Že nórska speváčka Susanna Wallumrod dokáže pri coververziách vytvárať nové, svoje vlastné originály, dokázala už na albume Melody Mountain (2006). Cohenova Hallelujah, Enjoy the Silence od Depeche Mode či Love Will Tear Us Apart Again od Joy Division sú také výrazné a také rôzne skladby, že si na ne hocikto netrúfne a už vôbec sa hocikomu nepodarí dať ich dokopy v jednej nahrávke.
S rovnakou presvedčivosťou dokázala v nedeľu večer na festivale Konvergencie poprepájať piesne autorov z troch storočí. Na slovenskú premiéru síce nepriniesla projekt Susanna and the Magical Orchestra, no efekt bol takmer identický. Jemný ženský, vlastne skôr dievčenský hlas, do ktorého minimalisticky pradú baroková harfa, viola da gamba a nyckelharp, namiesto tradičného rytmu vnímate skôr pokojne sa vlniaci pulz. Akurát pomedzi popové či rockové hity zneli piesne barokového skladateľa Henryho Purcella a jej vlastné veci.
Projekt má názov If Grief Could Wait (spoluautorkou je harfistka Giovanna Pessi) vyšiel na albume v nemeckom vydavateľstve ECM a naživo funguje ešte lepšie. Niekomu sa môže zdať trochu monotónna, no je krásna a jej sila je práve v tom, že stvorí silnú atmosféru, ktorá sa zaobíde bez kontrastov. Ideálna na nedeľňajší večer, do priestoru Dómu sv. Martina aj na záverečný koncert Konvergencií. Podobne ako tento festival tým najlepším spôsobom zbližuje klasiku s inými žánrami.
