Literárny pápež bol autoritatívnym, ale nie autoritárskym kritikom.
Marcel ReichRanicki, ktorý zomrel v stredu vo veku 93 rokov, sa v Nemecku stal najuznávanejším a mediálne najznámejším literárnym kritikom.
Marcel Reich-Ranicki (2. júna 1920 - 18. septembra 2013) bol ako dvadsiate storočie. Mal poľskú, nemeckú a židovskú identitu. Ako dieťa bol Poliakom a Nemcom, vo varšavskom gete sa počas druhej svetovej vojny stal poľským Židom, po vojne komunistom, a ako poľský diplomat v Londýne sa venoval nielen diplomacii, ale aj špionáži.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Tri názorové identity
Po emigrácii do Spolkovej republiky Nemecko v roku 1958 sa stal definitívne Nemcom. Poľskú identitu si uchoval v písmene C, jeho meno vyslovovali aj Nemci ako Ranicki a nie Raniki, ako si to ináč pletú v poľských menách.
Mal tri názorové identity – v Poľsku patril ku komunistickej ľavici, ako redaktor týždenníka Die Zeit sa stal liberálom a ako vedúci kultúrnej rubriky denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung konzervatívcom.
V Nemecku sa stal najuznávanejším a mediálne najznámejším literárnym kritikom a jeho autobiografia Môj život (1999) sa dočkala veľkého uznania a miliónových nákladov.
V povojnovm Nemecku, túžiacom po obnovení meštianskych cností a vzdelanosti stelesňoval Marcel Reich-Ranicki najvýraznejšie tradíciu kritického osvietenského ducha. Písal a vystupoval priamo, polemicky, často arogantne, naozaj ako literárny pápež. Viedol tvrdé spory s Güntherom Grassom a Martinom Walserom. Rád čítal a čitatelia, či presnejšie čitateľky čítali rady s ním.
Palec nahor, palec nadol
Pochopil mediálnu rolu kritiky a v televíznej relácii Literárne kvarteto (1988 – 2001) rozhodoval ako v gladiátorskej aréne palcom vztýčeným nahor alebo spusteným nadol o bytí a nebytí autorov. Zažil som bezradné čitateľky, ako sa ma pýtali v roku 2005 v berlínskom Collegiu Hungaricu na diskusii o Sándorovi Máraiovi, ktorého Reich-Ranicki uviedol do nemeckého sveta, kto im teraz povie, čo majú čítať.
Marcel Reich-Ranicki nepestoval nijaký hodnotový relativizmus. Bol autoritatívnym, ale nie autoritárskym kritikom. Pomohol literatúre v Nemecku prejsť cez Scyllu nových médií a Charybdu postmoderny. Aj preto Nemci čítajú a budú čítať, hoci už Marcela Reicha-Ranického niet.
FOTO - PROFIMEDIA