Príbeh filmu ( 7) : Prichádza Ingmar Bergman

Jeho najlepšie filmy zväčša nie sú veselé, koniec koncov podobne ako naše životy. Ale sú vzrušujúce svojou dokonalosťou a intelektom, ktorý z nich vyžaruje.

Ingmar Bergman.(Zdroj: FOTO - TASR/AP)

Claudia Cardinale spomína na Federica Felliniho, Bernardo Bertolucii hovorí o tvorbe Piera Paola Pasoliniho a o najúžasnejšom období talianskej kinematografie.

Siedma epizóda veľkolepého dokumentárneho seriálu o dejinách filmu, v ktorej sa Mark Cousins zaoberá konom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov, má však inú hlavnú postavu.

Cousins sa, pochopiteľne, nevyhýba zásadným zmenám vo Francúzsku, ktoré ako pomaly tikajúca bomba sľubovali dramatický nástup Novej vlny. Ale hlavným pre toto skúmané obdobie dejín obrazu zachytených v rámoch filmových plátien celého sveta je Ingmar Bergman. Dánsky režisér Lars von Trier o ňom dokáže rozprávať skutočne presvedčivo a inšpiratívne. Je to koniec koncov jeho najobdivovanejší vzor.

Réžia bez barličiek

Filmovou, divadelnou a prozaickou tvorbou Ingmara Bergmana sa zaoberajú tisíce rôznych vedeckých štúdií, monografií, dizertačných či diplomových prác. Najväčší dôraz sa v nich, pochopiteľne, kladie na režijnú prácu. Jeho meno je totiž stále akýmsi synonymom pre „filmového režiséra dvadsiateho storočia“.

Všeobecná sláva a popularita je v Bergmanovom prípade iste opodstatnená.

A jeho prínos pre kinematografiu veľký. Už vo svojich filmoch z päťdesiatych rokov (povedzme Siedma pečať, Lesné jahody) Ingmar Bergman likviduje mýtus o neprekročiteľnej hranici medzi filmom a románom. Vytvára špecifické retrospektívy, ktoré sa však odohrávajú v jednom plynulom zábere spolu s aktuálnym dejom a ukazuje, že aj film je schopný autentickými rozprávačskými technikami suverénne opísať vnútorné stavy, spomienky, pocity a nálady bez toho, aby musel použiť dovtedy štandardné barličky typu vnútorného monológu, komentára mimo obraz či deformovanej optiky kamery.

Bergmanovské komorné drámy (v šesťdesiatych rokoch nakrútil svoju najznámejšiu trilógiu Ako v zrkadle, Hostia večere Pána, Mlčanie a neskôr skúmal intímny, emocionálny ženský svet v Persone, Šepotoch a výkrikoch či Scénach z manželského života) sa tak sústreďujú skôr na psychický svet súčasného človeka ako na vonkajškovosť.

profimedia-0158416928_res.jpg

Persona, film s Liv Ullnamnnovou.

Hovoriť obrazom

Tomu Bergman prispôsobuje aj výrazovú, formálnu štruktúru svojich filmov: typická vnútrozáberová montáž ako napríklad v Jesennej sonáte alebo v preslávenom diele Fanny a Alexander, ktoré bolo jeho rozlúčkou s veľkým plátnom, dôraz na uzavreté priestory, dlhé mlčanlivé zábery, kde je každá súčasť kompozície významotvorná a často i rôzne interpretovateľná – povedzme vo filme Mlčanie sa skoro vôbec nehovorí. Dialógy sú tu minimalizované alebo úplne nezrozumiteľné. Bergman si tu vymyslel neexistujúci jazyk a predviedol, ako sa dá rozprávať výlučne obrazom.

Načítavám video...

Takže ide o psychologický realizmus, ktorý sa dostáva divákovi do mozgu a vie byť až nepríjemný svojou nástojčivosťou. Pretože v prvom rade kladie otázky. Nepríjemné otázky. O viere a jej strate, o smrti, nevere, o nemožnosti plnohodnotného vzťahu založeného na láske a o nemožnosti komunikácie. Zobrazovanie takýchto tém vyžaduje aj brilantný herecký prejav, hlavne čo sa týka mimiky, gesta a pohybu, teda tzv. extralingvistických prostriedkov.

V tejto súvislosti sa v rôznych encyklopédiách a dejinách filmu píše dokonca o špeciálnom Bergmanovom hereckom súbore: Max von Sydow, Bibi Anderssonová, Liv Ullmannová... A, samozrejme, o Bergmanovom „dvornom“ kameramanovi Svenovi Nykvistovi, čarodejníkovi práce so svetlom.

Esteticky krásny je taký film, v ktorom jednotlivé zložky vytvárajú harmonický súlad podpory celku.

Ingmar Bergman túto poučku dobre poznal. Precíznosť pri výstavbe všetkých častí štruktúry je vo väčšine jeho filmov evidentná. Ale výsledkom nikdy nie je iba chladný opis alebo vykalkulovaná myšlienková konštrukcia. Naopak, ide o plnohodnotné, emocionálne silné výpovede o hroznom chaose, ktorý každý z nás prežíva. Alebo prežívať bude. Mimochodom, takáto „komplikovanosť“ sa vzpiera aj vyčerpávajúcej analýze pomocou jedného nástroja. Ak rozoberáte napríklad spomínané Mlčanie či Personu pomocou psychoanalýzy, musíte k tomu pridať ešte ikonologický rozbor. Alebo naopak.

Dážď je smútok

Bergmanove najlepšie filmy zväčša nie sú veselé, podobne ako naše životy. Ale sú vzrušujúce svojou dokonalosťou a intelektom, ktorý z nich vyžaruje. Dokážu ukázať javy, ktoré by sme si v bežnom živote svojimi očami nikdy nevšimli. Ingmar Bergman vedel tieto javy v iluzívnej realite svojich filmov ukázať tak, že prestávali byť súčasťou dôverne známej kauzality vzťahov a stávali sa symbolmi.

Dážď môže byť smútkom, hotelová chodba beznádejou. Mal schopnosť vyviazať filmový obraz z jeho lexikálneho, priameho významu. Z jeho podobnosti s tým, čo práve zobrazuje. Tak núti našu pozornosť sústrediť sa. Divák musí uvažovať. Zamyslieť sa. Rozbiť (aspoň na deväťdesiat minút) svoje povrchné, konvenčné chápanie sveta, ktoré je plné stereotypov. To považujem za maximum, čo môže umenie dosiahnuť.

Nie že by Mark Cousins celú siedmu epizódu venoval Bergmanovi. Je tu toho ako vždy omnoho viac. Ale zdá sa, že Bergmanova mala na vývoj filmu zásadný vplyv a je pozoruhodné dozvedieť sa pomocou dokumentárnych prostriedkov a ukážok z jeho filmov, ako vznikala a vyvíjala sa. Iste sa nedá povedať, že bez Bergmana (a Felliniho či Pasoliniho) by nebolo kinematografie. Ona by existovala a vyvíjala by sa aj bez týchto legendárnych režisérov. Ale určite by bola iná. Chudobnejšia a nudnejšia.

profimedia-0166783911_res.jpg

Sladký život Federica Felliniho s Marcellom Mastriannim a Anitou Ekberg.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  2. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  3. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  4. Nestíhate nakupovať darčeky?
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  6. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  7. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  8. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  9. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  10. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  1. Na štedrovečernom stole sa miešajú tradície so štipkou odvahy
  2. Nový kancelársky koncept myhive už aj v Bratislave
  3. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  5. HC Košice podporí „štefanskym“ zápasom košickú detskú onkológiu
  6. ZSSK posilňuje pred sviatkami vlaky InterCity
  7. Zamestnanci Tesco venovali pomoci komunitám 1000 hodín
  8. 4 body úspechu realizácie stavby
  9. BIT arbitration within the context of recent CJEU decision
  10. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 75 899
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 16 477
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 11 828
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME 7 870
  5. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach 6 877
  6. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 3 873
  7. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo? 3 309
  8. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád 2 956
  9. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch 2 923
  10. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 2 519

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

PRIMÁR

Kedy je hlien problém? Lekár radí, ako riešiť zadnú nádchu

Telo denne vyrobí aj liter a pol hlienu.

TECH

Ukázali najhoršie heslá na internete v tomto roku

Ako si zlepšíte ochranu na internete?

Neprehliadnite tiež

Deň, keď Bohemian Rhapsody znela prvýkrát naživo

Premieta sa zreštaurovaný záznam vianočného koncertu skupiny Queen.