Príbeh filmu ( 7) : Prichádza Ingmar Bergman

Jeho najlepšie filmy zväčša nie sú veselé, koniec koncov podobne ako naše životy. Ale sú vzrušujúce svojou dokonalosťou a intelektom, ktorý z nich vyžaruje.

Ingmar Bergman.(Zdroj: FOTO - TASR/AP)

Claudia Cardinale spomína na Federica Felliniho, Bernardo Bertolucii hovorí o tvorbe Piera Paola Pasoliniho a o najúžasnejšom období talianskej kinematografie.

Siedma epizóda veľkolepého dokumentárneho seriálu o dejinách filmu, v ktorej sa Mark Cousins zaoberá konom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov, má však inú hlavnú postavu.

Cousins sa, pochopiteľne, nevyhýba zásadným zmenám vo Francúzsku, ktoré ako pomaly tikajúca bomba sľubovali dramatický nástup Novej vlny. Ale hlavným pre toto skúmané obdobie dejín obrazu zachytených v rámoch filmových plátien celého sveta je Ingmar Bergman. Dánsky režisér Lars von Trier o ňom dokáže rozprávať skutočne presvedčivo a inšpiratívne. Je to koniec koncov jeho najobdivovanejší vzor.

Réžia bez barličiek

Filmovou, divadelnou a prozaickou tvorbou Ingmara Bergmana sa zaoberajú tisíce rôznych vedeckých štúdií, monografií, dizertačných či diplomových prác. Najväčší dôraz sa v nich, pochopiteľne, kladie na režijnú prácu. Jeho meno je totiž stále akýmsi synonymom pre „filmového režiséra dvadsiateho storočia“.

Všeobecná sláva a popularita je v Bergmanovom prípade iste opodstatnená.

A jeho prínos pre kinematografiu veľký. Už vo svojich filmoch z päťdesiatych rokov (povedzme Siedma pečať, Lesné jahody) Ingmar Bergman likviduje mýtus o neprekročiteľnej hranici medzi filmom a románom. Vytvára špecifické retrospektívy, ktoré sa však odohrávajú v jednom plynulom zábere spolu s aktuálnym dejom a ukazuje, že aj film je schopný autentickými rozprávačskými technikami suverénne opísať vnútorné stavy, spomienky, pocity a nálady bez toho, aby musel použiť dovtedy štandardné barličky typu vnútorného monológu, komentára mimo obraz či deformovanej optiky kamery.

Bergmanovské komorné drámy (v šesťdesiatych rokoch nakrútil svoju najznámejšiu trilógiu Ako v zrkadle, Hostia večere Pána, Mlčanie a neskôr skúmal intímny, emocionálny ženský svet v Persone, Šepotoch a výkrikoch či Scénach z manželského života) sa tak sústreďujú skôr na psychický svet súčasného človeka ako na vonkajškovosť.

profimedia-0158416928_res.jpg

Persona, film s Liv Ullnamnnovou.

Hovoriť obrazom

Tomu Bergman prispôsobuje aj výrazovú, formálnu štruktúru svojich filmov: typická vnútrozáberová montáž ako napríklad v Jesennej sonáte alebo v preslávenom diele Fanny a Alexander, ktoré bolo jeho rozlúčkou s veľkým plátnom, dôraz na uzavreté priestory, dlhé mlčanlivé zábery, kde je každá súčasť kompozície významotvorná a často i rôzne interpretovateľná – povedzme vo filme Mlčanie sa skoro vôbec nehovorí. Dialógy sú tu minimalizované alebo úplne nezrozumiteľné. Bergman si tu vymyslel neexistujúci jazyk a predviedol, ako sa dá rozprávať výlučne obrazom.

Takže ide o psychologický realizmus, ktorý sa dostáva divákovi do mozgu a vie byť až nepríjemný svojou nástojčivosťou. Pretože v prvom rade kladie otázky. Nepríjemné otázky. O viere a jej strate, o smrti, nevere, o nemožnosti plnohodnotného vzťahu založeného na láske a o nemožnosti komunikácie. Zobrazovanie takýchto tém vyžaduje aj brilantný herecký prejav, hlavne čo sa týka mimiky, gesta a pohybu, teda tzv. extralingvistických prostriedkov.

V tejto súvislosti sa v rôznych encyklopédiách a dejinách filmu píše dokonca o špeciálnom Bergmanovom hereckom súbore: Max von Sydow, Bibi Anderssonová, Liv Ullmannová... A, samozrejme, o Bergmanovom „dvornom“ kameramanovi Svenovi Nykvistovi, čarodejníkovi práce so svetlom.

Esteticky krásny je taký film, v ktorom jednotlivé zložky vytvárajú harmonický súlad podpory celku.

Ingmar Bergman túto poučku dobre poznal. Precíznosť pri výstavbe všetkých častí štruktúry je vo väčšine jeho filmov evidentná. Ale výsledkom nikdy nie je iba chladný opis alebo vykalkulovaná myšlienková konštrukcia. Naopak, ide o plnohodnotné, emocionálne silné výpovede o hroznom chaose, ktorý každý z nás prežíva. Alebo prežívať bude. Mimochodom, takáto „komplikovanosť“ sa vzpiera aj vyčerpávajúcej analýze pomocou jedného nástroja. Ak rozoberáte napríklad spomínané Mlčanie či Personu pomocou psychoanalýzy, musíte k tomu pridať ešte ikonologický rozbor. Alebo naopak.

Dážď je smútok

Bergmanove najlepšie filmy zväčša nie sú veselé, podobne ako naše životy. Ale sú vzrušujúce svojou dokonalosťou a intelektom, ktorý z nich vyžaruje. Dokážu ukázať javy, ktoré by sme si v bežnom živote svojimi očami nikdy nevšimli. Ingmar Bergman vedel tieto javy v iluzívnej realite svojich filmov ukázať tak, že prestávali byť súčasťou dôverne známej kauzality vzťahov a stávali sa symbolmi.

Dážď môže byť smútkom, hotelová chodba beznádejou. Mal schopnosť vyviazať filmový obraz z jeho lexikálneho, priameho významu. Z jeho podobnosti s tým, čo práve zobrazuje. Tak núti našu pozornosť sústrediť sa. Divák musí uvažovať. Zamyslieť sa. Rozbiť (aspoň na deväťdesiat minút) svoje povrchné, konvenčné chápanie sveta, ktoré je plné stereotypov. To považujem za maximum, čo môže umenie dosiahnuť.

Nie že by Mark Cousins celú siedmu epizódu venoval Bergmanovi. Je tu toho ako vždy omnoho viac. Ale zdá sa, že Bergmanova mala na vývoj filmu zásadný vplyv a je pozoruhodné dozvedieť sa pomocou dokumentárnych prostriedkov a ukážok z jeho filmov, ako vznikala a vyvíjala sa. Iste sa nedá povedať, že bez Bergmana (a Felliniho či Pasoliniho) by nebolo kinematografie. Ona by existovala a vyvíjala by sa aj bez týchto legendárnych režisérov. Ale určite by bola iná. Chudobnejšia a nudnejšia.

profimedia-0166783911_res.jpg

Sladký život Federica Felliniho s Marcellom Mastriannim a Anitou Ekberg.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  2. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  3. Poslanec Borguľa žiada o uvoľnenie parkoviska pre rezidentov
  4. OMV sa postará o pitný režim, bude rozdávať vodu
  5. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  6. Leto nekončí!
  7. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  9. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  10. Už aj seniori presadajú do SUV
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 563
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 539
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 346
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 773
  5. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 296
  6. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 110
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 079
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 072
  9. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 913
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 643

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Bojkot zasadania vlády vracia Dankovi v hre vážnosť

Tromfom Danka je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.

AUTO

Aké realistické sú plány zakázať autá na benzín a naftu?

Termíny sú zatiaľ orientačné ale dôležité.

Neprehliadnite tiež

Zomrela dlhoročná šéfredaktorka Revue svetovej literatúry

Jarmila Samcová zasvätila život prekladu

Je tak zle napísaná, že sa nedá čítať. Ústava potrebuje ilustrovanú podobu

Na základnom zákone pracuje víťaz Národnej ceny za komunikačný dizajn.