Stephen King mal veľké šťastie. Keby si vzal inú ženu, nejakú, čo nerozumie písaniu a odpadky z domácnosti povynáša bez kontroly, bolo by to celé inak. Nevznikol by príbeh Carrie, chudobný učiteľ angličtiny zo základnej školy by nepublikoval svoj prvý román.
Nestal by sa svetoznámym rozprávačom hororových príbehov, s rodinou by do dôchodku živorili. Nevznikol by rovnomenný film, ktovie, kade by sa uberala režisérska kariéra Briana De Palmu a či by vôbec prerazil.
Prestížny magazín Empire by prišiel o favorita v rebríčku a mládež by film nepúšťala na večierkoch k Halloweenu (aspoň výskum ukazuje, že to robia v USA).
Nevznikol by, samozrejme, ani dnešný remake, čo by bolo podľa Kinga v poriadku: „Načo remake, keď ten film bol skvelý?“ čuduje sa spisovateľ.
Texty radšej archivujte
Podľa Kinga
Shining (1980)
Stanley Kubrick a Jack Nicholson dokázali, že horor nemusí byť lacný béčkový film.Mŕtva zóna (1983)
Príbeh učiteľa, ktorý sa rozhodne spáchať atentát na politika, nakrútil David Croneneberg.Vykúpenie z väznice Shawshank (1994)
Väzenská dráma o skutočnom priateľstve, ktoré stelesňujú Tim Robbins a Morgan Freeman.Zelená míľa (1999)
Opäť príbeh z väzenského prostredia v podaní rovnakého režiséra Franka Darabonta.
Ale naspäť k vynášaniu smetí.
Jedného večera roku 1973 prišiel spisovateľ-amatér domov uťahaný z práce. Ženu našiel v kuchyni, v ruke mala papiere, ktoré predtým popísal, no znechutený vyhodil. Ona ich však objavila pri čistení koša a bola neoblomná: „Chcem, aby si pokračoval. Chcem vedieť, ako to dopadne!“
King na papier načrtával stredoškolský príbeh dievčaťa-outsiderky, do ktorej sa mohli čitateľky vcítiť, ak z rozličných dôvodov nepatrili na výslnie triedy, ale na okraj.
Rozdiel oproti nim však bol, že dievčina menom Carrie mala spôsob, ako pomstiť príkoria a šikanu. Zvláštnu schopnosť pohybovať predmetmi len prostredníctvom myšlienky – telekinézu – v sebe objavila v puberte po prvej menštruácii. Začalo sa to teda krvou, a aj sa to krvavo skončilo.
Umývanie záchodov
Aby vznikol tento nápad, museli sa skombinovať dve navzájom odťažité veci. Najprv si King spomenul na leto, keď bol ešte mladší a brigádoval v škole. Dve veci ho zaujali, keď raz musel upratovať po dievčatách záchody: nádoba na vložky a na sprchách závesy. Také niečo na chlapčenských nemali.
Odvtedy mal kdesi v hlave prostredie a scénu, číry nápad, niečo ako vraždu v sprche z Hitchcockovho Psycha.
Druhý podnet prišiel o niekoľko rokov neskôr pri čítaní časopisu Life.
Tradične bulvárny článok o telekinéze špekuloval a zvažoval teóriu, že by táto nadprirodzená vlastnosť predsa mohla existovať u niektorých mladých ľudí – najmä dievčat v čase puberty po ich prvej menštruácii. Dve veci sa prepojili, zrodila sa Carrie.
Spisovateľ publikoval prvý román a začal žiť iný život. Dovtedy mu vychádzali len poviedky v časopisoch a aj to len sporadicky a za malé peniaze. Mal 26 rokov, so ženou bývali v maringotke, horko-ťažko živili dve deti a pomaly prichádzali o ilúzie, že to bude lepšie.
„Ak som si niekedy zúfal v domnienke, že sa nikdy nestanem spisovateľom, bolo to vtedy,“ zaspomínal King.
Keď sa dozvedel, že mu knihu vydajú a ako zálohu dostane dva a pol tisíca dolárov, v návale šťastia si zabudol uvedomiť, ako je to málo peňazí aj na vtedajšie pomery. Za vydanie paperbacku, ktoré prišlo, už zarobil viac, bezmála pol milióna dolárov.
Sprchová scéna z hororu pripomína Hitchcockovo Psycho. Požičali si aj hudbu.
Filmové kingovky
Podľa knižiek Stephena Kinga dodnes vzniklo množstvo filmov (To, Osvietenie, Zelená míľa, Vykúpenie z väznice Shawshank), ale za tým prvým tiež nájdeme náhodu.
Režisér si spomínal, ako k nemu putoval román priamo od autora cez jedného spoločného kamaráta. De Palma ho stihol čítať skôr, než bol z neho bestseller a potom len trpezlivo čakal, kým budú uvoľnené práva. Aj preňho to bol prvý veľký film, ktorým sa v Hollywoode presadil.
Nemohol si pritom vybrať lepšie časy. Boli sedemdesiate roky, aj v hlavnom meste filmového priemyslu sa provizórne udomácnil experiment, veľké štúdiá dali šancu revolučne naladeným režisérom. Výsledkom bol klasický a nestarnúci horor, čo by v dnešnom Hollywoode, paradoxne, asi nevznikol.
De Palma nakrútil umelecký film na európsky spôsob, naplno sa pritom pohral s možnosťami filmovej reči. Napríklad postup split-screen, keď sa obraz rozdeľuje na dva samostatné celky, aby mohol pokryť dianie na dvoch miestach zároveň, je aj v dnešnom strednom prúde výstrednosťou, akú často nevidieť.
Našinca to zvádza k dojmu, že De Palma mohol vidieť filmy z vtedajšieho Československa (hlavne Věry Chytilovej) a nechal sa inšpirovať (čo zas nie je nereálne).
Na druhej strane, hrdinka má trochu iné vlastnosti než Carrie v knihe. Zlomyseľných spolužiakov nevyvraždí úmyselne, sily, ktorým vládne, zapína skôr mimovoľne vo vypätých okamihoch hnevu. Sissy Spacek v rozpore s Kingovou predlohou zase nie je škaredá, ale trochu nelogicky krásavica.
V čase filmu mala 27 rokov, no šestnástku stelesnila výborne a získala nomináciu na Oscara. Druhá nominácia išla Piper Laurieovej za úlohu matky, náboženskej fanatičky. Okrajová úloha jedného zo spolužiakov dievčaťa bola jednou z prvých šancí pre mladého Johna Travoltu.
O tridsaťpäť rokov
Podľa Carrie vznikol rovnomenný muzikál (1988), druhý diel už bez De Palmu (1999) aj lacný a neúspešný televízny remake (2002), ale nielen King sa pýta, načo znovu prerábať niečo, čo po desaťročiach bezchybne funguje.
Úlohu pomstychtivej školáčky vo filme Kimberley Peirceovej prijala detská hviezda Chloë Grace Moretz. Korektný De Palma ohlásil, že sa na film teší a filmárke dôveruje.
Príbeh v podaní scenáristu Spidermana by mal byť ešte bližší románovej predlohe. Tej, čo takmer pochovala dobrý nápad v smetiach.
