Ani pätnásťročná tradícia neuchránila Medzinárodný filmový festival Bratislava pred problémami. Stratil generálneho partnera, nemá ani koncentrované miesto, kde by sa diváci mohli aj náhodne stretávať. Riaditeľ VLADIMÍR KRAJNIAK hovorí, že jeho hlavnou hviezdou budú filmy.
Festival bude tentoraz kratší a filmy sa budú premietať v menších kinosálach (Lumiére, Mladosť, FK Nostalgia), a pritom po pätnástich rokoch by sa mal skôr rozširovať. Čo sa stalo?
„Tých kinosál máme oproti vlaňajšku o jednu viac. Ale súhlasím, že po pätnástich rokoch by sa mohol festival skôr rozširovať, alebo aspoň stabilizovať. Máme nižší rozpočet – s tým sa musia v súčasnosti vysporiadať aj iné kultúrne projekty na Slovensku a vôbec tretí sektor všeobecne.“
Návštevnosť mával festival dlhodobo vysokú, prečo ste sa nedohodli aj s Euroveou?
„Vychádzame v ústrety mnohým divákom, ktorí by radšej situovali festival do historického centra. Opierame sa o tradíciu a meno festivalu, no zároveň si uvedomujeme, že táto zmena si vyžiada inú komunikačnú stratégiu a kreativitu. Tento rok pracujeme s nadhľadom - potrebou identity a slobody sebavedomého pätnásťročného tínedžera. Dostal síce od rodičov menej peňazí a má prázdnejšie vrecká, no napriek tomu alebo práve preto vyráža do mesta za priateľmi.“
Tento rok už nespolupracujete s Uni Credit Bank a nik ju zatiaľ nenahradil. Prečo ste nenašli nového partnera? Spolu s Art Film Festom je to predsa najväčší a aj obľúbený festival.
„Ani tieto pozitívne prívlastky, žiaľ, po pätnástich rokoch nezaručujú stabilitu. Žijeme v nežičlivom čase. Som veľkým fanúšikom športu a spolucítil som s tromi tradičnými klubmi v najvyššej hokejovej extralige, ktorým až o päť minút dvanásť povolili štart v tomto ročníku. A to sa, prosím, bavíme o najvyššej lige a o populárnom športe. Hádam len futbal je u nás populárnejší. Príčinu vidím v absencii účinnej legislatívy. Zákon o sponzorstve by motivoval súkromné spoločnosti k mecenášstvu, napríklad vďaka daňovým úľavám by sa mohli vytvárať dlhodobé partnerstvá s projektmi tretieho sektora.“
Kedy boli pre filmové festivaly najprajnejšie časy?
„Keď festival štartoval, rozpočet výrazne odľahčili aj stopercentné bartery. Dnes vám už nikto nič nedá zadarmo, všetci pociťujeme dôsledky krízy. Napriek sľubným náznakom a slovám politikov a ekonómov, že sme na jej konci, situácia je reálne z roka na rok horšia. Dôsledky sa neprejavujú len v príjmoch, ale aj v nákladoch. Počas existencie festivalu stúpli napríklad náklady za poplatky na práva - screening fees. Kedysi boli prakticky nulové, dnes už distribútori a producenti spoplatňujú takmer všetky filmy v programe.“
Kde ste sa rozhodli neškrtať?
„Odpoviem takto: musíme uhradiť spomínané poplatky, filmy musíme priviezť, preložiť, otitulkovať a, samozrejme, odpremietať. Na festivale pracuje produkcia, musí byť zabezpečená doprava porôt a hostí, ktorých potrebujete ubytovať. Je nevyhnutné mať guest service a akreditácie, vydať minimálne katalóg, program a plagát, zorganizovať úvodný a záverečný ceremoniál. V tom všetkom sme nechceli ani nikdy nebudeme robiť škrty, utrpela by tým kvalita a vybudovaná pozícia festivalu. Pripraviť a zorganizovať filmový festival je náročné a nákladné hlavne preto, že väčšina položiek v rozpočte je z kategórie nevyhnutných. Takže jedinou bolestnou možnosťou je zasiahnuť do festivalu ako celku.“
Pred pár rokmi prišiel francúzsky riaditeľ Matthieu Darras s tým, že chce prilákať zahraničných hostí a tým posilňovať meno festivalu. Čo je pre Bratislavu rozumný cieľ?
„To je naším dlhodobým strategickým zámerom - byť silný v diplomacii a pozývať rôzne typy tvorcov. Talenty aj renomovaných režisérov. Nikdy sme nepresadzovali myšlienku, že na festivale musia nutne byť veľké hviezdy. Našimi hviezdami sú filmy.“
