FÓRUM

Vášeň písomne zaznamenávať a vášeň iných to ničiť je rovnaká

KNIHA TÝŽDŇA / OBECNÉ DĚJINY NIČENÍ KNIH Báez nám pripomína, že knihy sa pália a knižnice sa bombardujú z tých istých pohnútok, ako sa zabíjajú ľudia

KNIHA TÝŽDŇA / OBECNÉ DĚJINY NIČENÍ KNIH

Báez nám pripomína, že knihy sa pália a knižnice sa bombardujú z tých istých pohnútok, ako sa zabíjajú ľudia

Keď sa Dominik Tatarka vo svojich Písačkách pre milovanú Lutéciu vyznal, že na preukázanie lásky nemá nič okrem slov, vedel, čo hovorí. Práve on, ktorý na vlastnej koži spoznal ich moc, s ktorou sa dá veľa dokázať, ale možno aj všetko stratiť. História podáva dôkazy, že človek nielen písomne zaznamenáva odvtedy, ako začal myslieť a vedome cítiť, ale aj že s takou istou vášňou to dokáže ničiť. A ukazuje sa, že má na to nesmierne množstvo dôvodov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Keď v roku 2004 napísal venezuelský básnik a spisovateľ Fernando Báez Obecné dějiny ničení knih (Host Brno), stala sa kniha vzápätí hitom intelektuálnych akademických kruhov. Už len tým, že vyvolala údiv nad množstvom faktografických informácií o tom, s akou posadnutosťou dokáže ľudstvo odstraňovať všetko, čo je spojené so zapísaným slovom toho „druhého“. Báez zbieral materiál na napísanie knihy dvanásť rokov a nezaprel zanietenie zberateľa aj pomerne desivých skutočností. Jeho motiváciou nebolo podať vyčerpávajúci obraz, spísal skôr fragmentárnu antológiu, ktorú v rámci svojej zberateľskej vášne stále rozširuje a vydáva v nových vydaniach.

Aj napriek neľahkému čítaniu od jednej pohromy k druhej je čitateľ vtiahnutý do strhujúceho príbehu odvrátených a temných dejín ľudstva. Prechádza ničením kníh od starovekých kultúr v antike, Byzancie či arabského sveta a ak sa v stredoveku knihy likvidovali v mene kresťanstva a islamu, tak v novoveku vládli tie isté praktiky opatrené len novými totalitnými heslami. Priebeh dvadsiateho storočia je v knihe ilustrovaný kapitolami Nacistický holokaust, Bomby dopadajú na knižnice, Cenzúra a autocenzúra v literatúre, Etnická nenávisť či Čečensko bez kníh.

Všetko sa to dialo s vedomím našej „najvyspelejšej západnej civilizácie“ a hojná frekvencia ničenia nie je výnimkou, ktorá len potvrdzuje pravidlo. Je zdomácnenou súčasťou našej kultúry, ktorú od tej barbarskej nedelí len dvadsať dní hladu, ale aj civilizáciou nikdy nevykorenený sklon k nadradenosti, skrývajúci sa v čase dejín za vieru, rasu, národ, kultúru, či akúkoľvek inú, ale ľahko premennú pravdu.

Premyslená genocída pamäti

„Chcel som kričať a plakať, ale nakoniec som pokľakol a chytil sa za hlavu,“ povedal bosniansky spisovateľ Ivan Lovrenovič, keď videl vypálenú Národnú knižnicu v Sarajeve. Aj keď bola vybavená modrými vlajkami, označujúcimi kultúrne pamiatky v ohrozených územiach, bola na jeseň v roku 1992 zničená na rozkaz srbského generála Radka Mladiča. Už predtým, 6. decembra 1991 bola v dalmátskom Dubrovníku cielene vypálená vedecká knižnica, v ktorej sa v tom čase sa nachádzalo 13-tisíc kníh z bývalého dubrovníckeho jezuitského kláštora Collegium Rhagusinum, 922 historických rukopisov, vyše 10-tisíc vzácnych tlačí a 77 prvotlačí. Vojnové dobrodružstvá posledných desaťročí v Báezovom príbehu knihy pokračujú čečenským konfliktom. Pred prvou vojnou (1994 - 1996) bola na čečenskom území stovka vedeckých, technických a školských knižníc. Všetky boli rozkradnuté a zničené, okrem iných Národná knižnica, Národná knižnica detskej literatúry, Národná lekárska knižnica, Ústredná vedecká knižnica.

Na knižnom čiernom trhu sa zvyknú objaviť niektoré vzácne knižné diela, avšak mimo svojej kultúry, knižníc, archívov a múzeí sú len zberateľsky vzácnym historickým predmetom. Lebo knihy sa pália a knižnice sa bombardujú z tých istých pohnútok ako sa zabíjajú ľudia. Len tu ide o premyslenú genocídu pamäte, kde sa k fyzickému zničeniu pripája aj pokus o definitívne vymazanie z dejín.

Slovenský príbeh s vlastnými kapitolami

Aj keď slovenské dejiny ničenia kníh síce nevyznievajú tak dramaticky a Báez sa o nich vo svojom diele nezmieňuje, aj ony majú svoje vlastné príbehy a ich hlavná kapitola by sa mohla volať akcia K, krycí názov pre násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov. V apríli 1950 obsadili príslušníci Ľudových milícií a Verejnej a Štátnej bezpečnosti všetky mužské kláštory, väčšinu rehoľníkov internovali v niekoľkých kláštoroch, ktoré premenili na väzenia, časť umiestnili do zvláštnych prevýchovných táborov, zvyšok do pomocných technických práporov PTP. Kláštory neskôr pripadli pod správu národných výborov, ktoré dostali príkaz z vyplienených priestorov pozvážať knihy do „sústreďovacích miest“ - v bývalom kláštore v Marianke, v klariskom kostole v Bratislave a v premonštrátskom kláštore v Jasove.

Knihy v Marianke boli nahádzané v jednej z nedostavaných miestností, kde ich ničilo nielen tupé zaobchádzanie s nimi, ale aj vlhkosť a poveternostné vplyvy. Premiešanie kníh do jednej hromady bez ohľadu na provenienciu jednotlivých knižníc a ich neodborná klasifikácia s uprednostnením len slovenských a českých boli iba sofistikovanejším dokončením predchádzajúceho hrubého rabovania. Aj keď sa neskôr niektoré cirkevné knižnice rekonštruovali, množstvo vzácnych prvotlačí a iných dokumentov sa stratilo v neidentifikovateľnej mase kníh.

Do tejto kapitoly našich dejín by zaiste patrilo aj vtedajšie poštátnenie knižníc bývalých šľachtických a statkárskych rodín, ktoré boli sústredené na zámku Červený kameň a postihol ich približne rovnaký osud. A dalo by sa pokračovať, pretože vymazávanie pamäti nie je len o fyzickom ničení, ale aj o menej nápadnej cenzúre - taktiež našej kultúre dôverne známemu nástroju. A pokračujúc do súčasnosti netreba zabudnúť ani na všadeprítomnú ľahostajnosť. Lebo Umberto Eco tvrdí, že najhoršie zo všetkého je nechať zomrieť knihy v zanedbaných, spustnutých a ľuďmi zabudnutých knižniciach.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  4. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  5. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  6. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  10. Dva rekordy na druhý pokus
  1. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  2. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  3. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  4. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  5. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  6. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  7. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  9. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  10. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 33 227
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 29 089
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 020
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 299
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 653
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 417
  8. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 408
  9. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 240
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 124

Hlavné správy zo Sme.sk

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

Na čo je vlastne dobrá zmena času.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.

DOMOV

Posúvali mu operáciu, dal vraj lekárovi peniaze a išiel hneď

Lekár odmieta, že by od pacienta zobral peniaze za uprednostnenie.

Neprehliadnite tiež

Miro Žbirka pokrstil nový Double Album

Pozrite si krst nového albumu Mira Žbirku Double Album.

Lady Gaga posielali na plastiku nosa. Producenti jej hovorili, že nestojí za nič

Do filmu Zrodila sa hviezda speváčka vložila svoj príbeh.