Človek by povedal, že skúseného divadelníka už v divadle nič nenadchne.
Režisér Jozef Krasula to určite nepotvrdí. Tohtoročná divadelná sezóna sa preňho začala doslova svetovo. Koncom leta zasadol do poroty medzinárodného festivalu amatérskych divadiel Mondial du Théatre v Monaku, ktorý sa koná raz za štyri roky.
Pozvanie zo Slovenska dostal aj divadelný súbor Commedia z Popradu. Predstavil sa inscenáciou Neprebudený v réžii Vlada Benku.
„Je to taký úspech, ako keby sa naši futbalisti prebojovali na majstrovstvá sveta. Ľudia boli naším predstavením dojatí, kričali bravó,“ spomína Krasula na podujatie, ktoré dokonca hostilo aj ďalšieho nášho divadelníka Juraja Benčíka ako lektora workshopu pohybového divadla.
Vietor fúka od Zelenča
Divadelníci zo Slovenska sa na tento festival dostali už štvrtýkrát, s čím sa môže pochváliť len máloktorá krajina v širokom európskom okolí.
Svojho času mal na tom najväčšiu zásluhu súbor zo Zelenča, ktorý roky režijne viedol nedávno zosnulý Jozef Bednárik. Ešte za starého režimu sa Zeleneč v Monaku zaskvel dvakrát – legendárnymi inscenáciami Don Juan (1981) a Guľôčka (1985).
„Prekopali kanál, ktorým tam naše divadlo prúdi aj naďalej. Samozrejme, keby sme ďalšími inscenáciami nepotvrdzovali vysokú úroveň, tak by nás tam nepozývali znovu a znovu. Slovensko je v amatérskom divadle svetovou veľmocou,“ tvrdí.
Každé dobré divadlo je podľa neho zamerané vo svojej podstate na silný ľudský príbeh, na zaujímavý osud človeka. No typ divadla, aké u nás predstavuje napríklad trnavský súbor Disk, v Monaku nevidel.
Kto je tu amatér
V rámci 24 súborov z celého sveta sa predstavili produkcie veľmi rozdielnej kvalitatívnej úrovne - od profesionálnej a brilantnej produkcie ruských emigrantov žijúcich v Spojených štátoch s Čechovovým Medveďom či španielskej inscenácie disLocated z Barcelony cez výborných Belgičanov (Theatre 2000), kodanské divadlo Arriéregarden či skvelých Sakura Zensen z Tokia až po slabučké divadlo zo Singapuru.
„Najviac ma prekvapilo, aká výrazná je tendencia postupného zmazávania hranice medzi profesionálnym a neprofesionálnym divadlom,“ konštatuje režisér. Napríklad v USA sa za amatérske divadlo považuje to, keď účinkujúci na scéne neberú za to plat.
Vo väčšine krajín sveta badať proces vzájomného zbližovania a prerastania.
„V Monaku sme videli moderné a často veľmi silné a vizuálne produkcie s vynikajúcimi hereckými výkonmi. Nebolo pre mňa žiadnym prekvapením, že na moju otázku ohľadom vzdelania účinkujúci takmer vždy potvrdili, že majú za sebou odborné vysokoškolské herecké vzdelanie. Veľmi ma potešilo, že v centre záujmu nebola prvoplánová zábava, ale snaha o výpoveď o svete, v ktorom žijeme. Nepodliezalo sa divákovi.“
Kritika bez kompromisov pomáha
Krasula vychádza zo skúseností na domácej scéne.
Ako členovi poroty na septembrovej vrcholnej amatérskej prehliadke Scénická žatva 2013 v Martine je mu jasné, že slovenské amatérske divadlo potvrdzuje vysokú úroveň aj vďaka domácej kritike. Hodnotenia sú kvalitné a nekompromisné, na aké si profesionálni divadelníci len tak netrúfnu.
„Súbory to často zarmúti, dokonca aj odradí, ale stojí to za to,“ myslí si Krasula.
Momentálne ako režisér opäť hosťuje v Mestskom divadle Zlín, kde na november chystá premiéru vlastnej dramatizácie Saroyanovej novely Tracyho tiger.
