Literárium / Stanislav Rakús
Milan Hamada (narodený 9. septembra 1933) patrí k našim najvýznamnejším literárnym mysliteľom, orientovaným predovšetkým na literárnu kritiku, ktorá má v jeho prípade aj zjavný teoretický presah. Osobitnú pozornosť si však zaslúži i jeho literárnohistorický výskum, špeciálne dielo Zrod novodobej slovenskej kultúry. Svojou širokou kontextovosťou a koncepčnosťou, zvýrazňujúcou potrebu dejín duchovnej kultúry a myslenia, sa táto Hamadova kniha (zahrnul do nej aj svoju skôr vydanú prácu Od baroka ku klasicizmu) stala jedným zo základných, východiskových kulturologických textov.
Hamada vzbudil nezvyčajnú pozornosť už na začiatku svojej literárnej činnosti, o čom svedčí fakt, že Michal Chorváth dal recenzii prvej Hamadovej knihy V Hľadaní významu a tvaru názov Hamadova kritická invázia. Je v tom prieraznosť, zásah, nezvratná existencia, s ktorou sa treba komunikačne vyrovnávať, ale i rešpekt. Takto intenzívne pokračuje Hamada ďalej, lebo aj jeho druhá kniha kritík Básnická transcendencia sa stala literárnou udalosťou. Knihám predchádzala bohatá časopisecká a zborníková publikačná činnosť, ktorou si vydobyl miesto vedúcej kritickej osobnosti v 60. rokoch. Táto jeho popredná pozícia pretrvávala u literárnej elity aj v časoch Hamadovej normalizačnej perzekúcie a zákazu publikovať. Hamadu de facto rešpektovala aj totalitná moc. Kvôli jeho menu bola schopná šrotovať knihy iných literárnych vedcov a zaviesť pri knižných publikáciách mechanizmus akýchsi ochranných doslovov dokonca i pri debutantoch. Bol to stihomam, no aj svedectvo o sile bezmocného.
Je pre Hamadu nepochybne veľkým zadosťučinením, že to, čo podstúpil v živote a vytvoril vo svojom diele, obstálo v spravodlivej skúške času. Svojím životom, mravnými postojmi, ale aj múzickosťou svojej kritiky, intelektuálnosťou, akríbiou a vedeckým prienikom vytvoril Milan Hamada mimoriadne dielo. Spomeňme ešte aspoň jeho príznačne nazvanú knihu Sizyfovský údel a v týchto dňoch vychádzajúce trojzväzkové Kritické komentáre a Odpovede, ktoré sa zaoberajú mocou kultúry proti násiliu moci, obranou ľudskosti a demokracie, svetovosťou našej literatúry i ďalšími tematickými okruhmi a zahŕňajú spolu s rozhovormi aj bohatú autorovu kritickú činnosť.