Knihy Arnošta Lustiga sa stali námetmi pre filmy Démanty noci (1964) a Transport z ráje (1962). Teraz sa k nim priradil spoluscenárista, režisér a producent Milan Cieslar adaptáciou príbehu Colette: Dívka z Antverp.
Spisovateľ si vybral režiséra
Colette je plodom dlhoročnej známosti Cieslara s Lustigom. Na scenári pracovali spolu, po Lustigovej smrti vo februári 2011 ho nahradila Ladislava Chateau. Po dlhých prípravách sa začalo nakrúcať v česko-slovensko-holandskej koprodukcii s bohatou výpravou, medzinárodným obsadením a s digitálnymi efektmi.
Hoci Cieslar tvrdí, že film je inšpirovaný osudom slovenských väzňov Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorým sa podarilo ujsť z koncentračného tábora v Osvienčime a odhaliť pravdu o zločinoch, s dejom to nijako nesúvisí. V „prominentnom“ oddelení koncentráku, kde sa triedia zrekvirované predmety, pracuje český židovský chlapec Villi a belgické židovské dievča Colette. Zaľúbia sa, plánujú útek, ale osud a beštiálny veliteľ Weissacker zapríčinia, že sa zídu až o štyri desaťročia. Film rámcuje ich náhodné stretnutie v USA roku 1973.
Emotívne silný ústredný romantický príbeh s prvkami metafory dopĺňajú desiatky podrobne vykreslených postáv. Obraz podáva subtílny sujet kontrastne: dokonale veľkolepými výpravnými, digitálne dotvorenými a výtvarne štylizovanými uhladenými zábermi od šťastných predvojnových čias až po 70. roky. Dym, neustále sa valiaci z mohutných, plameňmi šľahajúcich komínov, ožarujúcich celý láger do červena, by uspel v nejednej videohre. Podobne ladená je i hudba Atliho Örvarssona.
Colette a Villi nie sú plagátoví hrdinovia. Cieslar nemoralizuje. Priznáva, že v prostredí, kde neustále hrozila smrť, platili iné zákonitosti, ktoré nemožno merať bežnou etikou – od citovej otupenosti hraničiacej s cynizmom cez lži, krádeže a podplácanie až po sexuálne služby bez ohľadu na pohlavie. Film sa preto posúva k morálnej ambivalentnosti, akoby dobro a zlo nemali zmysel.
Na druhej strane sú však väzni dokonale súdržní a solidárni, všetci mužskí i ženskí kápovia ich s nasadením vlastných životov chránia pred nacistickým terorom a oni sami sa po oslobodení s kápami radostne objímajú. Abnormálnosť prostredia je zrejme dôvodom i mnohých ďalších čudných, nepochopiteľných a občas aj bizarných zvratov či reakcií.
Nakrútený pre budúcnosť
Najvydarenejšie je herecké obsadenie. Jiří Mádl podáva sympatický presvedčivý výkon, francúzska herečka Clémence Thioly oplýva prirodzenou krásou, Eric Bouwer hrá nacistického veliteľa ako psychicky narušeného netvora.
Vehementne sa presadili aj Andy Hryc ako kápo Fritz, Zuzana Mauréry a Helena Dvořáková v úlohách ženských kápov, chýbať nesmú Ondřej Vetchý a Miroslav Táborský v tragických postavách židovských väzňov.
V uvádzanej verzii rozprávajú českí herci po česky, slovenskí po slovensky, počuť poľštinu aj ruštinu – ale všetky ďalšie neslovanské jazyky (nemčina, francúzština, prípadne hebrejčina či jidiš...) nahrádza opäť čeština, takže postavy z rôznych krajín si vždy ihneď dokonale rozumejú. Český dabing postavy Colette do celku nezapadá obsahom (neprirodzené, papierom šuštiace frázy) ani formou (hlas, intonácia).
Či publikum túži práve po takýchto filmoch a či Colette uspeje v kinách, je otázne. Isté však je, že ju čaká skvelá budúcnosť plná festivalov i cien. Je pre ňu totiž stvorená.
Recenzia/film
Colette
Česká republika – Holandsko – Slovenská republika 2013
125 minút.
Scenár: Arnošt Lustig, Geraldine Blecker, Milan Cieslar, Ladislava Chateau. Réžia: Milan Cieslar. Účinkujú: Clémence Thioly, Jiří Mádl, Ondřej Vetchý, Petr Vaněk, Michal Dlouhý, Andrej Hryc, Helena Dvořáková a ďalší.
Premiéra v SR: 12. septembra
