RECENZIA / FILM
Do našich kín krátko po sebe vstúpilo už tretie dievča, ktoré musí v ťažkých podmienkach bojovať o vlastný život. Po Colette a Lore je tu Signe z drámy nórskeho filmára Roara Uthauga Útek.
Útek je evidentne nízkorozpočtový film. Nakrúcanie si vyžiadalo voz, chatrč, tulácky tábor s vetchými chyžami, zopár hrdzavých mečov, nožov, luky, jednu kušu a prosté kostýmy. Žiadne veľkolepé rekvizity, stavby, zbrane ani davové scény, nijaké digitálne efekty. Hŕstka hercov, kamera, strih. A hudba – na tú sa nedá zabudnúť. I preto, že duní aj vtedy, keď by atmosfére viac slušalo ticho.
V umelecky ambicióznej európskej produkcii sme už dávno nevideli takú znôšku prevarených nápadov a klišé, pozliepaných dohromady tak neobratne a nasilu. Postavám chýba motivácia, a ak nechýba, je nepresvedčivá a hlúpa. Nechajme bokom fakt, že prosté citlivé dievča Signe, šokované vyvraždením celej rodiny a brutálnym únosom, dokáže vzápätí unikať bande obávaných hrdlorezov. Ignorujme, že po krátkom rozhovore s lovcom medveďov razom nadobudne schopnosti i prax chladnokrvného zabijaka. Čo však vedie z bosoráctva obvinenú démonickú blondínku Dagmar nahrádzať si stratenú rodinu spolužitím s piatimi chlapmi a ukradnutým dievčatkom Frigg ako náhradnou dcérou? Prečo jej chce vytúženú sestričku obstarať tak, že unesie dospievajúcu Signe ako možnú budúcu matku? A nezmyselný bojový záver sem určite zablúdil z nejakého iného filmu. Mužské postavy sú nepodstatné, navzájom zameniteľné a odsunuté úplne do úzadia. Akciu predstavuje beh, súboje nevynikajú choreografiou ani nápaditosťou.
Podobne ako pri väčšine hollywoodskej komercie, ani v tomto prípade sa divákovi nevyplatí premýšľať, pretože s takou možnosťou tvorcovia nepočítali. Našťastie, ďalej je to už len čoraz lepšie.
Režisér predovšetkým zručne evokuje pochmúrnu atmosféru Nórska roku 1363, po skazonosnej morovej epidémii, v štýle postapokalyptickej sci-fi. Divú, zanedbanú krajinu obývajú ľudia, ktorí strácajú ľudskosť. Spontánne puto medzi Signe a Frigg nepotrebuje vysvetlenie. Jedna uteká pred násilím a zlom, druhá pred priveľkou mierou lásky.
Čím menej nárokov kladie stvárnenie ich úteku na rozum, tým viac emócií ponúka. Vďaka ústrednému ženskému trojuholníku a jeho vynikajúcim hereckým predstaviteľkám, ale aj kamere, povyšujúcej banalitu na atrakciu. Ako keby hlavnou postavou bola pochmúrna, poeticky clivá nórska krajina: lesy, skaly, rokliny, vodopády, všetko nasnímané sťaby bez slnka, s minimom svetla a potlačenými farbami. S takýmto obrazom aj najbanálnejší príbeh nadobúda črty balady.
Azda len s tým rozdielom, že balady sa nekončia happy endom.
Útek
Scenár: Thomas Moldestad.
Réžia: Roar Uthaug. Kamera: John Christian Rosenlund. Hudba: Magnus Beite.
Účinkujú: Isabel Christine Andreasen, Ingrid Bols Berdal a ďalší.
