Šestnásť rokov po tragickej smrti lady Diany prišiel do kín film zachytávajúci jej dlho utajovaný milostný vzťah s pakistanským kardiochirurgom Hasnatom Khanom. Ústrednú postavu v ňom stvárnila slávna britsko-austrálska herečka Naomi Watts.
Ako ste sa pripravovali na rolu princeznej Diany?
Keď normálne pracujete na postave, začnete zvnútra. S Dianou som musela ísť opačným smerom. Ak som sa chcela stať najslávnejšou ženou toho obdobia, musela som presne vedieť, ako chodila, ako hovorila a čo najviac sa na ňu podobať. Dôležitú úlohu hralo aj jej oblečenie, účesy. Pretože bola módnou ikonou. Súčasne som sa však zaujímala o jej rozpornú osobnosť tichej manželky následníka trónu, ktorá sa v priebehu nie veľmi dlhého obdobia stala rebelantkou porušujúcou historicky daný kráľovský protokol. Ako matka následníkov trónu na to mala mnoho príležitostí, ale ku naozaj otvorenej vzbure sa odhodlala, až keď už vedela, že nebude budúcou kráľovnou. Jej rebelstvo však nebolo myslené ako provokácia, bolo to volanie o pomoc a porozumenie.
Odkiaľ ste brali informácie?
Z YouTube, tam je ich mnoho. Sústredila som sa na jej interview s Martinom Bashirom pre televíziu BBC, lebo je presne z obdobia, o ktorom tento film rozpráva. V tom čase už poznala Dr. Hasnata Khana, aj keď to určite ešte nebol vážny vzťah. Viac ako šesť týždňov som si ten rozhovor púšťala dokola. Najprv som študovala jej dikciu, potom som vypla zvuk a sústredila sa len na vizuálnu stránku jej prejavu.
Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do tohto projektu?
Vôbec som netušila o jej vzťahu s Dr. Hasnatom Khanom, ale overila som si, že ani moji anglickí priatelia nevedeli viac, hoci tento vzťah bol dôležitým zlomom v jej živote. Dal jej aspoň čiastočne priestor na sebarealizáciu bez vonkajších obmedzení. Ukázal jej, že i po ťažkom období, ktoré prežila, existuje možnosť, ako pokračovať v živote bez toho, aby zradila samu seba a úplne stratila svojich milovaných synov. Po dlhom čase bola niekde a s niekým len sama za seba, bez titulov a lesku kráľovskej či aristokratickej rodiny. To bol iste oslobodzujúci pocit, hoci trochu klamný, pretože pred jej dverami stále niekto stál a hliadkoval. Keď nie ochranka, tak novinári.
Diana bola úžasne činorodá a pracovitá, a to i napriek psychickým a zdravotným problémom. Tie však pravdepodobne s celou situáciou úzko súviseli a napokon jej práve tieto problémy umožnili lepšie pochopiť chorých a trpiacich ľudí na celom svete. Tu bol zdroj jej úprimného záujmu o charitu.
DIANA (NAOMI WATTS) S DR. HASNATOM KHANOM NA JACHTE. FOTO - BONTONFILM
Čo vás počas prípravy prekvapilo?
Stále vo mne hlodala pochybnosť, či zvládnem zahrať najpopulárnejšiu ženu na svete, pretože minimálne vo svojej ére bola najpopulárnejšia. Navyše, to nie je tak dávno a každý si ju pamätá. Každý vie, ako vyzerala. Prekvapilo ma, aký mala zmysel pre humor. To potvrdili úplne všetci, čo ju osobne poznali. To znamená, že bola aj inteligentná. Jej prejav bol ostrý ako britva, a to bez inteligencie nejde. Páči sa mi, ako vo filme pakistanská teta Apa prirovnáva Dianu k mladej levici. Rebelujúcej mladej levici snažiacej sa vybojovať si svoje miesto vo svorke. Tá rebelantka mi veľmi pomohla priblížiť sa k jej postave.
Druhou rovinou filmu je Dianin vzťah k médiám. Prečo práve ten?
Je ťažké prijať fakt, že vás stále niekto sleduje, aj keď vás tí ľudia oslovujú vaša jasnosť. A keď sa ich snažíte kontrolovať, vyžaduje to obrovské množstvo energie, ktorá vám potom inde chýba. Navyše výsledok manipulácie s médiami býva veľmi neistý. Dianu stále sledovali, čo určite ovplyvňovalo jej správanie. Neviem si predstaviť, aké je to byť stále obklopená ľuďmi, sledovaná na každom kroku. Musí to byť príšerné, mať už dopredu spočítanú a naplánovanú každučkú minútu.
LADY DI BOLA STÁLE V CENTRE ZÁUJMU MÉDIÍ. MNOHÍ ICH VINILI AJ ZA JEJ TRAGICKÚ NEHODU. FOTO - BONTONFILM
Kde ste boli, keď sa stala tragická nehoda, pri ktorej Diana zahynula? Aká bola vaša reakcia?
Nakrúcala som v Kanade. V reštaurácii nám niekto povedal, že Dodi je mŕtvy. Ponáhľali sme sa do hotela a pozerali sa na správy, kde potvrdili aj jej smrť. Spočiatku som neverila, že sa to mohlo stať. Bola som v šoku, smutná – tak ako mnoho ďalších ľudí na celom svete.
Čo od vás uvidíme po tejto dramatickej úlohe? Niečo ľahšie?
Samozrejme, trafili ste, po Diane už len samé komédie... (Smiech.) Mám malú rolu vo filme Birdman Alejandra Gonzáleza Iñárritu. To je prekvapujúco ľahká komédia. Potom budem hrať ruskú striptérku vo filme St. Vincent De van Nuys, kde hrám s Billom Murraym. A zábava bude vari i ďalší film s Benom Stillerom.
Začínali ste u Davida Lyncha. Nechystáte niečo s ním?
Rada by som uňho zase hrala, ale nedá sa len tak prísť a povedať mu: Napíš ďalší film s rolou pre mňa. On má mnoho záujmov a človek nikdy nevie, kam sa vydá. Keď má inšpiráciu, ide si za tým, a tak iba môžeme čakať, čo príde... Dvojrolu v Mulholland Drive mi zoslalo samo nebo. Dodnes som Davidovi za tie úlohy vďačná. Výsledok bol fantastický, ale nakrúcanie dramatické. Pôvodne sme nakrúcali televíznu sériu, ale producentom sa výsledok zdal veľmi bizarný pre vysielanie. Našťastie francúzski producenti sa nezľakli a zohnali peniaze na prerobenie na film. Dokrúcali sme asi devätnásť strán scenára, čo bolo asi desať nakrúcacích dní. David dal potom všetko znovu dohromady a výsledok už poznáte. Dve charakterovo také rozdielne postavy a ešte v jednom filme, to bol skoro zázrak a ten ma navyše dostal do hľadáčika ostatných... Na profesionálnu kariéru sa nemôžem sťažovať.
Úspešnou hollywoodskou herečkou ste už dosť dlho. Popri veľkých úspechoch máte za sebou aj ťažké obdobia. Je váš život teraz jednoduchší alebo ťažší?
Po svojich štyridsiatych narodeninách so svojimi skúsenosťami, osobnými i hereckými, vnímam svoj život ako šťastný. Mám za sebou prepady – rozvod či obdobie, keď som sa nemohla venovať profesii, ale mám tiež dve krásne deti a plno skúseností, ktoré ma posúvali ďalej. Život je vlastne malá dráma plná konfliktov. Celkovo považujem samu seba za šťastnú. Problematicky vnímam, aké zložité je starnúť, zvlášť pre ženu. Tomu sa Diana vyhla. Snažím sa zo všetkých síl skĺbiť profesiu herečky a životnú rolu matky a zdá sa, že sa to dá. Najmä vďaka tomu, že nakrúcanie je nárazová práca. Musím pracovať mnoho hodín, ale potom sú dlhé prestávky. Mala som väčšinou šťastie, že som mohla brať deti so sebou.
Autor: Radka Polenská
