Preto je podľa neho životne dôležité neveriť ničomu bez dôkazov.
Z jeho úst to vyznieva trochu kontraproduktívne. Sám totiž pri svojich vystúpeniach využíva mix sugescie, hypnózy, mágie, psychologickej manipulácie a herectva. Možno si spomínate na chlapíka, ktorý pred rokmi hral ruskú ruletu v priamom prenose.
Bol to on, už vtedy divákmi mimoriadne obľúbený vďaka televíznym šou a vystúpeniam pred živým publikom. Počas nich čítal myšlienky, prinútil ľudí zjesť cibuľu s pocitom, že zahrýzajú do lahodného jablka, dokázal spôsobiť bolesť zubov alebo uhádnuť profesiu okoloidúcich.
Po odvysielaní ruskej rulety sa spustila debata o tom, či išlo o podvod, alebo o dokonale zvládnutú psychologickú hru.
Derren Brown si z dvanásťtisíc dobrovoľníkov vybral jedného, ktorý pred kamerou vložil do zásobníka revolvera náboj. Komory boli očíslované a chránené krytom, aby nebolo vidieť, kde sa náboj nachádza.
Brown si postupne vyberal čísla, zakaždým namieril zbraň k hlave a stlačil spúšť. Až šiesta rana, ktorú otočil k protiľahlej stene, bola tá s nábojom.
„Mrzí nás, že vás sklameme,“ napísal o štyri dni neskôr denník The Guardian, „ale bol to len trik. Síce presvedčivý, ale je mnoho dôkazov, že Brown nebol v žiadnom ohrození života.“
Môžeme len dedukovať: dobrovoľník bol podstrčený alebo ľahko manipulovateľný jedinec a z jeho neverbálnych prejavov sa dalo určiť, do ktorej komory náboj zasunul.
Derren použil NLP (neurolingvistické programovanie - technika založená na vzájomnom ovplyvňovaní sa mozgovej činnosti a rečového centra), pretože dobrovoľník dostal príkaz, aby celý čas myslel na číslo, ktoré si vybral, a na záver počítal od jeden do šesť.
Ozvala sa i miestna polícia s tvrdením, že Brown použil slepé náboje a nikomu nič nehrozilo. Okrem toho sa vraj relácia vysielala s niekoľkominútovým oneskorením, čo by v prípade potreby umožnilo prestrih na niečo iné.
Nech už šou prebehla akokoľvek, mala obrovskú sledovanosť a diváci pri nej takmer nedýchali.
Nadprirodzeno neexistuje
„Je skutočne ľahké niekoho zmanipulovať,“ tvrdí mág. „Myseľ je mimoriadne mocný nástroj, je schopná úžasných skutkov, ale práve to nás často zvedie k tomu, aby sme uverili klamstvu. Vždy si všetko viacnásobne overte.“
Na nebezpečenstvo manipulácie, ktoré nesie každý z nás v sebe, sa snažil poukázať v dokumente Mesiáš. Vybral sa do Ameriky s cieľom dokázať, že stačí pár psychologických trikov a presvedčí kohokoľvek o čomkoľvek. Napríklad ateistu, že existuje Boh, skeptika, že môže komunikovať s mŕtvymi, účastníka kurzu, že dokáže čítať myšlienky alebo prívrženca hnutia new age, že existuje prístroj na čítanie snov. Hádajte, ako experiment dopadol?
Derren Brown je vo Veľkej Británii celebrita, osobnosť, ktorá ovplyvňuje verejnú mienku. „Zabudnite na Richarda Dawkinsona (britský evolučný biológ),“ píšu o ňom médiá, „najvplyvnejším ateistom súčasnosti je Derren Brown.“ A to i napriek tomu, že do svojich vysokoškolských štúdií bol silno veriacim kresťanom, hanblivým chlapcom, ktorý presviedčal spolužiakov, aby uverili v Boha a modlil sa za spásu ich duší.
Na univerzite sa však jedného večera vybral na bezvýznamnú – ako ju sám nazval - hypnotizérsku šou a zistil, že vďaka jednoduchým kúzelníckom trikom sa môže z nevýrazného študenta stať miláčik kolektívu. Pustil sa do študovania rôznej literatúry s nadšením dieťaťa, ktoré sa rozhodlo, že rozoberie hračku, aby zistilo, ako funguje.
Čo je skutočné a čo sú len naše predstavy a očakávania? Ako spracúva vonkajšie podnety naša myseľ? Môžem veriť v Boha, keď neviem dokázať jeho existenciu?
Dnes je z neho odporca všetkých paranormálnych javov, veštcov, alternatívnych liečiteľov a akejkoľvek slepej viery bez podložených dôkazov.
Jeho relácie sa s úspechom vysielajú už viac ako desať rokov a hoci vydal niekoľko publikácií, kde vysvetľuje svoje triky (samozrejme, len čiastočne), stále fascinuje publikum.
Sústreďte sa, prosím
„Čím pozornejší divák, tým ľahšie ho oklamete,“ prezrádza v knihe Mágia a manipulácie mysle. „To pravidlo poznajú všetci kúzelníci. Keď som svojimi kúskami bavil spoločnosť na večierku, boli pre mňa najnebezpečnejší mudrlanti stojaci na okraji skupinky so založenými rukami v nezáväznom rozhovore. Pokiaľ mi nevenovali pozornosť, nemohol som ich vtiahnuť do hry. Dávali menší pozor, ale videli viac,“ píše.
Kúzelník by sa podľa neho mal postarať o to, aby svoje obecenstvo oklamal príjemným a zábavným spôsobom. Diváci vedia, že budú podvádzaní a buď sa na tom len uvoľnene zabávajú, alebo sa úporne snažia zistiť princíp trikov.
„Kúzelník s nimi nadväzuje trochu zvláštny vzťah. V podstate hovorí: Budem sa správať tak, ako keby toto všetko bola skutočnosť, ale vy viete, a ja viem, že vy viete, že ja viem, že to je všetko len hra. Ak bude tá hra zábavná, obecenstvo na ňu pristúpi,“ hovorí.
