Umenie si vybralo mňa, tvrdí choreograf a tanečník Pavel Zuštiak žijúci v New Yorku.
„Keby som mohol, radšej by som robil niečo jednoduchšie než umenie,“ povedal tanečník, svetelný a zvukový dizajnér, ale najmä choreograf Pavel Zuštiak.
Kedysi tvrdil, že presadiť sa v Amerike je komplikované, ale môže sa stať aj to, že niekomu sa vaše predstavenie zapáči natoľko, že po ňom vypíše šek na 20–tisíc dolárov. Dodnes jeho súbor podobného sponzora stále hľadá, ocenenie kritiky však už prišlo aj v podobe nominácie na prestížnu cenu Bessie. Jaro Viňarský ju za tanečný výkon v jeho choreografii dostal.
Aj v The New York Times
Keď začiatkom októbra v Abrons Arts Center v New Yorku premiéroval nové trio Endangered Pieces, všimli si ho aj kritici z The New York Times. Recenzie označujú toto dielo ako postapokalyptické či posttraumatické, znepokujujúce, vyzdvihli presvedčivosť tanečníkov či dokonalé zladenie hudobného a svetelného dizajnu.
Jeho cesta k tancu pritom nebola ľahká. Na JAMU ho neprijali, študoval ekonómiu, popri tom pôsobil v amatérskom súbore Tremolo. Venovať sa súčasnému tancu bolo za socializmu takmer protištátnou činnosťou.
Ako hovorí, rozhodujúci sa preňho stal v roku 1987 zážitok z hosťovania Piny Bauschovej v Košiciach. V 90. rokoch začal študovať tanečnú tvorbu a produkciu v Amsterdame, neskôr prešiel do Kanady. Nechce sa vracať k tomu, čo bolo najťažšie pri prechode na iný kontinent, jednoducho sa snažil postupne reagovať na všetko, čo prišlo. V celkom inom prostredí si však uvedomil predovšetkým to, že každý z nás je do veľkej miery ovplyvnený výchovou a prostredím.
Ako zatancovať román
Témou identity sa zaoberá dodnes, našla odraz aj v trilógii The Painted Birds, ktorej časť prezentoval v Bratislave. Rovnomenným románom Jerzyho Kosinského sa inšpiroval preto, že v ňom videl zvláštnu kombináciu brutálneho a poetického.
V časti Bastard chcel pôvodne s Jarom Viňarským aj sám tancovať, ale nakoniec pocítil, že ide skôr o tému na sólo. Výrazný zástoj v predstavení mali dobrovoľníci, s ktorými nacvičoval tri dni.
Zuštiak nechce nič dovysvetľovávať. Verí, že divák si aj z minimalistických náznakov niečo zoberie. Nemá jednu centrálnu myšlienku či jediný pocit, ktorý by chcel sprostredkovať. No osamelosť človeka v dave, tú počas večera nabitá sála mohla precítiť.
Recenzia
Záver Bratislavy v pohybe patril skvelému Bastardovi.
Festival Bratislava v pohybe skončil v pondelok vo vypredanej A4 predstavením Bastard z trilógie Painted Bird skupiny Palissimo. Jej umelecký riaditeľ a choreograf je Košičan žijúci v New Yorku Pavel Zuštiak a hlavným protagonistom Jaro Viňarský, ktorý za svoj umelecký výkon v tomto kuse získal prestížnu Bessie (New York Dance and Performance Award).
Cena sa udeľuje za inovatívny prínos tancu a Viňarský je v dobrej spoločnosti - svojho času ju obdržala napríklad aj Pina Bausch so svojou skupinou. Komisiu očaril jeho „podmanivý pokoj a výbušná fyzikalita“, kvality, ktorými sa s touto slávnou predchodkyňou môže pokojne porovnať. Nepotrebuje neustále demonštrovať svoje technické prednosti, predstavenie na tom ani nie je založené.
V choreografii Pavla Zuštiaka nič nie je samoúčelné, všetky komponenty predstavenia podliehajú jeho osobnej a naliehavej výpovedi o vykorenení. Zuštiak vie o čom hovorí, v New Yorku žije už nejaký ten rok a asi to nebolo vždy ružové. Pomáha si inšpiráciou kontroverzným románom Jerzyho Kosińského The Painted Bird a je pozoruhodné, ako túto víziu dokáže pretaviť do pohybu a dostať sa pod povrch.
Jeho Bastard cupitá v červenom kabáte, ticho pretína pád meča. Smeruje za svetlom, ale kam príde, je tma. Začierni si telo aj tvár, berie do ruky mikrofón a potáca sa v agónii, keď sa zrazu javisko zaplní prichádzajúcimi postavami. Bastard sa medzi nimi stráca, farebné more ľudí ho pohltí a na konci je len chvenie jeho tela.
Elektronickým hudobným podkladom dominuje husľový motív, skladateľ Christian Frederickson hrá v zadnej časti javiska naživo. Na svetelnom dizajne sa podieľa aj Viňarského dvorný spolupracovník Tomáš Morávek, objaví sa aj videoprojekcia rýchleho textu akoby útržkov sna. Spolu vytvárajú silné predstavenie, ktoré zanechá stopu. Na Bessie bolo nominované aj ako celá produkcia, cenu nakoniec nezískalo. Bratislavské obecenstvo ale určite áno.
Katarína Zagorski
Autor: Katarína Zagorski
