Sú prípady, keď filmy uspejú na svetových festivaloch, ale doma ich – napríklad pre cenzúru – neocenia. Americká akadémia hľadá cesty, ako im umožniť uchádzať sa o Oscara.
Už sa niekoľkokrát stalo, že členovia americkej filmovej akadémie s ťažkým srdcom odovzdali Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Vedeli by si predstaviť aj iný víťazný film ako ten, na ktorom sa nakoniec dohodli vo výberovej komisii – no oni nemohli ovplyvniť to, že ho do zoznamu nikto neprihlásil.
Pretože o tom nerozhodujú oni, ale akadémie v jednotlivých štátoch.
Aj tento rok americká akadémia so smútkom a sklamaním prijímala národné nominácie, z ktorých bude v januári vyberať posledných päť. Preto sa v nej už schyľuje k tomu, že pre túto oscarovú kategóriu zmení pravidlá.
Bezmocné prizeranie
V hollywoodskom internetovom magazíne Deadline s rozčarovaním písali o krehkom filme Hirokazu Koreedu Aký otec, taký syn. Je o dvoch rodinách, ktoré sa po šiestich rokoch dozvedeli, že im v pôrodnici zamenili deti. Rozšírilo sa, že na tohtoročnom festivale v Cannes sa nesmierne páčil predsedovi poroty Stevenovi Spielbergovi – vraj by bol rád, keby Američania nakrútili jeho remake.
Úspechu v severoamerických kinách by filmu určite pomohla oscarová nominácia, Japonci však Koreedov film do súťaže neposlali.
S podobným nepochopením Deadline komentuje indickú nomináciu. Čakal by, že ju dostane Lunchbox. Režisér Ritesh Batra v ňom hovorí o tom, že človek sa môže cítiť rovnako osamelo bez vzťahu aj v ňom, a nedávno s ním mal veľký úspech na festivale v Londýne – no indická akadémia sa preň nerozhodla.
Americká akadémia je tiež bezmocná, keď do národného hlasovania zasahuje cenzúra. Príkladom je tento rok nominácia z Libanonu. Na prestížnom festivale v španielskom San Sebastiane získal Cenu poroty film The Attack režiséra Ziada Doueiriho (viackrát spolupracoval s Quentinom Tarantinom ako asistent kameramana).
V krajine však platí zákon, že do kina sa nemôžu dostať filmy, ktoré majú čosi spoločné s Izraelom (a tento sa v Izraeli aj s izraelskými hercami nakrúcal) a tak ho libanonská akadémia ignorovala.
Nejako sa dohodnúť
„Myslím si, že je čas,“ začína svoje úvahy o nových pravidlách Mark Johnson, prezident komisie pre cudzojazyčnú oscarovú kategóriu. Pre Deadline povedal: „Už roky počúvam od rôznych ľudí rôzne komentáre. Prečo by sme nemohli mať jedného alebo dvoch žolíkov? Prečo by sme sami nemohli vybrať víťazov festivalov, aj keď nám ich nikto neponúkol?“
Johnson pripomína, že tento Oscar patrí krajine pôvodu, hoci si ho počas ceremoniálu preberá režisér, a teda treba rešpektovať voľbu miestnej akadémie. Nechce, aby sa teraz radikálne menili pravidlá, zmeny zrejme majú viesť k istej dohode.
Pravidlo alebo výhovorka
Druhá zmena by sa mala dotknúť dátumu. Doteraz sa o oscarovú nomináciu mohli uchádzať len filmy, ktoré mali domácu premiéru pred 30. septembrom. Bolo to preto, aby sa všetky filmy stihli členom americkej akadémie odpremietať do polovice januára, keď majú hlasovať.
Keby sa však povolilo, že filmy môžu pozerať na DVD, veci by sa urýchlili a do úvahy by pripadli aj filmy s neskoršou premiérou. Vlani sa pre toto pravidlo nedostal do súťaže napríklad dánsky film Thomasa Vinterberga Hon.
Tento rok sa to týka francúzskeho filmu Život Adele – Modrá je najteplejšia farba. V máji zvíťazil na festivale v Cannes, Spielbergovu porotu opantal tým, ako odvážne a otvorene opísal bolestivý ľúbostný vzťah medzi dvomi mladými dievčatami.
Do francúzskych kín šiel až 3. októbra a tento časový hendikep zrejme aj poslúžil ako zásterka pred strachom. Francúzska akadémia by sa ho možno bála nominovať – a tá americká možno zase oceniť.
Oscarové nominácie 2014
Medzi národnými kandidátmi na cudzojazyčného Oscara sú napríklad tieto zaujímavé filmy:
Bosna a Hercegovina: Epizóda zo života zberača železa
Režisér Danis Tanović už cudzojazyčného Oscara má – za cynickú drámu Zem nikoho (2001). Za film Epizóda zo života zberača železa dostal Grand Prix na Berlinale. Ocenili jeho srdečný a zároveň dokumentárny prístup.
Kambodža: Chýbajúci záber
Červení Khméri zničili obrazový materiál z čias svojej vlády, režisér Rithy Pahn sa napriek tomu pokúsil zrekonštruovať ich prečiny proti ľudskosti, lebo aj jeho rodina bola obeťou. Na festivale v Cannes za to získal hlavnú cenu v sekcii Istý pohľad.
Thomas Vinterberg: Hon
Mnohým isto vlani chýbala v dánskej nominácii dráma Thomasa Vinterberga o učiteľovi materskej školy, ktorého nespravodlivo obvinili z pedofílie. Film vlani nespĺňal časové kritériá, preto dánska akadémia doháňa resty teraz.
Irán: Minulosť
Režisérom filmu Minulosť je Asghar Farhadi, ktorý Oscara za cudzojazyčný film dostal pred dvomi rokmi za drámu Rozchod Nadera a Simin. Táto iránska nominácia má aj kritikov, nepáči sa im, že Minulosť je nakrútená vo Francúzsku a aj s Francúzmi.
Maďarsko: Veľký zošit
Film Jánosa Százsa o obrane proti zlu zvíťazil v Karlových Varoch (porotu viedla Agnieszka Holland), kde sa ho ako svoj snažil prezentovať novozriadený fond kinematografie ovládaný maďarskou vládou. Szász sa však od jej podpory dištancoval.
kk
