používajú na oznámenie významov filmovému divákovi. Sú to relatívne ustálené vzorce a postupy, nesúce dohodou stanovený význam.

Tá dohoda, samozrejme, nemusí byť vždy vedomá, všeplatná a ustálená ako povedzme dohodnutý počet políčok za sekundu pri premietaní, formát plátna alebo perforácia filmového pásu. A sú to zároveň štruktúrne prvky, teda v takej či onakej forme sú prítomné v každom filme. Tak ako sú konvencie v takej či onakej forme stále prítomné v našom živote. Či chceme, alebo nie.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  3. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  4. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  5. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  6. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  7. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  8. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  9. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  10. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  1. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  2. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  3. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  4. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  5. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  6. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  7. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  8. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  9. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 15 788
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 946
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 458
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 702
  5. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 581
  6. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 8 009
  7. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 7 970
  8. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 832
  9. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 6 456
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 5 494

Téma: Príbeh filmu


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Petra Schutza

Netrestať Saudov by bola ukážka dvojakého metra

Saudi vo veľmi nevhodnej chvíli prichádzajú – takpovediac – o poctivosť.

Autorská strana Michala Havrana

Páči sa ti na južnom Spiši, milá Lívia? (píše Michal Havran)

Je to možné, že sme niečo také dopustili?

DOMOV

Muž z identikitu zadržaný v kauze Kuciaka spáchal samovraždu

Mladík bol medzi zadržanými v Kolárove.

Neprehliadnite tiež

Zomreli pred sto rokmi, ale až teraz sa stali ľuďmi. Peter Jackson ohuruje novým filmom

Na premiére vojnového filmu They Shall Not Grow Old bol aj princ William.