Divadlo, ktoré už nechce byť divadlom

Na Divadelnej Nitre sa tento rok stretla vzorka produkcií inscenovaných s minimálnou mierou výtvarnosti, ktoré stierali hranicu medzi umením a realitou. Ako ďaleko má či môže divadlo ísť v približovaní sa skutočnosti?

Režisér Oliver Frljič v predstavení 25 671 vyrozprával príbeh občanov, ktorí v Slovinsku v 90. rokoch minulého storočia stratili osobnú identitu a občianstvo.(Zdroj: CTIBOR BACHRATÝ)

Divadelníci túžia dostať tak blízko skutočnosti ako je len možné, a to aj na úkor tradičných výrazových prostriedkov, s ktorými divadlo vie čarovať.

Fantázia , fikcia či katarzia boli oddávna zložkami divadla. Na Divadelnej Nitre sa tento rok stretla vzorka vzácne antiiluzívnych produkcií inscenovaných s minimálnou mierou výtvarnosti či artistnosti , v ktorých sa stierala hranica medzi umením a realitou. Ako ďaleko má či môže divadlo ísť v približovaní sa skutočnosti? Je lepšie, keď divákov dojíma, alebo keď ich šokuje či hnevá?

Článok pokračuje pod video reklamou

Známy francúzsky divadelný teoretik Patrice Pavis, ktorý sleduje festivalové predstavenia, včera na diskusii skonštatoval, že diváci boli v Nitre často tlačení prijať politické stanoviská. Etika je podľa neho v divadle dôležitá, sama o sebe však nestačí. Čistá dokumentárnosť je vhodnejšia na prednášku než do divadla. Na scéne nestačí len ukázať autentické príbehy či nehercov, aby sme v dušiach ľudí zanechali nejakú stopu. Nakoniec, to, čo sa tvári ako dokument môže byť aj nepravdivé, a naopak, fikcia môže prinášať silné pravdy o živote. Ako zdôraznil aj Pavis, už samotné radenie materiálov je istou manipuláciou a faktami.

Produkcia Prešernovho divadla z Kranju v Slovinsku bola jedna z tých, ktoré na podobné úvahy priamo provokovali. Režisér Oliver Frljič v nej rozprával príbeh 25 671 občanov, ktorí boli po vzniku samostatného Slovinska v roku 1991 vymazaní zo zoznamu občanov, a tým aj zbavení práv na legálnu prácu či bývanie. Išlo o „Južanov“, ľudí z Bosny, Rómov či príslušníkov iných etník, ktorí sa nepožiadali o občianstvo v novom štáte do stanoveného času. Napriek protestom slovinského ústavného súdu aj Európskej únie dodnes nie je vyriešená situácia vyše 15-tich tisícov z nich.

Divadelníci požiadali pred predstavením divákov o odovzdanie dokladov, aby im navodili pocit straty identity. Pod kožu sa dostávali nielen povedomými prejavmi národne orientovaných Slovincov, ktorí vysvetľovali, prečo si bránia krajinu pred cudzincami, ale aj výzvami na prejav solidarity konkrétnymi činmi – finančným príspevkom na odškodnenie, či súhlasom so zničením vlastných dokladov od novinárskeho preukazu až po občiansky, k čomu sa odhodlala asi desiatka divákov.

Herci nevedeli, čo môžu od publika očakávať, po prvýkrát sa totiž táto inscenácia - či skôr politický happening - odohrávala mimo krajiny bývalej Juhoslávie. Divák sa musel rozhodnúť, či verí hercom aj téme natoľko, že im zverí svoje peniaze či doklady, alebo to všetko bude považovať len za citové vydieranie či hru. Hraničné bolo aj zapojenie obetí do predstavenia, traja z vymazaných sa prišli na záver divákom ukázať, čím vyvolali len ďalšiu sadu otázok? Sú to skutočne poškodení či tiež len herci?

Aj dokumentárny projekt Môj spis a ja nemeckého režiséra Clemensa Bechtela priniesol na scénu deväť autentických výpovedí ľudí, ktorých poznačila Stasi. Medzi nimi bol aj jeden z tých, čo s nemeckou tajnou políciou spolupracoval. Bechtel sa vyjadril, že téma Stasi je stále tabu, hoci sa jej príslušníci z verejného života v Nemecku stratili. Pri príprave tejto inscenácie si ale trýznitelia aj týraní sadli do jedného kruhu a začali sa rozprávať o minulosti. Niekto spomínal, ako si staval lietadlo, aby preletel do západného Nemecka, iný, ako sa dal naverbovať na ochranu štátu pred imperialistami. Obe strany Stasi poznačila natoľko, že sa jej stále nevedia vo svojej mysli zbaviť. Pritom ako zaznelo na záver predstavenia, život bez nej nie je až takou zlou predstavou.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku
  3. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  5. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  6. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  7. Tip hypošpecialistu: Najlepší čas na Adlerovu je teraz!
  8. Jana Vaľová: Pokračujme po dobrej ceste
  9. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  10. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  1. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  2. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  3. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  5. Tip hypošpecialistu: Najlepší čas na Adlerovu je teraz!
  6. Jana Vaľová: Pokračujme po dobrej ceste
  7. Sú "firmy na predaj" vhodné pre začínajúcich podnikateľov?
  8. Dôležité zmeny v založení s.r.o. od 1.9.2018
  9. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára!
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 446
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 756
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 406
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 388
  5. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 323
  6. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 7 956
  7. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 900
  8. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 655
  9. Sládok Pilsner Urquell: Neviem prečo zdokonalovať Prazdroj 4 071
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 3 449