Reakcie môžu byť od Aha až po Prečo

Presne o týždeň sa dozvieme víťaza prestížneho ocenenia, ktoré môžu získať umelci do tridsaťpäť rokov.

V Pisztoryho paláci v Bratislave je výstava štyroch autorov nominovaných na prestížnu umeleckú cenu.

Každý z nich objavuje a objasňuje iné témy a hovorí o nich úplne inými slovami.

Reakcie divákov pritom tiež môžu byť rôzne: od Aha!, v ktorom sa zrazu prepoja všetky súčasti diela do jedinej myšlienky, cez úprimné pobavenie sa až k dôležitej otázke Prečo?

Víťaza 18. ročníka Ceny Oskára Čepana spoznáme o týždeň, dovtedy si môžete pozrieť výstavu finalistov.

Úsmev Giocondy

Zuzana Žabková sa smeje hurónskym smiechom, výrazne gestikuluje a o svojich dielach hovorí priamo, zrozumiteľne a pohrúžene.

Ako režisérka stojí nad svojimi hráčmi a zadeľuje úlohy. Skúma pritom možnosti, ktoré jej princípy jednotlivých médií otvárajú v iných spôsoboch vyjadrenia. „Najradšej pracujem s rozličnými médiami, ony sa prelínajú a ja v nich nachádzam nové tvary a možnosti. Je to priam osobný výskum toho, čo mi napríklad vie výtvarné umenie poskytnúť v tanečnej choreografii a naopak,“ vraví.

V Pisztoryho paláci vytvorila dômyselnú inštaláciu z viacerých objektov a videí. Základom bola nájdená knižka mysterióznych poviedok Úsmev Giocondy. Následne si spomenula na gesto Marcela Duchampa, ktorý slávnej Mone Lise dokreslil fúziky a briadku, a začala rozvíjať motív otáčania sa v kruhu medzi tradičným a novým videním známych vecí.

Spomienka z absolútna

Martin Vongrej sa zaoberá súcnom. Áno, na prvé počutie to môže znieť nedobytne, no netreba sa nechať odradiť.

Na výstavu finalistov vytvoril dielo Spomienka z absolútna. Jeho základom je mohutný peň stromu. Smerom k jeho stredu sa zbiehajú čiernobiele fotografie zavesené na povrazoch. Na prvej z nich je strom, ešte v časoch, keď rástol v prírode. Autor postupne túto fotku v lesklom priesvitnom obale fotografoval, čím sa obraz stromu akoby vnáral dovnútra a on sa od nej vzďaľoval.

Do fotografie je vrezaný kruh, ktorý naznačuje prítomnosť stredovej osi všetkého vrátane človeka.

„Je veľmi ťažké vysvetliť či pomenovať to, čím sa zaoberám, iba jedným slovom,“ hovorí autor. „Ide o existenciu, o objasňovanie toho, čo je človeku dané. Nejde teda o to, aby moje diela divák dokázal vysvetliť slovami alebo povedať, prečo je to tak. Odpoveďou aj na toto dielo totiž môže byť samotná otázka - Prečo?“ objasňuje Martin Vongrej.

Krajina trvalej slobody

Radovan Čerevka sa už dlhodobo venuje medzinárodným politickým konfliktom a spôsobu, akým o nich informujú médiá.

Teraz vytvoril mohutnú scénu, priam divadelnú kulisu štatistických údajov a grafov, ktorá symbolizuje dejovú líniu vývoja vojny v Afganistane od roku 2002. Dielo nazval ironicky – Krajina trvalej slobody.

Priam dokonalým farebným grafom však chýba legenda, čím autor upriamuje pozornosť na zjednodušovanie či priam minimalizmus, s akým svetové médiá o konflikte informujú.

„Je to pohľad konzumenta správ na tento konflikt. Zmyslom pritom nie je povedať, že vojna je strašná a celá vojenská operácia je nezmysel. Je to zložitý problém a mne v ňom nejde o označenie niekoho nálepkou nepriateľa. Myslím, že cieľom umenia by nemalo byť politikárčenie,“ hovorí Čerevka.

Plávajúce kamene

„Oproti ostatným to mám vlastne jednoduché,“ hovorí Erik Sikora. Myslí pritom na priamu reakciu divákov, ktorá bola zrejmá už na vernisáži výstavy. Z miestnosti, v ktorej sa premieta jeho video, totiž ľudia vychádzali so smiechom.

To video hovorí príbeh o plávajúcich kameňoch. Erik Sikora ich objavil v jazere na okraji Košíc. „Príroda a témy, ktoré s ňou súvisia, sú pre mňa dôležité, no nechcem vystupovať v bezvýchodiskovej či patetickej póze. Zvolil som opačný postup a objavenú situáciu som začal ospevovať,“ vysvetľuje Sikora prístup, ktorý síce rozosmieva, no neuberá mu z významu, zrozumiteľnosti ani zo správneho nadhľadu.