Po pätnástich rokoch sa do našich kín vracia slávna komédia bratov Coenovcov.
„Nepáči sa mi tvoje meno, nepáči sa mi tvoje správanie, nepáči sa mi tvoj ksicht, nepáčiš sa mi ty!“
Nepreženieme, keď povieme, že státisíce filmových fanúšikov vedia, o kom je v tomto arogantnom a nekompromisnom výroku reč. Šerif z policajnej stanice v Los Angeles takto sfúkol takmer bezúhonného muža v stredných rokoch. Volal sa Jeffrey Lebowski, ale všetci kamaráti ho volali Dude. Len pár neinformovaných jednotlivcov si ho mohlo zameniť s miestnym zločincom a boháčom s rovnakým menom.
Scéna pochádza z filmu bratov Coenovcov, ktorý sa pätnásť rokov po svetovej premiére na festivale v Sundance vracia do našich kín vďaka prehliadke Projekt 100.
Dôležitý koberec, pamätné pyžamo
K šťastnému životu nepotreboval Dude veľa. Občas sa vykúpať vo vani pri sviečkach, s kamarátmi si zahrať kolky či zásúťažiť na turnaji, namiešať si z vodky Bieleho medveďa. Neobťažoval, neútočil, len raz sa nahneval, keď si ho gangstri pomýlili s tým druhým Lebowským, prišli sa mu vyhrážať a pomočili mu obľúbený koberec.
Vtedy si to šiel vydiskutovať a neprehľadnou sériou udalostí (a tak trochu aj vlastnou vinou) sa sám do zločinu zaplietol. Zrazu mal namiesto pokoja problém.
Označenie kultový film treba používať opatrne, ale kto namietne, ak to urobíme v tomto prípade? The Big Lebowski poskytol najpamätnejšiu úlohu pre Jeffa Bridgesa, Dudovo pyžamo a dlhý štrikovaný sveter v ňom nosí s takou prirodzenosťou, akoby to bolo jeho vlastná koža. Veď to aj bolo z jeho skrine.
Zároveň je to jeden z najúspešnejších filmov v kariére Joela a Ethana Coenovcov, vyniká v ňom ich irónia, čierny humor aj duchaplný filmový prejav. Všelijako ho už kritici alebo diváci skúšali pomenovať, mohla by to byť surreálna gangsterka alebo kriminálna hra o zamenenej identite.
To, čo sa v ňom deje a prejavuje, je však v zásade smutnou komédiou.
Obeť nihilistov a kontrarevolucionárov
Dude je taký malý, priemerný, bezvýznamný občan. Občan, ktorý má rád svoje mesto a ktorý trpí tým, ako sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia zmenilo. Ovládli ho nezákonné živly, ktoré aj polícia považuje za ekonomický prínos. A on - momentálne nezamestnaný, a teda neužitočný – je v ich rukách 'hračkou, na ktorú slušná spoločnosť kašle'.
Vo svojej bezmocnosti a nevinnosti je taký nezorientovaný a nepoškvrnený, že ani nevie pomenovať, kto sú tí, čo jeho pokoj ohrozujú, a tak nelogicky sa naňho zrazu prisali. Sú to nemeckí nihilisti? Kontrarevolucionári, neonacisti? Chce niekto znovu vyvolať hrôzy Vietnamu?
Po svete sa našlo veľa ľudí, čo sa s takýmto hrdinom identifikovalo, na jeho počesť vznikol festival i náboženské hnutie, má stránku na Facebooku. Coenovci ho tvorili podľa skutočného predobrazu a je zrejmé, že vtedy jeho starosti trochu prehnali, prifarbili ich, aby to poslúžilo veľkému filmovému divadlo. Ktovie, ako sa mu darí dnes. Ešte stále je tým, kto si to za všetkých hriešnikov odskáče?
