RECENZIA / FILM
Dej dramatického filmového príbehu je nepredvídateľný a aj rýchle finále príde v nečakanej chvíli.
Zmena pôvodného mnohovýznamového a veľavravného názvu Prisoners, teda Väzni tunajším distributérom na prázdne a otrepané Zmiznutie patrí k menej šťastným marketingovým ťahom. Za mrežami či pred nimi, všetci sme väzňami labyrintov našich skrytých tajomstiev, obáv, ambícií, fóbií, ilúzií a posadnutostí. Kanadský režisér Denis Villeneuve, scenárista Aaron Guzikowski a kameraman britského pôvodu Roger Deakins nás filmom Zmiznutie pozývajú na prechádzku takým labyrintom.
Film dlhý 146 minút (pri premiére na festivale v coloradskom Telluride však mal 153) je psychologickou drámou s prvkami trileru, bez humoru (čo i len skrytého) a s minimom akcie.
Chlap sa musí postarať
Hugh Jackman hrá Kellera Dovera, zatrpknutého silne veriaceho muža, ktorý je presvedčený, že chlap sa musí vedieť postarať o rodinu a v pivnici svojho pennsylvánskeho domu má pripravené zásoby na prežitie nadchádzajúceho konca civilizácie. Na Deň vďakyvzdania zmizne jeho šesťročná dcérka Anna aj s rovnako starým dievčatkom spriatelenej rodiny Birchesovcov.
Pátranie vedie detektív s menom zlomyseľného podlého severského boha David Wayne Loki (Jake Gyllenhaal). Podozrivý je mentálne zaostalý vodič obytného auta Alex Jones (Paul Dano), no pretože dôkazov niet, polícia ho musí prepustiť k tete Holly, ktorá ho obetavo vychováva. Doverovi sa rúca svet postavený na sebaistote, no je presvedčený, že Alex vie, kde sú dievčatá. Rozhodne sa z neho pravdu vytĺcť za každú cenu. Je to iba pokračovanie na ceste sebadeštrukcie a úpadku.
Dosť času pre diváka
Ani svojrázny osamelý detektív Loki na tom nie je oveľa lepšie. Policajt so skrytou minulosťou cíti bezmocnosť a zmätok. Vydáva sa po viacerých stopách, no sú to iba slepé uličky. Jackmanova postava Dovera je pomerne priamočiara a podobným spôsobom sa aj vyvíja, no Loki je záhada sám osebe a Gyllenhaal ho svojím herectvom robí ešte zaujímavejším. Bez toho, aby svoj charakter nechával podstúpiť akýkoľvek vysvetliteľný vývoj!
Pochmúrna, sychravá, upršaná jeseň, klamlivé tiene a šero spolu s nápaditou prácou s ruchmi a hudbou Islanďana Jóhanna Jóhannssona prehlbujú zlovestné ovzdušie plné beznádeje, zmaru a rezignácie, ktorému Dover a Loki čelia. Každý svojím vlastným spôsobom – s rovnako fatálnymi následkami. Režisér dopriava rozprávaniu dostatok – a občas až priveľa – času, aby aj menej bystrý divák pochopil, že Keller Dover stráca vieru a s ňou i silu, dôstojnosť.
Kľukaté hľadanie cesty
Nielen postavám aj divákom ponúka slepé uličky, nečakané zákruty, lákavé odbočenia, rôzne citáty, výroky, náboženské symboly, o dôležitosti ktorých nemáme ani potuchy. Takže vývoj je dokonale nepredvídateľný, napätie hustne a divácka pozornosť je vybičovaná na maximum.
Rozprávač, unesený vlastným rozprávaním, pokračuje aj potom, keď by v iných hollywoodskych filmoch nasledovalo rýchle finále. A nasadzuje rýchle finále práve v okamihu, keď ho nikto nečaká.
Je zrejmé, že artový Kanaďan pri nakrúcaní svojho prvého hollywoodskeho filmu musel pristúpiť na viacero kompromisov, no i napriek tomu sú Prisoners nečakane originálnym a príjemným spestrením sveta filmovej zábavy.
A zároveň i veľkým prísľubom: možnože cesta z labyrintu nenápaditej, nudnej, vyčerpanej filmovej komercie vedie tadiaľto.
Zmiznutie
USA 2013, 146 min.
Réžia: Denis Villeneuve
Účinkujú: Jake Gyllenhaal, Hugh Jackman, Paul Dano, Maria Bello, Melissa Leo, Viola Davis, Terrence Howard, Lana Yoo, Len Cariou a ďalší.
Premiéra v SR: 10. októbra
