Keď som ho videl prvýkrát, stál som v nemom úžase, hovorí o svojom obľúbenom obraze od Petra Doiga maliar Erik Sille.
Erik Šille je ako parný stroj, ktorý musí z času na čas vypustiť prebytočnú energiu. Jeho rozprávanie sa na vás vyvalí ako kúdol pary z poistného ventilu a vy iba žasnete, čo všetko sa asi deje vnútri v kotle.
„Vybrať pre toto rozprávanie jeden obraz bol veľký problém,“ začne. „A tak som si normálne spísal zoznam diel a išiel som od baroka, od Caravaggia, až potom cez Josepha Beuysa a jeho performancie zo 74. roku Mám rád Ameriku a Amerika má rada mňa a prechádzal som cez Matthewa Ritchieho, Takashiho Murakamiho. Hovorím si, to je paráda, ale potom som sa zastavil pri mene Peter Doig. To je maliar, ktorého som dlho nepoznal. Až v roku 2006 mal vlastnú výstavu v Tate gallery v Londýne a ja som sa tam raz ráno náhodou ocitol, úplne bledý a zničený po veľkom žúre s kamarátmi.“
Šilleho vzťah k Doigovi nie je priamočiary. „Doig ako keby so mnou maliarsky zdanlivo vôbec nesúvisel. Tento obraz som vybral preto, lebo aj ja rád často maľujem kanoe. Loďky mám rád, sú nositeľom mnohých významov a objavujú sa v maľbách už od dôb primitivizmu. Pre mňa je v tom ešte aj čaro Chárona, ktorý prepravuje duše mŕtvych cez rieku Styx. A navyše Doig je žijúci autor, to bola posledná vec, ktorú som chcel, predstaviť niekoho, kto ešte stále žije a pôsobí.“
Peter Diog, 100 Years Ago (Carrera)
Toto všetko stihol Erik porozprávať, skôr ako nám čašníčka priniesla kávu. Počkal iba, kým ju podala, a hneď pokračoval bez toho, aby si z nej odpil.
„Peter Doig je rodený Škót, ale veľa cestuje a v období rokov 2000 až 2003 žil na Trinidade, kde prežil aj čas detstva. Snažil sa ujsť pred tlakom výtvarnej scény a pozlátka, zobral rodinu a odišiel maľovať do Trinidadu. Je to veľmi podobné príbehu Gauguina alebo Rimbauda, autorov, ktorí opustili centrum a stali sa dobrovoľnými outsidermi. Doigov obraz je z roku 2001, ale veľmi mi pripomína koniec 19. a začiatok 20. storočia, obdobie vzniku modernizmu. A veľmi ma priťahuje ten Robinson Crusoe, ktorý je na obraze, opustený karibský kajakár. Ten prierez krajinou je fantastický aj použitím troch farebných pásov. Tá bledá v strede ako keby nedávala žiaden zmysel. Lineárnym rozdelením do troch farieb to vyzerá skoro ako vlajka. Keď som ho videl prvýkrát, stál som pred ním v nemom úžase.“
Je to obrovský obraz.
Erik si konečne našiel čas a odchlipol si z kávy. „Doig je jeden z mála žijúcich autorov, ktorý predal svoj obraz za viac ako 10 miliónov dolárov. Je jedným z najúspešnejších autorov na svete. Ale spôsob jeho práce... keď ho vidíš na fotkách z Trinidadu, ako tam maľuje, nie na kvalitné plátna, ale na vrecoviny, keď vidíš tie obrazy naživo, tak sú na bokoch špinavé od toho, ako ich ťahal po hlinenej dlážke ateliéru. Nenesú v sebe to, čo sa aj my snažíme robiť, do čoho nás tlačí trh, že obraz má byť čistý a okrojený. Jeho obrazy sú špinavé a cítiť v nich niečo ako primitivizmus, únik zo súčasného sveta. Preto ho mám rád.“
„Čo je pre mňa veľká škola, je to, že ten obraz nie je preplnený,“ pokračuje Erik. Pripomeniem jeho islandské obrazy, v ktorých si zatiaľ asi najviac dovolil nechať hovoriť prázdno. Erik prikývne.
„Veľmi sa mi páči tým, ako si vystačil v jednoduchých farebných plochách. Nie je prehnane prepracovaný, vlastne je zložený z jednoduchých prvkov. Asi netrvalo dlho namaľovať ho,“ Moja posledná otázka je nevyhnutná: „Popostrčil ťa tento obraz niekam?“ Erik sa po prvýkrát na chvíľu pozastavil. „Pomohlo mi to uvedomiť si, že … to je taká hlúposť, to je ako rozprávať o ľudskej hygiene.“
Vyzvem ho, aby pokračoval a tak začne znovu: „To je také maliarske uvažovanie. Človek ráno vstane, umyje si zuby a deň sa začne. V maľbe sa začína tým, že skladám rámy a snažím sa, aby boli presné, ohoblíkujem si rohy, napnem plátno, oblepím lepiacou páskou, aby sa mi to nešpinilo. Hygienou k maľbe. Doig ma naučil, že človek si môže pripustiť isté uvoľnenie sa. Objavil som uňho čaro špinavosti, nepresnosti a istého odflinkania. Veľkorysosti. Mohol by som na seba byť niekedy menej prísny.“
Autor Juraj Kováčik je editor hentak.sk
Autor: Juraj Kováčik
