Peter Krištúfek o Dome hluchého: V Brežanoch sa to stalo presne takto

Rozprávanie v prvej osobe ponúka ďalšiu formu slobody, hovorí autor Domu hluchého PETER KRIŠTÚFEK.

Peter Krištúfek (1973) vydal knihy Nepresné miesto (prémia Ivana Kraska), Voľným okom, Mimo času, Hviezda vystrihnutého záberu, Rota pomalého nasadenia (spolu s Dadom Nagyom), Šepkár (nominovaný na Cenu európskej knihy Prix du livre Européen), Blíženci a(Zdroj: MAREK ŠULÍK)

V poslednom čase je jeho rozprávanie čoraz viac inšpirované históriou, dôkladne pátra v tej slovenskej i v kronike svojej rodiny. „Pamäť je ako tá odlupujúca sa omietka na obálke knihy Dom hluchého,“ hovorí PETER KRIŠTÚFEK. A presne tak ho baví rozprávať.

Fakt, že sa Dom hluchého (Marenčin PT) dostal do finále Anasoft litery, má okrem iného za následok, že ku knihe, ktorá vyšla vlani, sa stále musíte vracať, besedovať o nej. Pritom bežná prax je zrejme taká, že po dopísaní a vydaní diela je autor už mysľou pri ďalšej rozpísanej knihe. Je to príjemné, náročné alebo aké takto „živiť starú knihu“?

„Je to trochu namáhavé – ale mám opakovanú skúsenosť, že čím viac rozprávate o niečom, čo ste vytvorili, tým viac sa dozvedáte o skrytých súvislostiach, ktoré ste tam podvedome vložili. Takže je to dobrodružstvo ďalšieho objavovania. Výzvou je hovoriť o knihe vždy trochu inak. A veľmi zaujímavé sú pre mňa dojmy bežných čitateľov. Pri Dome hluchého často vyúsťujú do rozprávania ich vlastných bizarných rodinných príbehov.“

Ako trojnásobný finalista Anasoft litery s týmto pocitom máte skúsenosť. Bolo to rovnaké či iné pri Šepkárovi a Blížencoch a protinožcoch?

„Nebaví ma kráčať po vychodených cestách, preto je každá z tých kníh úplne iná. A s tým súvisí aj rozdielny prístup k prezentácii. Zo satirického románu prečítate vtipnú pasáž a máte okamžitú reakciu, s intímnejšími Blížencami je to ťažšie.“

Dom hluchého sprevádza čitateľa našimi dejinami od 30. do 90. rokov minulého storočia. Dá sa povedať, že základom bol príbeh vášho starého otca, vojenského letca. Stretávali ste sa v reakciách na román s názorom, že je to kniha o vašej rodinnej histórii?

„Často. Dom hluchého je síce inšpirovaný našou rodinnou históriou, no prevažujú v ňom iné príbehy. Môžem priznať, že Adam Trnovský má viacero mojich názorov na svet. Zásadný rozdiel je však v tom, že sa príliš nechá vliecť udalosťami.“

Vymysleli ste si rozprávača príbehu, vymysleli ste si mestečko Brežany. Je takéto vymýšľanie na pozadí faktov ľahšie ako pri knihách, ktoré sú čistou fikciou? Sú teda základné skutočné fakty na vymýšľanie či domýšľanie inšpirujúce, alebo skôr limitujúce?

„Dom hluchého nie je literatúrou faktu ani historickým románom v pravom zmysle slova. Na rozprávanie som potreboval slobodu. Brežany však nesú všetky znaky a vývojové fázy ktoréhokoľvek západoslovenského mestečka – tie absurdné, aj tie bolestivé. Písaniu prechádzalo dlhé štúdium a sú teda presne ukotvené. Len som dal prednosť samotnému príbehu pred otrockým rešpektovaním reálií – a tak som sa vyhol aj nekonečnému handrkovaniu na čítačkách a besedách, či sa to, či ono práve vtedy a práve takto v Nitre, Topoľčanoch, Trenčíne alebo v Modre dialo. Hovorím: stalo sa to presne takto – v Brežanoch.“

Súvisí s tým aj rozprávanie v prvej osobe, ktoré ste si, zdá sa, obľúbili?

„Prvá osoba ponúka ďalšiu formu slobody. Môžete sa mýliť, dodatočne opravovať, byť nepresný, na čosi zabudnúť, niečo vynechať, iné ignorovať – ako to robí bežný smrteľník. Pamäť je ako tá odlupujúca sa omietka na obálke Domu hluchého a presne tak ma baví rozprávať.“

Ako sa spätne dívate na svoje knihy, urobili by ste teraz niečo inak, trebárs aj na základe ohlasov čitateľov či odbornej kritiky?

„Kniha je pre mňa definitívne uzavretá odchodom do tlačiarne. Už sa k nej nevraciam. Môžem len napísať ďalšiu, možno lepšiu knihu.“

Vaše knihy získali viaceré ocenenia, čo je iste príjemné. Každá cena však nastavuje latku čoraz vyššie. Na niekoho to môže pôsobiť zaväzujúco až zväzujúco.

„Samozrejme, že je to záväzok. A zaväzuje ma okrem iného k tomu, aby som sa neopakoval.“

Momentálne je už „na spadnutie“ ďalšia kniha Atlas zabúdania. O Blížencoch a protinožcoch ste sa vyjadrili, že je to vaša prvá vážna kniha, Dom hluchého ste zasa charakterizovali ako svoju najklasickejšiu knihu. Dá sa nastávajúca kniha charakterizovať tiež nejakým prívlastkom?

„Atlas zabúdania čiastočne vychádza z Domu hluchého a vznikal popri ňom. Hovorí konceptuálnym spôsobom o slovenskej histórii, od roku 1914 po 2014, každý rok jeden krátky text vyjadrujúci atmosféru a pocit doby. Sú v ňom veci, na ktoré sme zabudli, museli alebo chceli zabudnúť, a na ktoré si nevieme spomenúť. List, telegram, denníkový záznam, správa, báseň, rozhovor, poviedka... Je odrazom môjho zberateľstva a zároveň literárnou hrou. Je to kniha-predmet, napodobňujúca atlas, ktorá okrem klasickej podoby vychádza aj v dvoch bibliofilských limitovaných edíciách. To je veľmi dôležité práve v dnešnej dobe, keď nás zaujíma len ’účelnosť’ a ’predajnosť’, a zabúdame na krásu.“

Hlasovanie o Cenu čitateľov SME na kultura.sme.sk sa končí v utorok 24. septembra o 12.00 h.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  7. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  10. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  1. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  4. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  5. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  6. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  7. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  9. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  10. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 939
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 111
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 238
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 6 132
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 382
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 985
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 328
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 3 992
  9. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 545
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 425

Téma: Anasoft litera


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

O zaistení pozemkov U. S. Steelu vedeli skôr, než súd rozhodol

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

TECH

Postavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti. Dýchali by v ňom pomocou tekutiny.

DOMOV

Fico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí poslanec Peter Osuský.

Neprehliadnite tiež

Divadlo z Pasáže o láske: Neprebudený je tu ktosi iný ako Ondráš Machuľa

Herci s mentálnym hendikepom v novej hre najviac riešili partnerský trojuholník

Johnny Depp skrachoval. Nechajte ho, sám to tak chcel

Za mesiac minie dva milióny, víno ho stojí tridsaťtisíc. Náhradu žiada na súde.

Tej chvíle sa Tom Hanks bál. Pobozkal sa s Antoniom Banderasom

Zomrel režisér Jonathan Demme. Pozrite si jeho revolučné filmy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop