Vasyľ Škľar: Čierny havran
Ikar
Autor je najčítanejším a najkontroverznejším ukrajinským spisovateľom. Jeho najnovší román Čierny havran tiež šokoval kritiku, ktorá síce nemohla nepochváliť jeho literárne majstrovstvo, no súčasne ho obvinila z antisemitizmu a podnecovania nenávisti k Rusom. Avšak príbeh atamana bojujúceho proti okupantom a prežívajúceho osudovú lásku je predovšetkým majstrovským objektívnym obrazom úseku dejín, ktorý sa mal navždy vymazať z ľudskej pamäti. Škľara u nás zatiaľ príliš nepoznáme, no jeho diela sú prekladané do svetových jazykov.
Milan Hamada: Odpovede
KK Bagala
Štvrtý, záverečný zväzok súboru Kritické komentáre Milana Hamadu 1989 - 2011, tvorí desať rozhovorov s legendou slovenskej literárnej kritiky. V jednom z nich Hamada zdôrazňuje, že keď po okupácii Československa v roku 1968 zotrval dôsledne na svojom proteste a mal zakázané publikovať, začal sa venovať otázkam zrodu našej novodobej kultúry. „Túto prácu som chápal aj ako formu protestu. Písal som štúdie bez autocenzúry, takže nemusím na nich nič meniť,“ hovorí prvý laureát Ceny Dominika Tatarku.
Michail Bulgakov: Zápisky mladého lekára
Európa
Na to, aby bol z Bulgakova slávny spisovateľ, štúdium medicíny priamo nepotreboval, svetoznámym sa stal až neskôr hlavne románom Majster a Margaréta. No tri roky svojej lekárskej praxe predsa len zúročil aj literárne, a keď sa s medicínou rozlúčil v roku 1919, vydal Zápisky mladého lekára. Autor, niekedy sebaironicky, avšak vždy s pocitom veľkej zodpovednosti za ľudský život, rozpráva o svojich prvých, väčšinou do úspešného konca dovedených lekárskych prípadoch. Jemne groteskné prózy vychádzajú prvý raz v slovenčine.
