
Marián Labuda st.
herec
otec Mariána Labudu ml.
Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Vždy mal dobrý úmysel, že si konečne zlepší známky. Bolo na ňom vidieť, že to chce, ale jeho sily a každodenný život sa dostávali do rozporu. Jeho túžba polepšiť sa v ňom však neutíchala.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Taký ten optimizmus, ktorý v ňom je, a vieru, že aj čierne je biele, že všetko bude lepšie a krajšie. Je tak výrazne pozitívne naladený, že by mohol stáť aj na čele štátu.
V čom ste si podobní, čo po vás zdedil?
Chuť do jedla.
V čom úplne odlišní?
V tom optimizme.
Za čo ste svojho syna najviac chválili?
Keď sa podarilo niečo, o čom som si myslel, že to nemôže vyjsť. Keď som bol jeho výkonom príjemne prekvapený. Napríklad, keď som videl inscenáciu Štepkovej hry Ako som vstúpil do seba, kde hral postavu Žaludočného vreda a Parazita, zistil som, že je úžasný. On, ako silno pozitívny človek, vynikajúco zahral negatívnu postavu. Za to som ho pochválil.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Myslím, že je to zbytočné čítať takúto odbornú literatúru. Vo výchove je teória ďaleko za praxou.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Čítal som mu ich, niekedy som si vymýšľal aj vlastné. Dodnes považujem za veľmi dôležité čítať deťom rozprávky, pretože neskôr, v dospelom živote sa už žiadna rozprávka nekoná.
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Mohol by mi vyčítať, že som sa mu málo venoval, v čase, keď to najviac potreboval.
Myslíte, že si rozumiete?
Myslím, že áno, aj keď v každom vzťahu otca a syna je určité napätie. Otec je za syna zodpovedný, a tak je lepší vzťah s tým, kto prichádza po ňom. To znamená s vnukom. Je nazáväznejší.
Mate podobné politické názory?
Zhodujeme sa. Pozná moje názory. Neviem, či je to synovskou poslušnosťou, alebo tým, že sme sa veľa rozprávali, ale myslím, že to typicky slovenské, keď sú rodiny politicky rozdelelné, nám nehrozí.
Pomáhate mu nejako dodnes?
V herectve je to kontraproduktívne. Keď som sa o to niekedy snažil, vždy som narazil na opačnú reakciu. Pomáhať sa tu nedá. Alchýmia, ktorá je v našom povolaní skrytá, je tajomstvom každého jedinca. Čím je tajomstvo utajenejšie, o to je silnejšie.
S Mariánom Labudom st. sme sa stretli po obvyklej živej diskusii tvorcov relácie Sedem s.r.o., ktorú televízia Markíza už povýšila na svoj prednostný nedeľný program. Popularitu tejto zábavnej talkshow vidí Marián Labuda v tom, že "relácia dáva divákom návod k tomu, ako sa dá bez zábran predebatovať a zasmiať sa na akýchkoľvek veciach okolo nás". Po minulej divadelnej sezóne, bohatej na premiéry, po nedávnej televíznej premiére Emigrantov a horúcom lete, strávenom nakrúcaním v Česku, sa tento popredný herec SND pripravuje na spoločné filmovanie so svojím synom v Terchovej, kam sú situované prvé klapky novej verzie Jánošíka, tentoraz režisérky z Hollywoodu - Agnieszky Holland.
Marián Labuda ml.
herec
syn Mariána Labudu st.
Boli ste niekedy problémové dieťa a v čom?
Na základnej škole som sa neučil, bol som nezbedný. Pre našich bolo rodičovské združenie postrachom. Keď mal prísť otec domov z rodička, vždy som sa robil, že spím, pretože som vedel, aký világoš ma čaká. Myslím, že učiteľky si rady zgustli na tom, že mohli môjmu otcovi dohovárať.
V čom sa vám váš otec najviac páči?
Páči sa mi, že je vo svojich rokoch veľmi ctižiadostivý a neustále sa vzdeláva. Niekedy sa snažím brať si z neho príklad. Číta knihy, učí sa jazyky, stále chce mať všeobecný prehľad.
V čom sa podobáte? Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Rád papám. A rovnako ako on mám svoju métu a tiež by som rád v našej brandži niečo dosiahol. U mňa je tá ctižiadostivosť trochu tichšia, ale o to intenztívnejšia.
V čom ste úplne odlišní?
Napríklad v tom, že ja nemám vlasy - prišiel som o ne už vo svojich dvadsiatich rokoch. A možno v tom, že z rôznych dôvodov "chytáme rapeľ". Otec býva trošku zlostnejší ako ja. Nie sme však zlostní v rovnakých situáciách.
To je predsa vaše šťastie, nie?
Je, ale ja mám aj tak pred ním vždy rešpekt. Väčšinou sa stiahnem do úzadia. Len keď viem, že na mňa kričí neprávom, nedám sa.
Mieša sa vám do výchovy vášho ročného synčeka?
To by som nepovedal, ale je ním veľmi zaujatý. Keď prídem každé ráno so synom do obývačky, otec preruší všetky svoje ranné rituály, odloží noviny a hneď sa mu začne venovať. Je z neho unesený. Mám z toho veľkú radosť.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Svojmu otcovi som nikdy nič nevyčítal v zmysle "Otec, tak toto si nemal!" Takže využijem túto príležitosť a cez média mu odkazujem, že by mal viac dodržiavať životosprávu a na to, že sa po dlhom čase vrátil k cigaretám, mu hovorím: "Otec, prestaň fajčiť!" Pretože ja už som tiež prestal.
Rozprával vám rozprávky?
Na to si nepamätám. Nemal na nás veľa času, bol veľmi vyťažený. Každé leto nás však brával k moru do Juhoslávie a k starým rodičom do Hontianských Nemiec. Cez prázdniny sa nám venoval naozaj dosť.
Pomáha vám nejako dodnes?
Do herectva sme si nikdy nezasahavali. Po premiérach si veľmi stručne povieme, že to bolo fajn a pokračujeme v inej téme. Iné to však bolo pri muzikáli Bátorička. Na premiére prišiel za mnou otec cez prestávku na barlách do šatne, bol vtedy akurát po havárii, naklonil sa ku mne a hovorí: "A ty vieš spievať? To si sa kedy naučil? Kto ťa to naučil?" Po predstavení mi povedal jedinú vetu: "Som na teba hrdý." No, a v súkromí mi vie poradiť vždy.
Neodhováral vás od herectva?
Pomohol mi s výberom profesie. Videl vo mne nadanie a poradil mi konzervatórium. Dodnes mu za to vďačím.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Na prázdniny u starých rodičov v Hontianskych Nemciach. Mal som tam veľa frajeriek, každý piatok po škole som tam na celý víkend utiekol a našim som len zavolal - nečakajte ma.
Čím si myslíte, že by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Tým, že mám synčeka Riška, som mu už najväčšiu radosť urobil!
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Náhodou som sa dozvedel nie o prvej otcovej láske, ale o láske určite. Moja manželka mala predomnou platonický vzťah s chlapcom, ktorý je synom ženy, s ktorou vraj otec kedysi chodil. No a keď sme boli spolu s otcom v Trenčianských Tepliciach, aj sa stretli a porozprávali. Svet je malý.
Marián Labuda ml. sa po deviatich rokoch v nitrianskom divadle Andreja Bagara vrátil naspäť do Bratislavy, kde si založil rodinu. S manželkou a ročným synom Richardom žije v rodičovskom dome. Jeho bratislavským divadlom sa stala Nová scéna, kde účinkuje v muzikáli Cigáni idú do neba a v novej bulvárnej komédii Všetko sa posralo. Na televíznych obrazovkách STV spolu so Sávom Popovičom a Marekom Orelom rozosmieval v šiestich pokračovaniach Monoskopu. Pripravuje sa na nakrúcanie v novom Jánošíkovi.
Autor: Tina Čorná / Foto: Roman Ferstl