Textári sú na tom rovnako ako scenáristi. Kým tí sú v tieni hercov a režisérov, oni zase stoja v závese popularity za spevákmi a skladateľmi. Ale ani bez nich by to nešlo. A bez Zdeňka Rytířa (14. 4. 1944 - 1. 10. 2013) už vôbec nie.
Hitmaker pre všetkých
Marta Kubišová, Václav Neckář, Olympic, Michal Tučný, Lenka Filipová, Karel Gott, Petr Spálený, Olympic. Alebo inak – Ring o ding, Balada o kornetovi a dívce, Dynamit, Bonsoir mademoiselle Paris, Okno mé lásky, Poslední kovboj, Báječná ženská, Kdo vchází do tvých snů (má lásko), Za všecho může čas či duet Zvonky štěstí.
Tieto a desiatky ďalších textov boli dielom jedného jediného autora. Neuveriteľná produktivita, neuveriteľná šírka záberu – zvládal pop, country, kapely, spevákov aj speváčky.
Ako výstižne povedal jeho priateľ a hudobný publicista Miloš Skalka: "Keď si človek uvedomí, koľko toho stihol napísať, je jasné, že bol textárom, na ktorého sa len tak nezabudne."
Už ako gymnazista začal písať poéziu, no dlho sa zdalo, že bude hudobníkom. Hral (a veľmi slušne) na basgitaru, prešiel niekoľkými skupinami. Najviac sa zviditeľnil ako člen kapely Mefisto, s kapelníkom Karlom Svobodom sa ich cesty v budúcnosti viackrát preťali pri spolupráci na hitoch pre rôznych spevákov.
Jednu z prvých „zákaziek“ dostal od Marty Kubišovej. „V roku 1965 sa vynoril v divadle Rokoko a odvtedy ma sprevádzal. Bol to skvelý človek, úžasný, renesančný. Nebol hipisák, ale bol kvetinkový a vždy dokázal v textoch vystihnúť odér doby,“ spomínala speváčka pre Lidové noviny.
Angličtinu na vysokej škole nedoštudoval, ale vďaka jej znalosti pretextoval do češtiny viacero hitov. Aj Marta Kubišová dodnes najčastejšie spieva „jeho“ Hey Jude a spomína aj na menej známu skladbu Tajga blues 1969.
Jatrivú baladu zložil za jednu noc, keď sa dozvedel o proteste skupiny statočných Rusov proti okupácii Československa. Práve tá najlepšie dokazuje, že vedel zložiť nielen popové popevky.
FOTO - MAFRA
Problém nebol režim, ale zdravie
Na rozdiel od speváčky ho zákaz nepostihol a tak v 70. a 80. rokoch chrlil text za textom. Bolo ich veľa, ale nikdy neklesol pod úroveň remesla. Naopak, väčšinou to boli „federálne“ a nadčasové hitovky. Najviac sa spriatelil s Michalom Tučným, pre neho sa mu písalo najlepšie.
Normalizáciou dokázal preplávať so cťou, hoci niektorí ho považovali za „oficiálneho“ autora a v roku 1992 sa objavil v Necenzurovaných novinách v zozname agentov ŠtB. Podal žalobu proti ministerstvu vnútra, ktoré ho evidovalo vo svojich materiáloch a Najvyšší súd potvrdil, že s tajnou políciou nespolupracoval. Najlepším dôkazom sú jeho kolegovia, nik naňho nezanevrel.
Všetci sa zhodujú, že si užíval život, no priveľa fajčil. Preto mal dlhodobé chronické problémy s pľúcami a musel často do nemocnice. Pred štyrmi rokmi skolaboval, dva mesiace ležal v bezvedomí a bulvár ho už pochovával. Musel sa znovu učiť chodiť, rozprávať a v noci za neho dýchali umelé pľúca.
„Smrť preňho určite bola vykúpením. Hovoril mi, že už má často stavy, ako keď sa človek topí,“ reagoval na správu o zlyhaní organizmu Petr Janda.
„Naposledy som s ním hovoril pred tromi týždňami. Zazvonil telefón a keď som zodvihol, nerozumel som. Už nemohol rozprávať. Pýtal som sa: Kto volá? Slabo som započul: Rytíř. Potom dodal Mám ťa rád a zavesil.“
