Príbeh filmu (3): Zlaté časy 20. rokov

Avantgardní režiséri zrušili hranicu, za ktorú sa nedá ísť, čo bol obrovský skok.

Upír Nosferatu.(Zdroj: PROFIMEDIA)

V tretej epizóde dokumentárneho cyklu o dejinách kinematografie sa Mark Cousins zaoberá najkrajším obdobím tohto umeleckého druhu. Koniec koncov, príznačný je už názov, tentoraz netypicky dlhý: Expresionizmus, impresionizmus a surrealizmus – zlaté časy svetovej kinematografie v 20. rokoch.

Navštívime Paríž, Berlín, Moskvu, Šanghaj a Tokio a povestných filmárov, ktorí posunuli hranice filmu smerom k experimentu a jednoznačne ho vymedzili ako umenie. Ejzenštejn, Murnau, Gance, Lubitsch, Buňuel a mnohí ďalší vytvárali uchvacujúce diela nemeckého expresionizmu, sovietskej montážnej školy, francúzskeho impresionizmu či filmového surrealizmu a ázijských radikálnych obrazových riešení.

To všetko sa dialo ešte v období takzvaného nemého filmu. A bolo to skutočne také krásne a výnimočné, že podľa niektorých filmových teoretikov po skončení tohto obdobia už kinematografia prestala mať zmysel.

Nové hranice

Na rozdiel od abstraktného umenia film musí pracovať s realitou. Dôležité je, ako ju dokáže zakódovať. Ozvláštniť. Poskytnúť na ňu nový, resp. iný pohľad. A hlavne ako usporiadať obrazy do kontextov. Tu sa otvára široký priestor na experimentovanie.

Filmoví umelci v 20. rokoch ho využili a vytvorili prvé avantgardy. Rozbúrali mnohé schémy, vytvorili nové hranice. A v mnohom vychádzali z divadla, i keď jeho postupy týkajúce sa konkrétne herectva rezolútne odmietali.

Na hranici sa dejú najzaujímavejšie veci. Tam sa to všetko mixuje a syntetizuje. Táto úvaha vedie k tomu, aby sme označil divadlo a film ako hraničné umelecké druhy.

K prvej syntéze v podstate došlo, keď tanec, literatúra, hudba zrušili vzájomné hranice, spojili sa s architektúrou a výtvarným umením s cieľom vytvoriť na scéne divadelné predstavenie. K druhej syntéze došlo po vynáleze fotografie a záznamu zvuku.

Výsledkom bol film, pohyb v čase zaznamenaný na svetlocitlivý niekoľko milimetrov široký celuloidový pás. Rozprávanie obrazom, pričom práve obraz je tu kľúčové slovo. Film teda nevznikol ako priame pokračovanie divadla, ale syntézou na pomedzí mnohých hraníc. Ak už by sa malo hovoriť o tom, na čo prioritne nadväzuje, tak ide skôr o výtvarné umenie.

Ale nehľadiac na to má film s divadlom mnoho spoločného a v začiatkoch kinematografie boli hranice medzi ňou a divadelnými postupmi oveľa otvorenejšie.

Zatiahnite oponu!

Na začiatku 20. storočia stál film pred pomerne zásadným problémom: ako naznačiť divákovi zmenu priestoru, v ktorom sa nasledujúca scéna bude odohrávať. Vyriešilo sa to veľmi elegantne pomocou divadelnej konvencie – opony. Stačil záber, na ktorom sa nafilmovaná opona zavrela a vzápätí otvorila a publiku (poučenému z divadiel a varieté) v kine bolo všetko jasné.

Až v ďalšom období prišli na rad a do módy filmové medzititulky á la: „a medzitým v Istanbule“ alebo povedzme „o pár dní v sídle lorda Chesterfielda“. Kinematografia si prosto divadelnými postupmi a konvenciami pomáhala dovtedy, kým si svojho diváka nevycvičila natoľko, aby akceptoval jej vlastné výrazové prostriedky.

Samozrejme, chvíľu to trvalo. Dá sa to dokumentovať práve na priestorových a časových prechodoch. Doba ich trvania sa v dejinách filmu výrazne mení. Priemerná dĺžka takýchto prechodov sústavne klesá od šiestich sekúnd (čo je na súčasnú kinematografiu neuveriteľne dlhý čas) v dvadsiatych rokoch na menej než polovicu sekundy v rokoch sedemdesiatych.

Napríklad film vytvorený v 20. rokoch používa bežne nasledujúci model: scéna sa zatmie (1 sekunda), divákom sa predvedie titulok, čo bude nasledovať alebo prípadne nejaký symbol ako rýchlo opadávajúce listy z trhacieho kalendára (4 sekundy) a rozotmie sa nový obraz (sekunda).

Typický film 40. rokov používa preľnutie z jednej scény do druhej, t. j. pomalú prelínačku (4 sekundy). Film zo 60. rokov používa rýchle preľnutie dvoch obrazov (sekunda) a v 70. rokoch je už úplne bežný priamy strih (0 sekúnd).

Nech žije experiment

V 20. rokoch sa zdalo, že šesťsekundová konvencia je hranica, za ktorú sa nedá ísť. Ale práve režiséri filmových avantgárd ju zrušili a vďaka tomu urobila kinematografia obrovský krok dopredu.

Ide teda o to, že aj keď vo všeobecnosti akési hranice (v umení) existujú a treba o nich vedieť, dôležité je aj vedieť ich nerešpektovať.

Pravdaže, experimentovanie obsahuje v sebe oveľa vyšší potenciál možných omylov ako vychodené cesty. Ale aj tak vždy stojí za to. Pretože keby to tak nebolo, dodnes by sme v kine pri zmene scén pozerali šesť sekúnd na obraz zatvárajúcej a otvárajúcej sa opony.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 968
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 6 180
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 395
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 089
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 088
  6. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 862
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 818
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 816
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 694
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 885

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

Neprehliadnite tiež

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Legendárny gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

Jim Carrey komika nehral, bol posadnutý. Teraz sa chystá na úlohu Ježiša

Nový film na Netflixe zverejnil také zábery, ktoré sa kedysi producenti báli ukázať.

Jan Hřebejk: Som veľký Eurohujer (rozhovor)

Režisér legendárnych Pelíškov neprestal riešiť boľševika.

Šéf Fondu na podporu umenia: Odborníkov je málo, bojujeme s konfliktom záujmov

Prioritami pre fond na nasledujúci rok sú národné výročia. Stanovilo to ministerstvo.