Po Wimovi Vandekeybovi sa na festivale Bratislava v pohybe predstavila ďalšia hviezda súčasného tanca, Slovinec Iztok Kovač a jeho skupina En Knap. Tento rok slávia dvadsať rokov a v divadle Nová scéna sa predstavili s kusom Ottetto, založenom na Stravinského Oktete. Táto 16-minútová skladba nie je tak často spracovávaná ako Svätenie jari, je však tiež prelomová. Kovač ju rekonštruuje ako divadelnú formu pre piatich tanečníkov, ôsmich hudobníkov, dirigentky, scény, text a videoprojekcie.
Všetko je majstrovsky prepojené: Kovačove videnie je komplexné a originálne, ako sa dá vidieť aj v jeho tanečných filmoch, napríklad v kultovom Dom Svobode, ocenenom aj na Art Filme v Trenčianskych Tepliciach. Ottetto sa prikláňa viac ku konceptuálnej práci, nejde však o nejakú chladnú analýzu: dielo je živé, vtipné a má spád.
Scénu tvorí projekčná plocha v zadnom pláne, jej dynamiku hudobníci a päť lámp, ktoré sa dajú rozkývať cez tanečný priestor. Projekcia sa premieta aj na zem a narúša perspektívu. Chaos je len zdanlivý, tak ako u Stravinského je všetko perfektne zorganizované.
Cho〜reografia je taká magická, že strhne odborníka aj laika, čo je v súčasnom tanci dosť zriedkavý úkaz. Niežeby sólové časti tanečníkov neboli zaujímavé, napríklad z tanečno-hovoreného monológu sa dozvieme aj všelijaké pikošky (napríklad o Stravinského pomere s Coco Chanel).
Čo Kovača radí medzi majstrov choreografie, sú práve skupinové party. V jednej časti sú tanečníci v role nástrojov a lahôdka prichádza vo veľkom finále: hudobníci sú po stranách javiska, päť tanečníkov tancuje odušu na hlavnej ploche a pomedzi to v rôznych smeroch kmitá päť lámp. Chaos, z ktorého by nemusel niekto vyjsť zdravý, ale všetci majú úsmev na tvári. Absolútna ľahkosť. Iztokovi Kovačovi všetko klape En Knap.
Autor: Katarína Zagorski
