SME
Piatok, 3. december, 2021 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Na javisku sa vôbec necítim obnažená

Jednou z favoritiek na divadelných cenách Dosky je mladá autorka a herečka Sláva Daubnerová

Sláva Daubnerová (1980) je z Prievidze. Vyštudovala kulturológiu v Bratislave,v roku 2006 založila divadlo P.A.T. pre súčasné divadlo, tanec a nové médiá. Pod touto značkou tvorí monodramatické kompozície a projekty (Hamletmachine, Polylogue, M.H.Sláva Daubnerová (1980) je z Prievidze. Vyštudovala kulturológiu v Bratislave,v roku 2006 založila divadlo P.A.T. pre súčasné divadlo, tanec a nové médiá. Pod touto značkou tvorí monodramatické kompozície a projekty (Hamletmachine, Polylogue, M.H. (Zdroj: SAMO TRNKA)

Svoje inscenácie vymýšľa, režíruje aj produkuje sama s technickou výpomocou rodiny a pár priateľov. Tvorbu SLÁVY DAUBNEROVEJ pozná užší kruh ľudí okolo divadla. O to väčším prekvapením je, že jej inscenácia Untitled má nominácie na divadelnú cenu Dosky až v troch kategóriách.

Ste nominovaná na Dosku za najlepšiu inscenáciu, herecký výkon aj réžiu. Čo z toho pre vás najviac znamená?
„Najviac si asi cením nomináciu za réžiu. Vždy som totiž mala pocit, že to, čo robím, ľudia ako réžiu ani nevnímajú, keďže ide skôr o multimediálne predstavenia, nie klasickú prácu s dramatickým textom a hercom.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako to vyzerá, keď režírujete samu seba?
„Som viac režisérkou ako herečkou. Samu seba považujem skôr za objekt, čo je v inscenácii rovnocenný svetlu či rekvizitám. Keďže sa pri tvorbe nevidím, pomáhajú mi videonahrávky. Hlavne pri Untitled sme s choreografkou Stankou Vlčekovou počas skúšok všetko nahrávali.“

Témou vašej inscenácie Untitled je život americkej fotografky Francescy Woodmanovej, ktorá ako veľmi mladá spáchala samovraždu. Čím vás najviac priťahovala?
„Jej fotografie ma zaujali ešte v čase, keď som si na internete robila rešerše pre predošlé inscenácie – napríklad Narušenie vnútorných geo〜metrií alebo Polylogue. Jej fotografie pôsobili veľmi telesne, nesmierne pohybovo, evokovali vo mne fyzickosť a prácu s telom, a to mám rada. Materiál som si odložila a napokon som si povedala, že je taký zaujímavý, aby Francesca Woodmanová dostala samostatný priestor.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ženské umelkyne sprevádzajú od začiatku vašu tvorbu. Nie je to ani prvýkrát, čo vás pri tvorbe zaujala téma samovraždy. Je na to nejaké vysvetlenie?
„Je pravda, že ma táto téma akosi neopúšťa. Keby sa ma nijako nedotýkala, tak si ju asi nevyberám. Aj teraz čítam výbornú knihu, volá sa Samovražedná triáda a je o fenoméne ženských samovrážd cez životné príbehy Sylvie Plathovej, Sarah Kanovej a Virginie Woolfovej. Čiastočne si takto hľadám odpovede na to, čo ma trápi, s čím sa neviem vyrovnať.“

Nie je takéto divadlo psychicky vyčerpávajúce?
„Najhoršie je obdobie rešeršovania, vtedy som do témy najviac emotívne zaangažovaná a všetko veľmi prežívam. Zrejme aj preto, že mnohé stavy poznám na sebe. Počas tvorby však prebehne u mňa akýsi proces očisty. Keď tému hodím na scénu, do priestoru, získavam od nej odstup a začínam mať pocit, že veci sa dejú tak, ako majú. Spôsob môjho vnímania divadla má určite aj arteterapeutický rozmer.“

Skryť Vypnúť reklamu

Čo spoločné trápi vás a vaše postavy?
„Napríklad u Magdy Husákovej, ktorú som stvárnila v inscenácii MHL, to bola nemožnosť robiť divadlo, keď jej to v 50. rokoch zakázali a musela ísť robiť úradnícku prácu. Pri Francesce to bol zase beznádejný pocit z toho, že napriek jej odchodu do New Yorku sa nevedela zaradiť na trhu umenia, čo spôsobilo, že s tým, čo robila, nenašla žiadne uplatnenie a nevedela sa uživiť. Fotografia v tom čase, koncom 70. rokov 20. storočia, nebola ešte také uznávané médium. Keďže nemohla robiť to, čo ju napĺňa, radšej skočila z okna. Stále balansovala medzi životom a smrťou, jej fotky ju ukazujú často rozmazanú v takých polohách, ktoré už navodzujú svet mŕtvych, akoby si smrť predpovedala. Napokon ju to prevalcovalo, čo nie je jediný prípad v dejinách umenia. To bola pre mňa bytostná téma, ktorá sa nesie všetkými mojimi inscenáciami. Je to príbeh o krehkej hranici medzi životom a tvorbou.“

Skryť Vypnúť reklamu

Opäť ide o technicky pomerne náročné predstavenie. Je ťažké podriadiť ho predstavám vo vašej hlave?
„Čím náročnejšie predstavenie si vymyslím, tým väčšie polená si kladiem pod nohy. Chcela som, aby sa v inscenácii objavilo čo najviac citátov z Francescinho diela. Snažila som sa po výtvarnej stránke vytvoriť výstižný odkaz na jej fotografie. Scénografická úprava je vlastne výtvarný artefakt – ošarpanú stenu, popri ktorej sa Francesca často fotografovala, maľovala výtvarníčka Marija Havran. Mnohé rekvizity som pozbierala z blšákov a v bazároch. Využívam napríklad aj diaprojektor, je to starý šrotík, no bez neho by koncept strácal zmysel. Zatiaľ nás zradil iba raz. Všetky diapozitívy som vyrábala ručne. Najdôležitejšiu úlohu zohráva svietenie, s tým sme sa dlho trápili, ale výsledok by mal stáť za to. Stavanie scény zaberie komplet celý deň. Vždy si takto zavarím. Ako starinárka si nazvláčam kopu veci, s ktorými je potom oštara (smiech).“

Skryť Vypnúť reklamu

Neviete si rozkázať?
„Samozrejme, vždy sa vo mne bije producentka s režisérkou. Reálne viem, že keď si dám na scénu vypchatú líšku, tak s ňou budú iba starosti, že bude zavadzať, že bude problém s jej prevozom, lebo keď nebodaj pôjdeme lietadlom, tak mi ju niekde na letisku colníci rozrežú. Lenže keď som presvedčená, že tú rekvizitu potrebujem, urobím pre to všetko, aby tam bola.“

Objavujete sa na scéne aj nahá – práve tu vidno precíznu prácu so svetlom. Ako sa pri tom cítite?
„Nikdy by som nebola povedala, že v nahej scéne sa budem cítiť tak príjemne ako v tomto predstavení. Ako performer sa cítim komfortne, mám dôveru. Na začiatku to bol, samozrejme, stres a strach, ale to svetlo je urobené tak, že podporuje môj dobrý pocit, navodí atmosféru intimity, a pritom ja sa vôbec necítim obnažená. V tomto svetlá dokážu byť obrovskou pomocou. Som rada, že moji technici Pavel Graus a Slávo Šmálik sú takí šikovní, za svetelný dizajn sme získali cenu na festivale Kiosk.“

Skryť Vypnúť reklamu

Kedysi vás na vystúpenia sprevádzal otec, pomáhal vám s technikou. Už je mimo hry?
„Odkedy som sa presťahovala do Bratislavy, toto bremeno prevzal môj partner Pavel Graus. Je to také veno, ktoré zdedil spolu so mnou (smiech). Myslím si však, že to má celkom rád.“

Minulý týždeň ste sa vrátili z Nemecka, kde ste uvádzali práve túto najnovšiu inscenáciu. Tamojšie médiá o vás písali pochvalne. Ako hodnotíte túto skúsenosť?
„Nemecko je pre mňa stále tak trochu začarované. Mám pocit, že pre nich východoeurópske teritórium nie je veľmi zaujímavé. O to viac ma prekvapilo, že existuje Festival Ost Europa Leipzig, ktorého organizátori sa každý rok orientujú na inú krajinu z východnej Európy. Tento rok bol festival zameraný na Slovensko. Okrem mňa účinkovali ešte Debris Company a viac tanečníkov a divadelníkov, ktorí pracujú doma aj za hranicami.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako na vás prišli?
„Zaujímavé je, že organizátor vôbec nešiel cez oficiálne linky. Naopak, cestoval niekoľkokrát na Slovensko, snažil sa zistiť o našej divadelnej scéne informácie, nenechal sa nikým obmedzovať a vyberal si podľa svojej predstavy.“

Mali ste aj plnú sálu?
„No, to nie, ale netýka sa to len Slovenska, na divadlá stredovýchodnej Európy v Nemecku nikdy nechodia davy. Samozrejme, keď už ľudia prídu a páči sa im to, tak sa to roznesie. Divadlo, a vôbec umenie, žije aj z ústneho podania. Je dôležité počuť od dôveryhodnej osoby, že choďte tam, nehryzú.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz
  2. Tento rok turizmu neprial
  3. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  4. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  5. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  6. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  7. Opäť sme na dobrej vlne
  8. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  9. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  10. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  1. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  3. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  4. Opäť sme na dobrej vlne
  5. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  6. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  7. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  10. Tento rok turizmu neprial
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 16 449
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 12 100
  3. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 10 371
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 772
  5. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 5 870
  6. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 798
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 5 164
  8. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 4 711
  9. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 841
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 2 801
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sanitka prechádza okolo cyklistu s ochranným rúškom na tvári vo Varšave.

Kompletne zaočkovaných je v Poľsku 54 percent populácie.


17 h
Viaceré štúdie hovoria, že pri všetkých vakcínach po šiestich mesiacoch významne klesá ochrana pred nakazením sa koronavírusom.

Tretiu dávku dostalo sedem percent ľudí.


16 h

Blogy SME

  1. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  3. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  4. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  5. Samuel Ivančák: Bezodný archív RTVS a jeho poklady: Marián Varga
  6. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  7. Viera Polakovičová: Fascinujúca Messa da Requiem Giuseppe Verdiho v Redute
  8. Zuzana Pavlisová: Putovanie dejinami Spiša
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 13 930
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 6 367
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 5 396
  4. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 5 076
  5. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 781
  6. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 758
  7. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 718
  8. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 573
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Zatvoriť reklamu