Nie je to album s takými výraznými pesničkami ako predchádzajúci Backspacer (2009), ale je to poctivá nahrávka partie s vekovým priemerom tesne pod päťdesiatkou.
Rok 1991 patril na hudobnej scéne medzi najúrodnejšie. Vyšlo hneď niekoľko silných nahrávok známych mien: Sting napríklad vydal Soul Cages, Queen Innuendo, R.E.M. Out of Time, Metallica takzvaný Čierny album, U2 prelomový album Achtung Baby. Zároveň výrazne nastúpila mladá generácia, Nirvana začala okamžite valcovať s Nevermindom a pesničkou Smells Like Teen Spirit, hitovkami bol nabitý Blood Sugar Sex Magik od Red Hot Chili Peppers a potom tu bol ešte jeden výrazný debut. Pearl Jam a ich Ten.
Partia zo Seattlu po oslavách dvadsiateho výročia prichádza s desiatou štúdiovou nahrávkou Lightning Bolt. Tá dobre ukazuje, ako sa dá dôstojne vyrovnať s heslom Príliš starý na rokenrol, príliš mladý na smrť.
Usadenejší rockeri
„Dobré spôsoby sa nemôžu používať iba v špeciálnych prípadoch,“ oznámi retrohlas pri zábere na modliacu sa rodinku pri obede. Preruší ho gitarový riff, ktorý sa rozbehne do energickej pesničky Mind Your Manners.
Prvý singel znie skôr ako dielo dvadsiatnikov než muzikantov na prahu päťdesiatky, podobne svižné sú aj ďalšie dve pesničky. Až potom prichádza vydýchnutie, balada Sirens.
Takto sa rockovejšie polohy striedajú s pokojnejšími v celej kolekcii nových pesničiek. Titulná skladba znie ako variácia na Unknown Thought Unthought Known z predchádzajúceho albumu Backspacer, Sleeping By Myself by zase pokojne zapadla je kapelová verzia songu zo sólového albumu Eddieho Veddera Ukulele Songs.
Aj slabšie nápady ťahá jeho výrazný hlas, zvuk stále stojí na dvoch gitarách a zohratej rytmike. Žiadne veľké prekvapenie sa nekoná. Lenže väčšina fanúšikov Pearl Jam o nejaké radikálne prekvapenia rozhodne nestojí. Poväčšinou sú medzi nimi takí, ktorí starnú spolu s kapelou.
Istou novinkou je len väčšie množstvo takých, nazvime ich „usadenejších“ momentov, ktoré začnú v poslednej štvrtine albumu prevažovať: „Ak ťa niekedy stratím, stratím aj sám seba,“ spieva Eddie Vedder iba so sprievodom klavíra, akustickej gitary, huslí a znie to takmer ako írsky tradicionál, respektíve skôr ako skladba, ktorá sa nezmestila na jeho soundtrack k filmu Into the Wild. Už sa jednoducho zaujímajú o iné témy, angažované politické pesničky typu Bushleaguer sú minulosťou.
„Dnes je veľmi tažké nájsť si čas nadýchnuť sa a oceniť radosť aj krásu, ktoré môžu byť vo vašom bezprostrednom okolí,“ povedal spevák pre Huffington Post na otázku, či si myslí, že pesničky Sirens a Future Days sú tým najromantickejším, čo kedy Pearl Jam urobili. „Energia existuje aj v istom stave duševnej pohody,“ dodal.
Skôr pódium než štúdio
Je to naozaj trochu iná kapela. Živelná energia akoby trochu ustúpila, nebol to plán, ale spoločný pocit všetkých členov: „Nevedeli sme vopred, aký bude tento album. Jedna z najzaujímavejších vecí pri nahrávaní je sledovať, kam sa to celé uberie,“ tvrdí Eddie Vedder. Priznal, že pokojnejšie nálady súvisia aj s jeho otcovstvom, ktoré ho dosť zmenilo.
Na rozdiel od iných muzikantov Pearl Jam dokázali prežiť prudký výstrel medzi štadiónové hviezdy a divoké 90. roky. A pre nich samotných je najcennejšie, že sú stále kamarátmi so spoločnými názormi, ktorí nerobia hudbu pre peniaze, ale preto, že ich ešte stále baví.
Sú skôr pódiovou než štúdiovou kapelou, neodfláknu žiadny koncert. Ide im viac o fanúšikov než o to, čo napíšu recenzenti. Na otázku, čo by najviac chcel, aby si ľudia z nového albumu zobrali, Eddie Vedder odpovedal: „Stačí, keď si zoberú jeho skvelý obal. To je kompliment, ktorý viem akceptovať.“
