V Poľsku sa debatuje o tom, ako pristúpiť k filmu, v ktorom je hrdina homosexuál a kňaz. Treba chváliť jeho odvahu, alebo otvorene zhodnotiť jeho kvalitu?
Dalo sa čakať, že najnovší film poľskej scenáristky a režisérky Malgorzaty Szumowskej bude kontroverzný. Skoro vo všetkých svojich predošlých dielach so súcitom aj s porozumením rozprávala o tom, čo je ešte v modernej európskej spoločnosti tabu. O nechcenom tehotenstve, o vyrovnaní sa so smrťou blízkeho či o prostitúcii.
Prekvapením však je, že diskusia okolo filmu V mene… sa ani tak veľmi netýka homosexuality v katolíckej cirkvi. Viac sa totiž v Poľsku hovorí o kvalite filmu samotného.
Na budúci týždeň sa bude premietať v Bratislave na Filmovom festivale inakosti.
Láska k Bohu, láska k človeku
Adam (Andrzej Chyra) je štyridsaťročný katolícky kňaz, pracuje s problémovou mládežou. Je to inteligentný, kultivovaný a priateľský človek a obľúbený farár, ktorý má vždy pre každého pochopenie. No trápia ho vlastné sexuálne túžby, ktoré ani on nedokáže tolerovať – o jeho okolí nehovoriac.
Keď sa s ním zblíži mladý dedinčan a vyhľadáva jeho fyzickú blízkosť, Adam sa začne zmietať v pochybnostiach. Musí sa rozhodnúť, čo vlastne pre neho znamená láska k Bohu a k človeku.
Film V mene... mal úspešnú premiéru vo februári na Berlinale, kde získal aj cenu za najlepší film venovaný tematike LGBT. Dobre ho prijali aj na Festivale poľských filmov v Gdyni, kde Małgośka Szumowska získala cenu za najlepšiu réžiu a Andrzej Chyra za najlepšiu mužskú hlavnú úlohu. V poľských mienkotvorných médiách sa dali nachádzať a čítať pozitívne recenzie, písali ich uznávaní kritici.
No keď sa film dostal do bežnej miestnej distribúcie, denník Gazeta Wyborcza na svojom internetovom portáli publikoval otvorený list publicistu Leszeka Olszańského. Podpísal sa v ňom ako „obyčajný divák“ a film kritizoval za jeho nedostatky, hlavne scenáristické.
Kto sa bojí kritizovať
Olszański obvinil recenzentov aj Poľský inštitút filmového umenia z neobjektívnosti. Tvrdil, že sú zhovievaví len preto, že tvorcovia sú jeho známi. A súhlasili s ním viacerí diváci, nielen v komentároch webového portálu Gazety Wyborczej, ale aj na mnohých stránkach venovaných kinematografii.
Dokonca sa už objavili teórie, že médiá nechcú kritizovať dielo, ktoré otvorene rozpráva o homosexualite, aby ich verejnosť neobvinila z homofóbie.
Otázkou však zostáva, prečo je práve táto téma jadrom tohto príbehu a či by bol Adamov život iný, keby bol heterosexuál.
Slovenskí diváci si po odpoveď môžu prísť na Filmový festival inakosti. Sami budú môcť posúdiť, či poľský príbeh katolíckeho kňaza je iba publicistickým príspevkom v diskusii o sexuálnych menšinách, alebo je aj dôležitým dielom európskej kinematografie.
Autor: Katarzyna Dudzic
