Kto, keď nie ona? Gemma Arterton je dostatočne drzá i známa na to, aby bola hovorkyňou všetkých herečiek feministiek.
Mladá a neznáma, s robotníckym pôvodom. Tak ju opísali médiá v roku 2007, keď sa dozvedeli, že stvárni bond girl v snímke Quantum of Solace.
Bola len rok po škole, ťažila ju 25-tisícová študentská pôžička a s mladíckym nadšením sa zaujímala najmä o divadlo, ktoré ako jediné považovala za skutočne tvorivé a slobodné.
„Pochádzam však z rodiny, kde je neprípustné mať dlhy, tak som brala každú ponuku,“ spomína na svoje začiatky.
„Keď sa objavili prvé správy o tom, že ma obsadili do bondovky, veľa ľudí riešilo, že nie som dosť sexi. Musela som im dať za pravdu. Naozaj nepatrím do tej skupiny,“ priznala pre denník Daily Mail.
Femme fatale Daniela Craiga si nakoniec nezahrala, ušla sa jej menšia postava agentky Strawberry Fieldsovej z britskej MI6. Jej úlohou bolo pôsobiť navonok upäto a puntičkársky, no v skutočnosti svojím vtipom a drzosťou odľahčovať to množstvo akčných a smrteľne vážnych naháňačiek.
A aby mala na čo spomínať, ušli sa jej aj erotické scény s Jamesom Bondom.
Buď ticho a hrajGemma Arterton má k filmom o agentovi 007 trochu zvláštny vzťah.
„Bola to dobrá skúsenosť,“ priznáva, „naozaj sa nehanbím, že som sa na tom zúčastnila.“ Dnes sa jej totiž novinári pýtajú, ako mohla feministka hrať v sexistickej bondovke a nafotiť akty pre Playboy.
Ona si pritom neraz pred svojou manažérkou vzdychne, aké ťažké je byť bojovníčkou za ženskú rovnoprávnosť v tom vyslovene mužskom biznise, akým je filmový priemysel. Obzvlášť to platí pri vysokorozpočtových snímkach, kde k vám pristupujú spôsobom „buď šťastná, že si tu, a neotváraj ústa“.
Od žien a dievčat sa podľa nej očakáva podriadenie sa mužským predstavám o tom, ako by sa mali obliekať, čo by mali hovoriť, akej farby by mala byť ich pleť a vlasy.
„Preto ma to tak ťahá k divadlu a nezávislému filmu. Tu len bojujem vopred prehratú bitku. Iba čo si vás zapamätajú ako tú ukecanú, čo sa dostáva do problémov za to, že hovorí, čo si myslí. Vždy zvažujem, či mám povedať štábu svoj názor, alebo byť radšej feministkou potichu,“ sťažuje sa s tým, že ľudia si myslia, že ak ste feministka, musíte byť nejaké chlpaté nemehlo, čo nadáva na mužov.
Zo šťastnej, ale nefunkčnej rodinyZa svoje názory vďačí matke a tete, obe ju počas dospievania výrazne ovplyvnili. Gemma sa narodila na juhovýchode Anglicka v malom mestečku Kent do manželstva upratovačky a zvárača. Keď mala päť rokov, rodičia sa rozviedli.
„Moja teta je lesbička a veľká, naozaj veľká feministka. Vyrastala som s týmito dvoma ženami, ktoré boli veľmi nezávislé, a to vás ovplyvní. Nikdy sme však nenadávali na mužov, bolo to skôr o tom, aké dobré je byť ženou,“ spomína na svoje detstvo.
To, že herectvo je povolanie, ktorým by sa mohla živiť, zistila až v šestnástich. U nich doma sa nezvyklo chodiť do kina alebo do divadla, jediné umenie, s ktorým prišla ako dieťa do styku, boli rozprávky od Disneyho.
Keď ju prijali na Kráľovskú akadémiu divadelného umenia RADA, ocitla sa v inom svete. Nevedela nič o Shakespearovi, Stanislavskom a rozhovory so spolužiakmi jej naháňali hrôzu.
„Boli tam mnohí z Oxbridgu a viedli reči ako: Ó, môj otec pozeráva filmy Kena Loacha. A ja som rozmýšľala, kto je Ken Loach?“
Vlani nakrútila film Byzantium, upírsku romancu o matke a dcére, čo sa dvesto rokov spolu pretĺkajú životom a hneď sa každý zaujímal o to, aký má v skutočnosti vzťah so svojou matkou. Pravdupovediac, komplikovaný. Z ich dvojice bola Gemma tá dospelejšia a zodpovednejšia, čo sa o každého v rodine stará a sleduje, či je v poriadku.
„Jednoducho, som materský typ. To, že je môj vzťah s mamou obrátený, som zistila veľmi skoro, možno ako štvorročná. Musím sa kontrolovať najmä smerom k mladšej sestre. Moja mama nie je typická mama. Posledných dvadsať rokov napríklad sa chodí večer zabávať do klubov. Občas idem s ňou, ale ako dieťa som z nej bola nešťastná. Hovorila som jej: Si taká trápna. Prečo nemôžeš tak ako ostatné mamy sedieť doma a piť čaj?!“
Režisérky a herečky, hláste saToto leto strávila v Berlíne s iránskou režisérkou Marjane Satrapiovou.
Nakrútili film The Voices o čudnom chlapíkovi (hrá ho Ryan Reynolds), ktorý pracuje v továrni na výrobu toaliet a zdá sa mu úplne normálne, ak sa mu doma prihovára ľudským hlasom jeho pes i mačka. Je schizofrenik, a keď sa zaľúbi do kolegyne z práce – Gemmy Artertonovej, všetko sa zvrtne zlým smerom. Nechtiac ju zabije, telo rozseká, uloží do chladničky a potom sa mu odseknutá hlava po večeroch prihovára.
„Ešte nikdy som nemala taký dobrý pocit z režiséra,“ hovorí Gemma. „Marjane je úžasná, stačí si pozrieť jej animovaný film Persepolis.“ Navyše je prvá z radu režisérok, s ktorými sa Gemma rozhodla spolupracovať.
Odkedy necíti potrebu byť vďačná za to, že dostala rolu v bondovke, pustila si ‚ústa na špacír‘ a stala sa hlasom všetkých feministiek v šoubiznise.
„Tento rok som si založila produkčnú spoločnosť, aby som mala väčší vplyv na celý proces. Budem vytvárať herecké príležitosti pre ženy, dám priestor ženským scenáristkám a režisérkam. Veci treba zobrať do vlastných rúk, inak vás bude celý proces len frustrovať,“ hovorí 27-ročná hviezda.
V Hre na hrane (2013) podvádza spolu v Justinom Timberlakom v kasínach:
Gemma Arterton (27)v číslach:
2
roky trvalo jej manželstvo s talianskym podnikateľom v módnom priemysle Stefanom Catellim. Bezdetný vzťah ukončili tento rok vo februári.
42
stupňov Celzia mal vzduch v Maroku, keď tam nakrúcala snímku Princ z Perzie: Piesky času (2010). Stvárnila princeznú Lo, ktorá popletie hlavu Peržanovi.
2008
v tomto roku si zahrala nielen v bondovke Quantum of Solace, ale i v gangsterke RocknRolla režiséra Guya Ritchieho.
3
mesiace z roku 2011 strávila v Nemecku nakrúcaním fantasy snímky Janíčko a Marienka: Lovci čarodejníc (2013). Pre bojové scény, ktorých má jej postava Marienky neúrekom, absolvovala mesačný výcvik. Na pľaci potom nechtiac zlomila zlej čarodejnici (Famke Janssen) niekoľko rebier.
