Príbeh filmu ( 7) : Prichádza Ingmar Bergman

Jeho najlepšie filmy zväčša nie sú veselé, koniec koncov podobne ako naše životy. Ale sú vzrušujúce svojou dokonalosťou a intelektom, ktorý z nich vyžaruje.

Ingmar Bergman.(Zdroj: FOTO - TASR/AP)

Claudia Cardinale spomína na Federica Felliniho, Bernardo Bertolucii hovorí o tvorbe Piera Paola Pasoliniho a o najúžasnejšom období talianskej kinematografie.

Siedma epizóda veľkolepého dokumentárneho seriálu o dejinách filmu, v ktorej sa Mark Cousins zaoberá konom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov, má však inú hlavnú postavu.

Cousins sa, pochopiteľne, nevyhýba zásadným zmenám vo Francúzsku, ktoré ako pomaly tikajúca bomba sľubovali dramatický nástup Novej vlny. Ale hlavným pre toto skúmané obdobie dejín obrazu zachytených v rámoch filmových plátien celého sveta je Ingmar Bergman. Dánsky režisér Lars von Trier o ňom dokáže rozprávať skutočne presvedčivo a inšpiratívne. Je to koniec koncov jeho najobdivovanejší vzor.

Réžia bez barličiek

Filmovou, divadelnou a prozaickou tvorbou Ingmara Bergmana sa zaoberajú tisíce rôznych vedeckých štúdií, monografií, dizertačných či diplomových prác. Najväčší dôraz sa v nich, pochopiteľne, kladie na režijnú prácu. Jeho meno je totiž stále akýmsi synonymom pre „filmového režiséra dvadsiateho storočia“.

Všeobecná sláva a popularita je v Bergmanovom prípade iste opodstatnená.

A jeho prínos pre kinematografiu veľký. Už vo svojich filmoch z päťdesiatych rokov (povedzme Siedma pečať, Lesné jahody) Ingmar Bergman likviduje mýtus o neprekročiteľnej hranici medzi filmom a románom. Vytvára špecifické retrospektívy, ktoré sa však odohrávajú v jednom plynulom zábere spolu s aktuálnym dejom a ukazuje, že aj film je schopný autentickými rozprávačskými technikami suverénne opísať vnútorné stavy, spomienky, pocity a nálady bez toho, aby musel použiť dovtedy štandardné barličky typu vnútorného monológu, komentára mimo obraz či deformovanej optiky kamery.

Bergmanovské komorné drámy (v šesťdesiatych rokoch nakrútil svoju najznámejšiu trilógiu Ako v zrkadle, Hostia večere Pána, Mlčanie a neskôr skúmal intímny, emocionálny ženský svet v Persone, Šepotoch a výkrikoch či Scénach z manželského života) sa tak sústreďujú skôr na psychický svet súčasného človeka ako na vonkajškovosť.

profimedia-0158416928_res.jpg

Persona, film s Liv Ullnamnnovou.

Hovoriť obrazom

Tomu Bergman prispôsobuje aj výrazovú, formálnu štruktúru svojich filmov: typická vnútrozáberová montáž ako napríklad v Jesennej sonáte alebo v preslávenom diele Fanny a Alexander, ktoré bolo jeho rozlúčkou s veľkým plátnom, dôraz na uzavreté priestory, dlhé mlčanlivé zábery, kde je každá súčasť kompozície významotvorná a často i rôzne interpretovateľná – povedzme vo filme Mlčanie sa skoro vôbec nehovorí. Dialógy sú tu minimalizované alebo úplne nezrozumiteľné. Bergman si tu vymyslel neexistujúci jazyk a predviedol, ako sa dá rozprávať výlučne obrazom.

Takže ide o psychologický realizmus, ktorý sa dostáva divákovi do mozgu a vie byť až nepríjemný svojou nástojčivosťou. Pretože v prvom rade kladie otázky. Nepríjemné otázky. O viere a jej strate, o smrti, nevere, o nemožnosti plnohodnotného vzťahu založeného na láske a o nemožnosti komunikácie. Zobrazovanie takýchto tém vyžaduje aj brilantný herecký prejav, hlavne čo sa týka mimiky, gesta a pohybu, teda tzv. extralingvistických prostriedkov.

V tejto súvislosti sa v rôznych encyklopédiách a dejinách filmu píše dokonca o špeciálnom Bergmanovom hereckom súbore: Max von Sydow, Bibi Anderssonová, Liv Ullmannová... A, samozrejme, o Bergmanovom „dvornom“ kameramanovi Svenovi Nykvistovi, čarodejníkovi práce so svetlom.

Esteticky krásny je taký film, v ktorom jednotlivé zložky vytvárajú harmonický súlad podpory celku.

Ingmar Bergman túto poučku dobre poznal. Precíznosť pri výstavbe všetkých častí štruktúry je vo väčšine jeho filmov evidentná. Ale výsledkom nikdy nie je iba chladný opis alebo vykalkulovaná myšlienková konštrukcia. Naopak, ide o plnohodnotné, emocionálne silné výpovede o hroznom chaose, ktorý každý z nás prežíva. Alebo prežívať bude. Mimochodom, takáto „komplikovanosť“ sa vzpiera aj vyčerpávajúcej analýze pomocou jedného nástroja. Ak rozoberáte napríklad spomínané Mlčanie či Personu pomocou psychoanalýzy, musíte k tomu pridať ešte ikonologický rozbor. Alebo naopak.

Dážď je smútok

Bergmanove najlepšie filmy zväčša nie sú veselé, podobne ako naše životy. Ale sú vzrušujúce svojou dokonalosťou a intelektom, ktorý z nich vyžaruje. Dokážu ukázať javy, ktoré by sme si v bežnom živote svojimi očami nikdy nevšimli. Ingmar Bergman vedel tieto javy v iluzívnej realite svojich filmov ukázať tak, že prestávali byť súčasťou dôverne známej kauzality vzťahov a stávali sa symbolmi.

Dážď môže byť smútkom, hotelová chodba beznádejou. Mal schopnosť vyviazať filmový obraz z jeho lexikálneho, priameho významu. Z jeho podobnosti s tým, čo práve zobrazuje. Tak núti našu pozornosť sústrediť sa. Divák musí uvažovať. Zamyslieť sa. Rozbiť (aspoň na deväťdesiat minút) svoje povrchné, konvenčné chápanie sveta, ktoré je plné stereotypov. To považujem za maximum, čo môže umenie dosiahnuť.

Nie že by Mark Cousins celú siedmu epizódu venoval Bergmanovi. Je tu toho ako vždy omnoho viac. Ale zdá sa, že Bergmanova mala na vývoj filmu zásadný vplyv a je pozoruhodné dozvedieť sa pomocou dokumentárnych prostriedkov a ukážok z jeho filmov, ako vznikala a vyvíjala sa. Iste sa nedá povedať, že bez Bergmana (a Felliniho či Pasoliniho) by nebolo kinematografie. Ona by existovala a vyvíjala by sa aj bez týchto legendárnych režisérov. Ale určite by bola iná. Chudobnejšia a nudnejšia.

profimedia-0166783911_res.jpg

Sladký život Federica Felliniho s Marcellom Mastriannim a Anitou Ekberg.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  2. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  3. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 18 192
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 8 083
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 343
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 103
  5. Kam do tepla v januári? 1 773
  6. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 479
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 397
  8. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 1 269
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 904
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 867

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

DOMOV

Dobré ráno: Kto zarába na slovenských lesoch

Ako u nás funguje biznis s drevom.

KOMENTÁRE

Starostlivosť vzorného hospodára

Podozrenie, že sa o milióny podelili, asi napadá kdekomu.

ŠPORT

Nechcel som, aby Nasťa odišla. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

Neprehliadnite tiež

Verejnosť sa naposledy rozlúčila so speváčkou skupiny Cranberries

Rozlúčka s Dolores O'Riordan sa konala v jej rodnom meste Limerick na západe Írska.

Zomrel basgitarista skupiny Kinks Jim Rodford

Členom Kinks sa Rodford stal v roku 1978 a v skupine zotrval až do jej rozpadu v roku 1996.

Totalitný príbeh o zneužívaní žien vymýšľala v Československu. Je spisovateľkou roka

Na pulty našich kníhkupectiev sa po rokoch vráti Príbeh služobnice.

Zem spieva očami tanečníkov SĽUK-u a Lúčnice: Krásne tance, zbytočné reči

Režisér šou Peter Núňez prevzal za projekt ocenenie v Miami.

Fanúšikovia si zaplatili pokračovanie Harryho Pottera. Ani taliančina by mu nepomohla

Na internete si milióny ľudí pozreli film Voldemort: Origins of the Heir.