FÓRUM

Centrálny príbeh slovenskej kultúry

KNIHA TÝŽDŇA / ŠKOLA MODERNÉHO VIDENIA Vznik spoločenstva učiteľov a žiakov nebol náhodný, odkazuje autorka monografie o bratislavskej Škole umeleckých remesiel

KNIHA TÝŽDŇA / ŠKOLA MODERNÉHO VIDENIA

Vznik spoločenstva učiteľov a žiakov nebol náhodný, odkazuje autorka monografie o bratislavskej Škole umeleckých remesiel

V tvorbe Ivy Mojžišovej sú od začiatku prítomné dva momenty, ktoré jej umožnili napísať ako výsledok celoživotnej práce monografiu Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928 - 1939 (Artforum, Slovenské centrum dizajnu, 2013). Prvým je dlhodobý záujem o verejný priestor, scénografiu a divadlo, dizajn, kritiku, filozofiu a pedagogiku, ale aj o veci verejné, presahujúci oblasť vizuálneho umenia, ktoré je jej domovskou disciplínou. Druhým je problém modernizácie slovenskej kultúry, ktorá by nebola možná bez ukotvenia v medzinárodných súvislostiach.

Zmena paradigmy

Je len logické, že po súboroch Giacomettiho oko (1994) a Giacomettiho smiech? (2009) prišla na rad monografia o bratislavskej Škole umeleckých remesiel. Jej názov je presný. Odkazuje k pedagogickému a modernizačnému étosu ŠUR a k filozofii videnia Mauricea Merleaua-Pontyho. Iva Mojžišová urobila zásadný obrat, ktorý možno označiť ako zmenu kultúrnej paradigmy. Tak jej krok nazval Ľubomír Longauer, autor viaczväzkového projektu Úžitková grafika na Slovensku po roku 1918, ktorého druhú časť má tvoriť práve ŠUR. Radikálna modernosť Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu začiatkom tridsiatych rokov narazila. Ako ukázal Adam Bžoch, psychoanalýza, stelesňujúca modernosť kultúry, živorila u nás na periférii. Básnická a vedecká avantgarda bola za vojnového slovenského štátu neželaná a po roku 1948 dospela k vlastnej sebadeštrukcii.

Modernosť šesťdesiatych rokov sa ocitla v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch pod zámkou. Na okraj a za okraj bola vytesňovaná aj Škola umeleckých remesiel. Neprežila viac ako desaťročie. Na jeseň 1938 rozprášili českú časť jej profesorského zboru. V októbri 1939 ju zrušili a riaditeľa Ľudovíta Fullu nevzali ani len za učiteľa na Vysokú školu technickú. V roku 1945 dostala označenie „Vydrov švindel“.

Pamäť školy oživil až Rudolf Fila v šesťdesiatych rokoch na Strednej škole umeleckého priemyslu. Koncom šesťdesiatych rokov sa k nej vrátili aj výtvarní historici, ale potom nastalo znovu ticho. Po roku 1989 o nej písali v syntetických prácach Ján Ábelovský s Katarínou Bajcurovou, Zora Rusinová, Mária Orišková, Dagmar Poláčková, Aurel Hrabušický, Václav Macek, ako „derivát Bauhausu“ sa ocitla v medzinárodnom kontexte. Až Iva Mojžišová ju však uchopila ako centrálnu udalosť slovenskej kultúry dvadsiateho storočia.

Dva dôležité kroky

Iva Mojžišová opisuje v monografii genézu európskej, ale aj našej umeleckopriemyselnej výchovy, rolu Josefa Vydru pri vzniku školy, jej rané „prieskumné“ obdobie, čas avantgardy, roky stabilizácie, mesiace ohrozenia aj jej koniec. Píše o vnútornej štruktúre školy, o jej učiteľoch, žiakoch a jednotlivých oddeleniach. Vie, že kniha „nerozpráva príbeh nepretržite pretekajúci korytom času“, aj to, ako ťažko bolo zhromažďovať roztratené fakty. O to obdivuhodnejšie je množstvo funkčného sprievodného materiálu, ktoré sa jej podarilo nazhromaždiť, vďaka čomu sa stal dizajn knihy súčasťou kultúrnej pamäte školy.

Iva Mojžišová urobila dva dôležité kroky. Predovšetkým ukázala, že rozhodujúca nebola dĺžka trvania ŠUR ani to, že bola „len“ učňovskou školou, ale že kľúčový bol význam školy na ceste zarúbanej slovenskej kultúrnosti. Na základe množstva materiálu zdôvodnila však aj to, v čom spočíva pôvodnosť jej koncepcie a činnosti. Pri preberaní Ceny Mariána Várossa v roku 1998 s veľkou vehemenciou povedala, že škola „predstavovala nový typ, aký vzišiel z nutnosti reformovať spôsob výtvarného vzdelávania, lebo si to žiadali nové životné, ekonomické a kultúrne potreby“ a má výnimočné miesto „na uskutočňovaní modernizácie slovenskej kultúry, v pokuse pozdvihnúť úroveň priemyselnej výroby a modernizovať životný štýl“.

To podstatné

To podstatné o Škole umeleckých remesiel však povedala Iva Mojžišová pri preberaní havlovskej Ceny Vize ´97 v roku 2011. Vyslovila nádej, že vznik spoločenstva učiteľov a žiakov nebol náhodný, lebo „vždy boli, sú a budú múdri a charizmatickí jednotlivci, ktorí dokážu odovzdať niečo naozaj dôležité nasledujúcej generácii, a vždy boli, sú a budú mladi ľudia, ochotní – nielen ochotní, priam lační – načúvať múdrym a charizmatickým učiteľom“.

Ak bola kľúčovým slovom kritičky výtvarného umenia Ivy Mojžišovej v šesťdesiatych rokoch autentickosť, dlhodobým základom jej práce je druhé kľúčové slovo existenciálnej filozofie starostlivosť, starosť o slovenskú kultúru a kultúrnosť. V tom spočíva étos jej monografie a celého diela.

Ďalšie knihy

Giacomettiho oko

Artforum, 1994

Zbierka textov o slovenských a svetových výtvarníkoch šesťdesiatych rokov. Oko aj pero Ivy Mojžišovej sú presné a dobre zaostrené.

Giacomettiho smiech?

Vysoká škola výtvarných umení, 2009

Giacomettiho smiech? pokrýva základný výskum a historickú interpretáciu a kritiku slovenskej a zahraničnej umeleckej avantgardy 20. storočia. Zaoberá sa výtvarným umením, výtvarnou pedagogikou, javiskovým výtvarníctvom, fotografiou, umením objektu a kinetickým umením a dejinami kritiky. Zahŕňa autorkine texty od 60. rokov minulého storočia po dnešné dni.

Kritika porozuměním

O.P.S., 2011

Veľkou prednosťou autorkinho písania je doterajšia platnosť jej textov. Nepredstavuje autorku, ktorej vkus a názory sú poplatné dobe. Jej dielo je hodnotné v širokom kontexte umenia a umeleckej kritiky ako celku. Kniha obsahuje nadčasové state o začiatkoch umeleckej kritiky, ďalej najmä texty o A. Giacomettim, M. Paštékovi a o desiatich ďalších umelcoch, tri malé portréty a dve krátke spomienky. Nechýba ani autorkina bibliografia.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 022
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 294
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 886
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 6 859
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 109
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 164
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 107
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 4 295
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 238
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 059

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Nevstupovať. Iba ak zháňate hašiš (reportáž)

Boli sme sa pozrieť na miesto, ktoré funguje ako európsky veľkosklad pre drogy.

BRATISLAVA

Podnájom v Bratislave stojí približne toľko ako hypotéka

Najlacnejšie podnájmy sú v Dúbravke a Karlovej Vsi, najdrahšie zas už tradične v centre mesta.

PLUS

Ako vidia nevidiaci v snoch a predstavách

Aj nevidiaci majú predstavy, sny alebo vizuálne spomienky.

Neprehliadnite tiež

Nová Cvernovka: Komunity tu majú budúcnosť

Prvého mája sa po prvý raz otvárajú ateliéry bývalej Cvernovky v nových priestoroch.

Po zámku v Kroměříži sa preháňa Mária Terézia vo vetrovke

Narodila sa pred tristo rokmi. Teraz o nej vzniká dvojdielny film v koprodukcii štyroch krajín.

Vychovala sebeckých synov. Obetavá Baba z ľadu teraz zaujala v Amerike

Film so Zuzanou Kronerovou získal cenu za scenár na prestížnom festivale Tribeca.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop