Kto nenájde svojho prezidentského favorita vo voľbách, mal by si ho nájsť v kine. Je čas spoznať Petra Potôňa – a film Jonáša Karáska Kandidát.
Keby sme boli v Spojených štátoch, mohli by sme nakrúcať politické filmy ako George Clooney a pred prezidentskými voľbami by sme mali v kinách čosi na spôsob jeho drámy Deň zrady. Meditovali by sme pri nej nad zlučiteľnosťou kandidátskych ambícií s lojálnosťou a morálkou.
Keby sme boli vo Francúzsku, vznikol by u nás film Le Candidat (pozor, už sa približujeme), kde by sa odhalilo, ako detailne je zinscenovaná politická kampaň. Videli by sme, pod akým tlakom je prezidentský kandidát, keď chce v takom divadle ako herec bezchybne obstáť a zároveň sa pritom cítiť ako slobodný a nevydierateľný človek.
Ukázalo sa, že aj na Slovensku sú takí filmári a autori, čo by dokázali vážne zanalyzovať, okomentovať voľby a veci s tým súvisiace, ale súčasná politika ich neinšpiruje k tomu, aby to urobili.
Treba podporu cirkvi či len silné ego?
Keďže onedlho budú aj u nás prezidentské voľby, možno je namieste otázka: Poznáte Petra Potôňa? Ak nie, asi ste ešte nečítali knihu Maroša Hečka a Michala Havrana – on je ich Kandidát.
Všetkým je neznámy, ale keďže sú ešte dva mesiace do volieb, majiteľ najsilnejšej reklamnej agentúry a aj silného ega si myslí, že on s tým dokáže niečo urobiť. Veď uvidíte viac vo filme, ktorý podľa tejto knihy nakrútil debutujúci režisér Jonáš Karásek.
Aj v knihe, aj vo filme je rozprávačom príbehu hacker Blondiačik, ktorý dostane za úlohu muža z reklamy – Adama Lamberta – sledovať a odpočúvať, a teda zaznamenáva všetko, čo pri kampani Petra Potôňa vymyslí.
Blondiačik vidí, respektíve, počuje, že za Potôňom stoja nejaké cirkevnopolitické kruhy, ale nenachádza stopy po tom, kto by si odpočúvanie Lambertovej kampane tak mohol objednať. Pracuje pre neznámeho zadávateľa a v porovnaní s tým, s čím sa stretol doteraz, sa mu to nezdá nijako nezvyčajné.
Prečítajte si aj rozhovor:
Maroš Hečko: Kandidát je politický triler, ale nie podľa Gorily
Kľúčom je nadhľad a vtip
Autori na plagáte tvrdia, že Kandidát je cynický triler. V prvej časti sa však skôr film žánrovo aj náladovo hľadá, temnota je len vizuálna a napätie hrané. Klipovitá a reklamná štylizácia obrazu nie je ani zvlášť moderná, ani zvlášť zaujímavá a ešte sa do toho vplietlo aj zopár deklamujúcich a patetických dialógov, ktoré v postsynchrónoch znejú tak divne, ako keby pochádzali z televíznych drám zo začiatku 90. rokov.
Je zvláštne, ako sa to v roku 2013 podarilo.
Potom v Lambertovej agentúre zistia, aký kľúč pre Potôňovu kampaň zvoliť, a film zrazu získa rytmus, tvár aj pevný krok. Keď sa chytia voliči, musia sa chytiť aj diváci. Keď sa pred nimi autori konečne priznajú, že Kandidát nie je triler, vtedy sa prejaví jeho vtip, irónia, cynizmus. Vtedy aj zažiari flegmatickosť Mareka Majeského v úlohe Lamberta či bezstarostnosť Michala Kubovčíka v úlohe Blondiačika.
V knižnej verzii sa Hečko a Havran ukázali ako pozorní pozorovatelia všetkého, čo sa u nás a vo svete deje, a tak trochu nad tým aj exhibovali. Našťastie, ich teoretické úvahy sa nedali obrazovo zadaptovať a film má nakoniec oveľa ľahší tón ako kniha.
Aj tak v ňom zostali ich názory, nadhľad a aj sebavedomie, plynúce z toho, že poznajú to, o čom hovoria.
Bol to len experiment
Keby sme chceli byť ako v USA či vo Francúzsku, potom by sme od v podstate prvého filmu o súčasnej politike čakali, že ukáže, podľa akých predpokladov sa vyberajú prezidentskí kandidáti, ako fungujú ľudské emócie, mediálne mechanizmy, ovplyvňovanie verejnej mienky alebo sivé eminencie.
Lenže sme v inom regióne a tu filmárom celkom pohodlne stačilo na zhodnotenie situácie to, že svojmu kandidátovi ani nepotrebovali dať konkrétnu tvár.
Zostáva len takým politickým a filmovým experimentom – akurát svet okolo neho je reálny. Okrem Angely Merkelovej, Miloša Zemana či pesničky Sľúbili sme si lásku doň patrí aj denník SME. Samozrejme, keďže Kandidát je príbehom zo Slovenska, nemá takú dôležitosť ako napríklad The Guardian v špionážnej trilógii o Jasonovi Bournovi. No ani to nám nie je málo.
Kandidát
SR-ČR, 100 min, 2013
Réžia: Jonáš Karásek
Scenár: Maroš Hečko, Michal Havran, Peter Balko. Kamera: Tomáš Juríček. Strih: Matej Beneš. Hudba: Matúš Široký, Maroš Hečko, Vec
Hrajú: Marek Majeský, Monika Hilmerová, Michal Kubovčík, Michal Dlouhý, Roman Luknár, Pavel Nový, Ján Jackuliak, Michal Havran
Premiéra v SR: dnes