Začíname seriál, v ktorom bude umelec rozprávať o svojom obľúbenom diele. Dnes sa maliar Laco Teren priznáva, čo prežíval, keď spoznal obraz Apolón a Marsyas od Tiziana.
Rozprávať sa s Lacom Terenom o obrazoch je ako hovoriť s rybárom o rybách, s vyznávačom konšpiračných teórií o vražde JFK alebo s matkou o jej deťoch. Tizianov obraz Apolón a Marsyas visí v paláci Olomouckého arcibiskupstva v Kroměříži.
„Keď som ho tam videl prvýkrát, bol zavesený tak, že keď si prechádzal interiérom z jednej miestnosti do druhej, visel na ľavej strane oproti oknám. Človek sa automaticky díva dopredu na obrazy oproti, veď sú tam aj iné zaujímavé diela. Ale keď som vošiel do tej miestnosti, zrazu som mal pocit, že sa na mňa niekto pozerá. Otočil som sa a uvidel ten obraz. Vôbec som nevedel, kto alebo čo za téma to je, ale od prvého okamihu som bol fascinovaný. Ako keby si sa predieral húštinou a zrazu sa pred tebou na čistinke odhalila surová scéna sťahovania Marsyasa z kože”.
Roky reštaurovania
Vecelli Tiziano
Apolón a Marsyas
technika: olej na plátne
rozmery: 220 x 204 cm
Apolón a Marsyas bol v Tizianovom ateliéri až do jeho smrti v roku 1576 a do Česka sa dostal v roku 1673, keď ho zakúpil olomoucký biskup Karel z Lichtenštejna-Kastelkornu.
Laco Teren bol po škole, ktorú skončil ako reštaurátor, na vojenskej službe v Kroměříži lapiduchom. Do Arcibiskupského paláca sa vracal vždy, keď mohol.
Cez svojho priateľa Jozefa Jankoviča sa zoznámil a spriatelil s pánom Syslom, reštaurátorom, ktorý býval pod palácom a ktorý strávil niekoľko rokov reštaurovaním obrazu Apolón a Marsyas.
Je to jeden z obrazov, ktoré zostali v Tizianovom ateliéri do jeho smrti a niektoré jeho časti boli tak často premaľované, že aj röntgenovými snímkami sa ťažko zisťovalo, koľko majú vlastne vrstiev.
A práve od pána Sysla sa dozvedel Laco Teren príbeh, viažuci sa k tomuto obrazu, aký na Wikipédii nenájdete.
Komplic Tizian
„Keď bol Tizian mladý, žil v Benátkach a mal dvoch veľkých priateľov. Jeden z nich bol Pietro Aretino, druhý z nich, ktorého meno nevieme, bol šľachtic, dôstojník a vojak. Boli mladí, boli divokí a keďže žili v Benátkach, využívali svoje schopnosti tak, že Aretino ako hlava trojice koncipoval rôzne vydieračské listy a falošné listiny, Tizian ich vyhotovoval, keďže mal talent a vedel maľovať a ich tretí priateľ to potom vybavoval. Vedeli si z toho veľmi dobre prilepšiť, Benátky boli vtedy hriešne mesto. Potom sa ich cesty rozišli. Ich priateľ vojak sa stal veliteľom mesta na Jadrane, ktoré obliehali Turci. Boli vo veľkej presile a ako to mali vo zvyku, ponúkli mestu, že ho nevyvraždia a ak sa vzdajú, potom si iba zoberú peniaze a odídu. Veliteľ sa rozhodol, že mesto zachráni a vzdal sa. Turci všetko vypálili, všetkých pozabíjali, pobrali peniaze a ľudí do otroctva, ale ešte pred tým na námestí veliteľa zaživa stiahli z kože”.
Mágia svetla
Tu sa Laco Teren v rozprávaní na chvíľu pozastavil a potiahol si z cigarety. „Ak je táto legenda pravdivá, tak potom je tento obraz to, čo považujem v umení za najdôležitejšie - je vrcholne osobný.“
Okrem silného príbehu je tento obraz fascinujúci dokonalou stavbou. „Apolón a Marsyas je robený vo formáte oklamaného štvorca, je trošku vyšší ako širší. Je namaľovaný presne do špirály zlatého rezu, keď stred špirály je pupok Marsyasa a na poslednom oblúku špirály vidíme vzadu Apolóna, ktorý hrá na barokových husliach.“
Jedinečná je aj farebná paleta tohoto obrazu.
„Slávny český kunsthistorik Max Dvořák mal teóriu, v ktorej tvrdil, že starí majstri strácali zrak a preto sú ich obrazy také monochrómne. Keď však obraz vystavili v mestskej galérii, chodil sa naň pozerať a svoju teóriu odvolal. Obraz vytvára kompletnú mágiu svetla a tieňa a patrí k jedným z vrcholov maľby vôbec. Som hrozne rád, že som sa s ním takto náhodne stretol, pretože sa pre mňa stal iniciačným obrazom. V tomto období som sa definitívne rozhodol, že budem maliarom.“
Autor je editorom hentak.sk
Autor: Juraj Kováčik
