Vlastné dieťa na vlastnom obraze

Picasso tvrdil, že mu trvalo celý život, kým sa znova naučil maľovať ako dieťa. Fantastické diela môžu vzniknúť aj vtedy, keď deti a umelci tvoria spolu.

Otec ho portrétoval jedinýkrát. „Mal som asi tri roky, stál som na stole vyzlečený a maľoval ma. Trvalo to dosť dlho a musel som vydržať. Ten fyzický pocit nahoty si pamätám. Aký je? Zaujímavý,“ spomína kurátor a galerista Juraj Čarný. Samozrejme, ako chlapec sa tešil, že ho po toľkom trápení s pózovaním na obraze bude aj vidno. Napokon mu tam zostali akurát oči a chodidlá, no predsa môže oceniť čosi špeciálne: ako dieťa dostal povolenie obraz dotvoriť.

Cez mreže k farbám

Všetko sa začalo vtedy, keď otec, výtvarník Ladislav Čarný, doma maľoval a potreboval pokoj. Malý Juraj bol však opäť nešťastný, lebo kým ostatní otcovia chodili do práce a deti o nich ani nevedeli, ten jeho sedel doma zavretý v izbe a nemohol k nemu ani nakuknúť. „Vedel som, že je tam a trpel som, že sa s ním nemôžem hrať,“ spomína s úsmevom. „Otec však chcel byť zodpovedný a ku mne dobrý. Preto sa zatvoril do mojej detskej ohrádky, že bude maľovať v nej. Tak som ho mohol aspoň vidieť.“

Juraj sledoval otca zavretého „vo väzení“, ako maľuje. Vyskytol sa však ďalší problém – cez mreže ohrádky už bolo veľmi blízko k farbám a pre malú rúčku boli dokonca dostupné. Otec sa rýchlo dovtípil, že sa bude musieť vynájsť. Tak sa začala spolupráca. „Dal mi k dispozícii farby a naviedol ma, čo s nimi môžem robiť. Mohol som zobrať autíčko, namočiť ho do farby a maľovať po jeho obraze. Vzniklo jediné umelecké dielo, ktoré som v živote urobil,“ hovorí Juraj. Dnes je súčasťou aktuálnej výstavy Zostane to v rodine v Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci. Predstavuje diela slovenských autorov, ktoré vznikali v spolupráci s ich deťmi či vnúčatami.

ffischer.jpg
V rokoch 1983 a 84 vytvoril Daniel Fischer spolu so synom Filipom a dcérou Elou obraz Expresivita. Na otcovu výzvu deti kresbou okomentovali to, čo sa uprostred otcovej grafiky deje. Samozrejme, nemohli pri tom chýbať zvieratá (na fotke ich nevidno, treba ísť do galérie). "Chcel som, aby deti pochopili, že aktivity, ktoré vnímajú ako dospelácke, sú autonómnym priestorom aj pre ich prejavy a pre to, čo im je najbližšie," hovorí výtvarník, ktorý v tom čase už mal skúsenosti ako pedagóg na ľudovej škole umenia. Na snímke s vnučkami, synovými dcérami. FOTO SME - Gabriel Kuchta

Aj Picasso sa vedel hrať

Keby sa niekomu zdalo, že slávni maliari a výtvarní umelci odjakživa len sedeli zašití v ateliéroch a nemali ani poňatia o bežnom živote rodiny, určite sa mýli. Vlastne je to úplne naopak – výtvarníci, žijúc v rodinných konšteláciách so svojimi partnermi, partnerkami a deťmi, o ktoré sa v istom období života treba starať, sa rodinou často priamo inšpirujú. Výsledkom toho môžu byť spoločne strávené tvorivé chvíle, keď vznikajú fantastické diela, ktorých autormi sú rodičia a deti. Vtedy je jedno, či ich nazveme umením, alebo hrou.

Tak to robili už kedysi svetoznámi maliari – Paul Klee sa dokonca venoval výskumu tvorby syna Felixa a niektoré vlastné detské kresby zaradil do súpisu svojich diel. Pablo Picasso pracoval na viacerých dielach so svojimi deťmi Palomou a Claudom a tvrdil, že mu trvalo celý život, kým sa naučil opäť maľovať ako dieťa. U nás sa detskou tvorbou priamo inšpiroval vo svojich dielach Ľudovít Fulla a niektoré z takýchto detských prác sa stali súčasťou jeho pozostalosti. So svojím synom Georgeom maľoval aj Koloman Sokol: tak vznikol napríklad jeho obraz Býčí zápas.

picasso.jpg
Pablo Picasso so svojimi deťmi Palomou a Claudom. FOTO - Profimedia

Nestačí maľovať ako učiteľ

Detské kresby sú zdrojom čistého, spontánneho vyjadrenia, znásobené čarom okamihu ich vzniku. O tom vedia čosi výtvarní pedagógovia, ktorým sa pod ruky dostávajú deti s výtvarným talentom a s chuťou vyjadriť sa. Kedysi si učitelia výtvarnej výchovy veľmi neuvedomovali, ako tvorivosť svojich zverencov zabíjajú, keď ich nevedú k ničomu inému, iba k napodobňovaniu a kopírovaniu cudzích predlôh. Boli však aj takí, ktorí dobové tendencie vyvracali.

„Mnohí pedagógovia v minulosti trvali na tom, aby žiak zodpovedal ich parametrom, tomu, čo oni sami robili. Teda, aby maľoval tak pekne ako oni. To sa mi vždy zdalo dosť obludné,“ hovorí výtvarník Rudolf Fila. „Keď maliar učí maľovať len tak, ako sám vie, odovzdáva síce štafetu do ďalších rúk, ale to je málo. Dôležité je dostať z detí a mladých ľudí, ktorí sa chcú stať výtvarníkmi, niečo také, aby sa v nich skutočne prebudila ich vlastná tvorivosť.“

Nájde sa v každom ateliéri

Napriek tomu, že detská výtvarná tvorivosť na aktuálnej scéne v súčasnosti nedominuje, je skryto prítomná v archívoch a v tvorbe mnohých slovenských autorov. Potvrdzuje to Daniela Čarná, ktorá sa už dlhšie venuje okrem kurátorskej práci aj galerijnej pedagogike, teda spôsobu intepretácie originálov výtvarných diel. V rámci spomínanej výstavy sa venuje práve tejto téme. „Zaujímajú ma témy, ktoré nejakým spôsobom presahujú tie dominantné v rámci súčasnej teórie umenia,“ hovorí.

O niektorých autoroch vedela kurátorka už pri nápade usporiadať výstavu. Postupne, ako pátrala po ďalších, však zistila, že aspoň jedno takéto dielo sa nájde takmer u každého slovenského výtvarníka. „Je to prirodzené vyústenie vzťahu rodiča a dieťaťa alebo starého rodiča a vnúčaťa,“ hovorí. Navyše mnohí slovenskí výtvarníci sú dnes aj známymi pedagógmi. Tí starší nimi vlastne ostali z dôb pred pádom komunizmu, keď viacerí z nich nemohli vystavovať a učenie na ľudových školách umenia bolo pre nich jedinou možnosťou, ako sa uplatniť.

afila.jpg
Rudolf Fila so synom Vítom (9 r.): Bez názvu, 1969. Majetok autora.

akoller.jpg
Július Koller s vnukom Michalom(3 r.): Lietacia kultúrna situácia, 1983.

Fotografia na papieri, Foto Květa Fulierová

Zásahy do čierneho

Práca na projekte Daniely Čarnej bola od začiatku špecifická. Samotný koncept výstavy otváral možnosť rozprávať sa s tvorcami o dielach z iného, akéhosi familiárneho uhla pohľadu.

„Keď som navštevovala ateliéry jednotlivých výtvarníkov, zrazu sme sa dostali pod povrch osobnejších vzťahov. Mohla som sa dozvedieť čosi viac aj o rodinnom zázemí či o tom, v akej profesii sa detskí spoluautori diel, dnes už väčšinou dospelí ľudia, vlastne uplatnili a ako sa k nej dostali. Často sú to zamestnania, ktoré nemajú na prvý pohľad s umením nič spoločné – programátor, matematik, novinár, právnik. No tvorivosť je dôležitá v každej profesii,“ hovorí Čarná.

Stratégie a formy spolupráce rodičov s deťmi boli rôzne. Niektoré obrázky vznikali spoločne, inokedy výtvarník siahol po detskej predlohe, ktorú následne už len dotvoril. Alebo naopak, dieťa si vzalo ako predlohu prácu svojho rodiča a či už dovolene, alebo nie, zasiahlo do nej a buď rodiča napodobnilo, alebo naopak vytvorilo čosi kontrastné, paradoxné.

Samozrejme, pri úvahách nad takýmito dielami môže človek začať riešiť, čo je umenie a čo nie. „Detským prácam sa väčšinou nezvykne pripisovať štatút umeleckého diela, no v tomto prípade sú s umeleckými dielami vzácne prepojené. Najdôležitejším sa stáva vzťah k umeleckému dielu, ktorý takto rodič-umelec veľmi prirodzene sprostredkuje svojmu vlastnému dieťaťu. Z hľadiska galerijnej pedagogiky je podstatné, ako na originál diela reagujú deti, ako ho dokážu interpretovať,“ vysvetľuje kurátorka.

akordos.jpg
Vladimír Kordoš so synom Samuelom (4 r.): Voľná interpretácia barokového motívu,
1998. Majetok autora.

aronaiova.jpg
Veronika Rónaiová so synom Petrom (8 r.): Petrík (Interpretácia synovej kresby), 1984.
Majetok autorky.

Cesty do fantázie

Väčšina z diel 27 súčasných slovenských autorov, vystavených v rámci výstavy, pochádza z dávnejšej minulosti. Nájdeme tu viaceré diela Rudolfa Filu, ktorý je okrem iného aj významným pedagógom a svoju filozofiu a metodiku preniesol prirodzene aj na rodinu. Tvoril so svojimi synmi, vnukmi a najnovšie už aj s pravnukom. Napríklad jedno z diel vzniklo tak, že vnuk Lukáš pozoroval svojho deda pri práci a chcel ho napodobniť, dostal teda rovnakú podložku a nakreslil svoju verziu.

Ďalším je napríklad Július Koller, ktorý so svojím vnukom vytvoril mnohé svoje diela. Viaceré majú podobu prirodzených rodinných fotografií, ktorých autorkou je jeho partnerka, výtvarníčka Květa Fuliérová. Koller fotky povyšuje do svojej konceptuálnej tvorby. U Erika a Gabiky Binderovcov sa do výtvarnej tvorby zapojili obe deti a tvorili pod menom Kunst Fa.

Že to skutočne „zostane v rodine“, priznáva aj sama kurátorka, ktorej otec Ladislav Čarný zase „zamontoval“ do svojej tvorby syna Juraja Čarného. Z popudu kurátorky vzniklo aj niekoľko diel špeciálne pre túto príležitosť, keď výtvarníci vzali tému ako výzvu vytvoriť niečo nové – také je napríklad video Pavlíny Fichty Čiernej, v ktorom sa jej školopovinná dcéra štylizuje do pozície telesne hendikepovaného človeka a skúša, aké by bolo byť v jeho koži.

„Tvorivosť je dôležitá pre každú oblasť nášho života, je dobré podchytiť ju v každom veku. To vie iste každý, kto listoval niekedy v knihe Antoina de Saint-Exupéryho Malý Princ a narazil na obrázok veľhada požierajúceho slona,“ hovorí Daniela Čarná. Je na každom rodičovi, aby našiel tie správne cesty, ako zobrať fantáziu svojho dieťaťa vážne.

Kto vystavuje

Milan Bočkay so synom Marcelom – Erik Binder so synmi Maxom a Alexom - Gabika Binderová so synmi Maxom a Alexom - Ladislav Čarný so synom Jurajom – Anton Čierny s dcérou Johanou – Pavlína Fichta Čierna s dcérou Johanou – Rudolf Fila so synom Vítom, Marekom a vnukom Lukášom – Dorota Filová so synom Marekom – Daniel Fischer so synom Filipom a dcérou Elou – Květa Fulierová s dcérou Miriam – Jozef Jankovič s dcérou Sabinou – Michal Kern so synom Michalom – Martin Knut so synom Leom – Július Koller s vnukom Michalom Hrapkom – Vladimír Kordoš so synom Samuelom – Stano Masár so synom Filipom – Juraj Meliš so synom Jurajom – Eva Cisárová-Mináriková so synmi Matúšom a Lukášom – Roman Ondák so synom Adamom – Vladimír Popovič s vnukom Maximiliánom – Peter Rónai s vnukom Samuelom Kotáskom – Veronika Rónaiová so synom Petrom a dcérou Barbarou – Rudolf Sikora so synom Michalom – Dana Sochorová s dcérou Katarínou – Ľubo Stacho so synom Ondrejom a dcérou Pavlínou – Dezider Tóth (Monogramista T.D) so synom Šimonom – Emöke Vargová s dcérou Laurou

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  4. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  5. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  6. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  8. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  9. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  10. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  1. Štýlové osvetlenie do obývačky: Rozhoduje i to, ako žijete
  2. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  3. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  4. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  5. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  6. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  7. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  8. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  10. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 12 957
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 5 105
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 2 760
  4. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 1 912
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 1 894
  6. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 1 355
  7. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 1 165
  8. Ako na refinancovanie hypotéky 920
  9. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu 594
  10. Splnený sen 593

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Strašifták, Buzik, Čačurák. Ako sa žije ľuďom s netradičným priezviskom?

Hanlivé priezvisko úrad zmení za tri eurá, inak to stojí stovku.

DOMOV

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.

KULTÚRA

Belgické rádio a minca medzi polkami zadku. Ako Suchet oživil svojho Poirota

Najťažší bol posledný deň nakrúcania.

KOMENTÁRE

Česi sa uvideli v zrkadle menom Babiš

České voľby ukázal nedôveru v politické strany.

Neprehliadnite tiež

Jo Nesbø sa vymazal z titulkov filmu Snehuliak. Nóri sú z neho šokovaní

Na filmovú podobu bestselleru som nemal žiadny vplyv, vraví.

Z opilcov na diskotéke urobil rozprávku. Beck mohol na novinke radšej spomaliť

Hudobný chameleón pred dvomi rokmi vyvolal škandál na cenách Grammy.

ROZHOVOR

Na policajnú akadémiu treba v Rusku tlačenku, muži s mocou sú neodolateľní a sexi

Rusko je rovnaké ako pred tisíc rokmi, hovorí pre SME ukrajinský režisér. Nasadili proti nemu trollov.

Lynyrd Skynyrd: Zrodenie a pokles americkej hudobnej legendy

Ubehlo štyridsať rokov od leteckého nešťastia, pri ktorom zahynuli popularizátori južanského rocku.