Keď niekoho knihu propaguje Jonathan Safran Foer a keď jej autor na konci ďakuje za inšpiráciu Etgarovi Keretovi, čitateľ očakáva čierny humor, hutné vety a veľké pravdy ukryté v banalitách.
Poviedky Američana Nathana Englandera sú presne také.
V zbierke O čom hovoríme, keď hovoríme o Anne Frankovej ich je osem. Odohrávajú sa v Izraeli, na západnom brehu aj v Amerike. Sú o amerických aj izraelských židoch. O tom, čo sú históriou podložené obavy a čo je už paranoja, o osadníkoch, antisemitizme v Amerike, ale aj o dospievaní.
Englander vyrastal v ortodoxnej komunite, žil päť rokov v Izraeli a do jeho angličtiny sa občas primieša hebrejské slovo. Nie je to manierizmus, je to autentický záznam vyjadrovania človeka, ktorý žije v dvoch jazykoch.
Englander presne opisuje strach, fanatizmus, rozmach aj limity Izraela. Veľkú a kontroverznú politiku, ale aj medziľudské vzťahy. Pýta sa, čo by ste urobili práve vy. A to je to, o čom hovoríme, keď hovoríme o Anne Frankovej.
Má každý americký žid priateľa, ktorý by ho ukryl, ak by prišiel druhý holokaust? Možno absurdná otázka, ale odpoveď na ňu brutálne otriasla hrdinami prvej a zrejme najlepšej poviedky inak veľmi vyrovnanej zbierky.
