Pred prvým stretnutím mal trému, a tak radšej zavolal režisérke Ingrid Královej, aby mu poradila, ako má s nimi komunikovať. Vraj stačí jasne artikulovať, oni už budú rozumieť, odkázala Lukášovi Dikovi, riaditeľovi sekcie spravodajstva RTVS, režisérka Televízneho klubu nepočujúcich.
Práve ona odporučila manželov Vojtechovských ako ideálnych moderátorov pre novú spravodajskú reláciu. Veronika nepočuje od narodenia, manžel Roman je silne nedoslýchavý, aj dcérku majú sluchovo postihnutú.
Televízia ich s ponukou oslovila v nedeľu, v pondelok prišli na skúšku a od utorka 1. októbra pripravujú a denne moderujú Správy RTVS pre nepočujúcich.
Sme v štúdiu v Mlynskej doline, aby sme videli, ako týchto krátkych päť minút vzniká a prečo je na ne Slovenská televízia taká pyšná. Zrušiť simultánne tlmočenie hlavných správ o 19.00 a nahradiť ich bleskovým päťminútovým spravodajstvom nevyzerá na prvý pohľad ako ústretový krok pre nepočujúcich.
„Laická verejnosť to tak môže vnímať,“ hovorí Lukáš Diko, „ale pre nepočujúcich má väčší význam päť minút obsahu, ktorému dokonale rozumejú, a je šitý na mieru, ako 40 minút, z ktorých polovicu nepochopia alebo ich nezaujímajú.“
Repríza hlavných správ RTVS, ktorá sa vysiela pred polnocou a potom ráno o ôsmej, sa i naďalej tlmočí, pribudol i simultánny preklad spotrebiteľskej relácie Fókus. Zabezpečujú ho počujúci tlmočníci. Tí však často nestihnú preložiť všetko alebo nedokážu posunkami vyjadriť to, čo zaznie v hovorenej slovenčine.
Na príprave päťminútových správ pre nepočujúcich sa podieľa zhruba desaťčlenný štáb. Bolo by zaujímave porovnať, koľko ľudí by na prípravu rovnakého formátu potrebovala komerčná televízia. FOTO: TOMÁŠ BENEDIKOVIČ - SME
Máme inú gramatiku
Málokto totiž vie, že existuje posunková slovenčina, ktorú používajú počujúci tlmočníci, a spisovný posunkový jazyk. Tým sa dorozumievajú nepočujúci medzi sebou.
„To je dôvod, prečo máme problém pochopiť tlmočenie hlavných správ. Pri posunkovej slovenčine tlmočník zoberie vetu v slovenskom jazyku a každé slovo nahradí posunkom. Lenže gramatika slovenského jazyka nie je totožná s gramatikou nášho posunkového jazyka. Vznikne z toho miš-maš. Nepočujúci, ktorí majú problém s písaným textom, nerozumejú takémuto tlmočeniu. Pochopia jednotlivé posunky, ale obsah a význam vety im unikne,“ vysvetľuje Veronika Vojtechovská.
Od editorov dostáva desať krátkych správ, prehľad toho najdôležitejšieho, čo sa cez deň stalo, vyberie päť a prepíše ich do podoby a slovosledu, ktorý potrebuje pri tlmočení do posunkového spisovného jazyka. „Nepočujúcich zaujíma hlavne to, čo sa týka ich života, ako plyn, elektrina, voda. Napríklad dnes som vyhodila informáciu o odovzdávaní Nobelovej ceny za fyziku. Pre nepočujúcich to nie je až také dôležité,“ hovorí. Najobľúbenejšie sú športové správy, pretože sú jednoduché na pochopenie a založené na vizuálnej informácii. „To sa však možno zmení. Predtým mnohým veciam nerozumeli, preto ich nezaujímali,“ dodáva. Komunita nepočujúcich je podľa nej nadšená, chceli by viac, aspoň desať, dvadsať minút. Vďační sú však aj za tých päť.
Tlmočníčka Ľubica Šarinová: Nepočujúci sa potrebujú dorozumieť
Videá by ich rozptyľovali
Kostýmy, v ktorých moderuje, sú väčšinou tmavé a bez vzoru, aby na ich pozadí vynikol pohyb rúk. Každá informácia je doplnená fotografiou a krátkym textom, videá sa nepoužívajú, aby nerozptyľovali a diváci sa mohli sústrediť na moderátora. „Táto požiadavka prišla od samotných nepočujúcich,“ hovorí Diko a netají sa tým, že pri tvorbe novej relácie sa inšpiroval Českou televíziou. Slovenské správy pre nepočujúcich sú v podstate identické s českými, jediný rozdiel je v tom, že české sa vysielajú päť dní do týždňa a trvajú desať minút.
Zákon o vysielaní a retransmisii verejnoprávnej televízii prikazuje vysielať minimálne päťdesiat percent programov so skrytými alebo otvorenými titulkami a aspoň tri percentá tlmočiť do posunkovej reči alebo vysielať v posunkovej reči. Okrem poradensko-spotrebiteľského magazínu Fókus vysiela Rozhlas a televízia Slovenska aj Televízny klub nepočujúcich.
„Ja osobne nepozerám nič bez titulkov. Keď som bola malá a televízia vysielala málo otitulkovaných programov, sledovala som aj tie, ale potrebovala som niekoho, kto by mi to tlmočil,“ hovorí Veronika.
Mladí nepočujúci podľa nej využívajú ako zdroj informácií hlavne internet, starší sa spoliehajú na televíziu, časopisy a najväčší význam majú pre nich stretnutia v kluboch. Tam občas zavítajú odborníci, ktorí im vysvetlia to, čo potrebujú vedieť z oblasti sociálnych práv alebo zákonov.
Počas nakrúcania stojí Veronika sama v zelenej miestnosti a vy máte pocit, že ju od televízneho štábu neoddeľuje len sklená stena. Pôsobí uzavreto, ako keby mala vlastný svet, ktorý s tým naším nemá nič spoločné. FOTO: TOMÁŠ BENEDIKOVIČ - SME
Pomaly a zrozumiteľne
Ako sa budem rozprávať s nepočujúcou, uvažovala som cestou do štúdia v Mlynskej doline.
Keď som Veronike Vojtechovskej položila prvú otázku, nerozumela mi. Zopakovala som ju - ešte o čosi nervóznejšie - a ona mi opäť nerozumela. „Skúste hovoriť bez hlasu, vtedy človek lepšie artikuluje,“ hovorí mi. Ja sa radšej obrátim na manažéra výroby spravodajstva Radoslava Gažu, ktorý stojí vedľa nás, a poprosím ho, aby „prekladal“. Vyzerá to absurdne, moju otázku len zopakuje, vetu zjednoduší, vysloví ju pomalšie a artikuluje o niečo výraznejšie. Po pár minútach si zvyknem a Veronika rozumie aj mne.
„Ľudia majú ostych s nami komunikovať,“ vysvetľuje. Rozpráva zrozumiteľne, stačí sa len trochu sústrediť, bez problémov reguluje aj hlasitosť svojej reči. „Stáva sa, že sa ma niekto na ulici spýta na cestu a keď mu poviem, aby otázku zopakoval, pretože nepočujem, zľakne sa a odíde. Ale nemusí sa nás báť, my nemáme žiadnu chorobu.“
Pri rozhovore s nepočujúcimi je dôležité rozprávať tak, aby vám videli na ústa, nestáť v protisvetle, rozprávať pomalšie a artikulovať. Kričať nemusíte, oni vás aj tak nepočujú. Hlasný prejav pomôže, iba ak je osoba nedoslýchavá.
Upravený text správ
Takto vyzerá text správ upravený nepočujúcou moderátorkou.
„Veľa obyvateľov Prievidza plus okolie petícia. V tom žiada vláda cesta typ rýchlostná R2 dôležité riešiť. Dôvod stará cesta nevyhovuje plus nespĺňa technicko-bezpečnostné pravidlá a veľa hovorí cesta typ cesta smrti. Ministerstvo dopravy hovorí má svoje dôležité veci musí riešiť v tom patrí cesta R2 nie."
„Priemysel mesto Nováky už pustili nová výroba. Nemecký závod hodnota 5 miliónov eur noví ľudia práca nastúpiť 250 ľudí. Vyrábať v tom súčiastky pre automobilový priemysel. Firma vedenie bolo váhať kde miesto závod Slovenskom, Českom, Maďarskom a Rumunskom. Rozhodlo Slovensko."
