Cenu Dosky za najlepšiu réžiu obvykle získava činohra alebo balet. Zmenila to Češka LINDA KEPRTOVÁ.
Prečo ste si pre svoju prvú réžiu v Košiciach vybrali práve Poulencove Dialógy karmelitánok?
Zistili sme, že táto prenádherná opera sa na Slovensku ešte neuvádzala. V tomto roku si navyše pripomíname šesťdesiat rokov od úmrtia jej autora Francisa Poulenca. A v neposlednom rade výber ovplyvnilo aj to, že Košice sú mestom, v ktorom duchovné témy veľmi silne rezonujú.“
Prišli aj diváci, ktorí nie sú pravidelnými návštevníkmi opery?
Návštevnosť bola a stále je veľmi prekvapujúca. To ma, samozrejme, veľmi teší. Dialógy karmelitánok nie sú iba pre kresťansky zmýšľajúce publikum. Témy, ktoré sa v príbehu predkladajú, sa dotýkajú rozhodnutí jednotlivca bez ohľadu na jeho vyznanie.
Do košickej inscenácie ste si sama robili aj scénografiu. Je to riešenie z núdze alebo budete chcieť mať všetky aspekty inscenácie pod vlastnou kontrolou aj v budúcnosti?
Spojenie réžie so scénografiou som si potrebovala a chcela jednoducho vyskúšať. Myslím, že v tomto trendu nebudem nijako výrazne pokračovať, avšak aj táto skúsenosť bola veľmi cenná.
Čím boli pre vás lákavejší Janáček a Poulenc než Verdi či Puccini?
Nejde ani tak o priority ako o náhodu, ktorá mi do cesty postavila Janáčka skôr než Verdiho. Práve však pracujem na „verdiovke“, takže si spojenie s talianskom operou dosýta vynahradzujem.
V košickom divadle ste dramaturgičkou, kam by ste chceli posunúť operu? Prečo by si Košice zaslúžili aj viac ako Nabucca a Čardášovú princeznú?
Taký stánok, akým je Štátne divadlo v Košiciach, by mal divákovi prinášať čo najpestrejší repertoár nejaviaci známky hlúposti. Asi preto by sme mali ponúkať aj tituly, ktoré možno nie sú celkom známe ani celkom ľahké, ale ich hodnota je nespochybniteľná.
Cítite nejaký vplyv projektu Európskeho hlavného mesta kultúry na Košice a na Vašu prácu ako takú?
Atmosféra v Košiciach je tento rok skutočne veľmi živá a pestrá. Hoci to nemá veľký vplyv na moju prácu, aj tak si mesto kultúry užívam.
