SME
Nedeľa, 20. september, 2020 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

Na bežky sa ani teraz nechystám

Kniha úspešnej autorky Alexandry Salmely s ilustráciami Martiny Matlovičovej vyšla súbežne u nás aj vo Fínsku.

Alexandra Salmela (1980) vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU a fínčinu na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 2006 žije vo Fínsku s manželom a dvoma deťmi. Za román 27 čiže smrť robí umelca získala v roku 2010 cenu za najlepší fínsky debut, nominácAlexandra Salmela (1980) vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU a fínčinu na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 2006 žije vo Fínsku s manželom a dvoma deťmi. Za román 27 čiže smrť robí umelca získala v roku 2010 cenu za najlepší fínsky debut, nominác (Zdroj: PETER PROCHÁZKA)

Autorka úspešného románu 27 čiže smrť robí umelca vydala knihu rozprávok. Časť z nich napísala po slovensky, ďalšie vo fínčine a kým sa dopracovala k finálnej verzii, všetky niekoľkokrát poprekladala z jedného do druhého jazyka.

„Treba jednoznačne prepnúť z jedného jazyka do druhého a v ňom myslieť a písať,“ povedala nám pred tromi rokmi Alexandra Salmela na margo toho, že po odchode zo Slovenska do Fínska slovenčinu ako autorskú literárnu reč opustila. „Jedinou výnimkou,“ dodala vtedy, „sú rozprávky, tie by som asi ani nedokázala písať inak ako po slovensky.“

Skryť Vypnúť reklamu

Jej kniha rozprávok práve vyšla v Artfore, volá sa Žirafia mama a iné príšery, a na prvý pohľad to vyzerá, že všetko je tak, ako vravela. „Nie veru,“ hovorí dnes so smiechom o neobyčajnom vzniku tejto knihy, ktorá vyšla paralelne aj vo fínskom vydavateľstve Teos. Ako vzápätí vysvetlí, tento fakt nie je až taký nepodstatný, ako sa môže zdať.

Preklad ako súčasť tvorby

V tomto vydavateľstve jej vyšiel v roku 2010 román 27 čiže smrť robí umelca, teda 27 Elikuolema tekee taiteilijan, a Salmela zaň získala prestížnu fínsku literárnu cenu za debut. Ako historicky prvá autorka, ktorá sa nenarodila vo Fínsku. Teos získal úspešnú a perspektívnu autorku, ona zasa „svojho“ vydavateľa.

„Tam vznikla aj myšlienka vydať moju rozprávkovú knihu,“ hovorí Salmela. „Keď sa vo vydavateľstve dozvedeli, že píšem krátke rozprávky do detskej rubriky SME, musela som im niektoré preložiť. Zapáčili sa, tak som ďalšie napísala priamo vo fínčine a niektoré som písala dokonca súbežne v oboch jazykoch. Potom som ich všetky párkrát preklápala z jedného jazyka do druhého, horu dolu, asi tri rundy prekladov, tak sa to čistilo, až som sa dopracovala k definitívnym verziám jednotlivých príbehov i celej knihy.“

Skryť Vypnúť reklamu

Aj preto nie je v knihe (a ani v jej fínskej verzii) uvedená aj ako autorka prekladu. „Nešlo o klasický preklad hotového diela, viacnásobné prekladanie z jedného jazyka do druhého a naopak bolo významnou súčasťou tvorby rozprávok.“ Aj preto čitateľ ťažko rozlíši, ktorý z príbehov bol pôvodne slovenský a ktorý fínsky.

Radšej viac hrdinov

Pomôckou mu nebudú ani mená rozprávkových hrdinov. „Niektoré sú neexistujúce, viaceré som pri prekladaní menila, aby zodpovedali charakteru postavy.“ Je tam Janko, Petra či Alica, ale aj Rororo, Softar či Ossi, a množstvo ďalších, bežných i vymyslených. „K tým druhým patrí určite dievčatko Ííí, ktoré som odkukala od mojej malej dcérky Sofie, ktorá o sebe veľakrát hovorila ako o Ííí. To neznamená vo fínčine, a už vôbec nie v slovenčine nič, proste si to vymyslela.“ Zato iný hrdina Vitrok nezaprie inšpiráciu synom Viktorom.

Skryť Vypnúť reklamu

Salmela priznáva, že testovanie vznikajúcich rozprávok na vlastných deťoch nemalo príliš veľký úspech. „Obľúbili si ich, až keď bola kniha na svete, s úžasnými ilustráciami Martiny Matlovičovej a v nemenej krásnej grafickej úprave Janky Bálik.“

Koniec svojej predstavy, že rozprávky by vedela písať len po slovensky, Salmelu vlastne potešil. „Samozrejme, slovenčina je stále materinským jazykom, skúsenosť s tým, ako sme hovorili, keď sme boli malí, ako sme komolili slová, je stále v pamäti. Výhodou fínčiny je zasa jej zvukomalebnosť a využívanie neskutočného množstva polovetných konštrukcií, ktoré umožňujú vyhýbať sa siahodlhým vetám a neustálemu pomáhaniu si slovkami ktorý, ktorý, ktorý a že, že, že. A vo fínčine je tiež prakticky nekonečná možnosť skladania nových slov, novotvarov. Pokiaľ majú nejakú vnútornú logiku, odborníci ich akceptujú.“

Skryť Vypnúť reklamu

Kniha obsahuje 21 rozprávok, a s výnimkou prvej a poslednej, ktoré rámcujú dramatický oblúk vzťahov detí a dospelých, má každý príbeh svojich hrdinov. „Vo Fínsku sú populárne dlhé série kníh s jedným protagonistom, a to v literatúre pre deti i pre dospelých, tomuto som sa programovo vyhýbala.“

Anarchistické rozprávky?

Žirafia mama a iné príšery je jednoznačne rozprávkovou knihou, no spektrum tém sa okrem komplikovaných vzťahov rodičov a detí inšpirovalo napríklad aj problémom znečisťovania životného prostredia či rozpínavosťou developerov. „Žerú nám dom,“ vydýchol Majko neveriacky, keď sa v tisícročnom pralese objavili čudní obri a začali jesť ich medovníkovú chalúpku. Deti sa však vynašli a nevítaní hostia naleteli na ich radu odísť do púšte, zasadiť tam semienko stromu a po ňom sa vyšplhať na mesiac, kde si stavitelia z celého sveta merajú sily, kto postaví najvyššiu vežu vo vesmíre.

Skryť Vypnúť reklamu

Vo Fínsku sa už objavila prvá recenzia. „Dosť si to cením, tam nemá detská literatúra v médiách veľký priestor. A to, že recenzent nazval rozprávky anarchistickými, vnímam pozitívne,“ hovorí spisovateľka, ktorá má v závere nevšednej publikácie spolu s ilustrátorkou aj svojrázny životopis. Kým o Martine Matlovičovej sa okrem iného dozvieme, že sa vozí na kolotoči, kým ostatným sa hlava točí, na Alexandru Salmelu padá mierna výčitka, že už dlho býva vo Fínsku, ale ešte stále sa nenaučila bežkovať.

„Je to pravda,“ priznáva. „Vo Fínsku je beh na lyžiach samozrejmosťou, dokonca je to povinný predmet v škole.“ A tak sa autorka s týmto svojím handicapom vyrovnala aspoň v rozprávke o letnolyžovaní, v ktorej starý otec v jeden nádherný letný deň zavelil Jankovi: „Šup na bežky a hor sa na bielu stopu!“ O tom, že sa Janko absurdnému príkazu nakoniec vyhol, netreba pochybovať. Salmelu síce v lete nikto bežkovať nenúti, no ona bežkám odoláva aj v krásnej fínskej zime.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  2. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  4. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  5. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  6. Home (ale aj) Office
  7. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  8. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  9. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu
  10. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium
  1. Foreigners will be centre stage in Bratislava for the whole week
  2. Poznanie
  3. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  5. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  6. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  7. Pomohli sme tým, ktorí pomáhali
  8. Cenovo dostupná autokamera Mio a pritom sa skvelými funkciami
  9. Nová služba v Prešove – celoročný bezplatný zber elektroodpadu
  10. Prečo sa kanalizácia v našich mestách upcháva, keď prší?
  1. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 31 675
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 26 380
  3. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 21 928
  4. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 12 839
  5. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 12 559
  6. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 10 807
  7. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 321
  8. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 726
  9. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 9 722
  10. Zažite liečivú silu minerálnych vôd. Obľubovali ich aj králi 9 697
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Židia nimi vykupovali životy, dnes sú miliardovým biznisom

Niekedy je vzácnejší falzifikát než originál.

Pavol Lazar je viceprezident Prestige Philately Club Prague, ktorý združuje výnimočných zberateľov z viacerých krajín.
Primož Roglič s tímovými kolegami, ktorí ho utešujú.

Prístup gréckych úradov je čoraz nevraživejší. Boli sme sa pozrieť v utečeneckých táboroch

Do tábora Diavata grécke úrady umiestnili prevažne rodiny s deťmi.

Pred táborom Diavata.
Dnes píše Matúš Ritomský

Záťaž, ktorú teraz znášame, za stratu ľudskosti nestojí

Ak to nezvládneme teraz, čo budeme robiť, keď príde naozajstná kríza?

Publicista Matúš Ritomský.